Vzťah mama - syn
Som okolo 40 tky a mám brata.Ked sa pozriem spätne vždy bol brat viac lubeny matkou, platila sa mu škola, vodičák, varilo podľa chuti.Chodila s ním vyberať oblečenie, aj prispela na bývanie.Este nemá deti, ale je ženatý.Ja mám jedno dieťa.teraz cez víkend to bolo okate, až som sa hanbila.Mama nie je žiadna dedinská žena, ktorá má muža na piedstaly práveže otec je dobrák všetko pre rodinu, ale pre ňu existuje len brat.Div si nohy nedolamala, aby mu naložila jesť, zákusok podľa toho čo má rád🙂vždy boli oni dvaja.Ano žiarlim myslela som si, že tým, že nebol ženatý tak ho mala za dieťa...je ženatý 3 roky má 36 r.Vie mi niekto psychologicky vysvetliť prečo je syn pre mamu tak dôležitý?
90% rozhovor s mamou sa točí okolo brata.
U nas to je rovnako.. brat bol uprednostnovany mamou. Aj je a to mame po 30tke.. A on je jediny koho pocuvne, kto jej vie povedat na rozum a vezme si to k srdcu.
Ked som bola dieta/v puberte velmi som to v sebe riesila. Vsetko co robil brat bolo lepsie, jemu sa varilo co si zmyslel, ranajky mal vzdy nachystane, ja som si svoje musela robit - viete si predstavit ake je zranujuce, ked rano pridete k stolu, brat ma natrete dva rozky, caj a zeleninu nakrajanu a mne mama na moju otazku, a ja? povedala, ze nevie co by som chcela tak nech si nieco spravim 😑. A ani taku drobnost, ze nejem paradajky si nevie zapamatat - a vzdy ich da na chlebicky/pohostenie s vyrazom - joj ja som zabudla? Pritom brat okrem vegetarianstva neje este xy veci a to si pamata presne 😂
On nosil znackove veci, mne stacili aj od cinaka - lebo on by take nenosil... Ja som musela varit, upratovat... on nemusel ani vstat pred 10tou cez vikend 🤷🏻♀️ su to malickosti, ale ked je ich 100-200 tak to uz spolu robi dost 🤷🏻♀️
Nakoniec som sa ciastocne emocne odstrihla, do takej miery, aby ma to uz nebolelo/nevytacalo. Ked som to mame vravela (neraz) vzdy povedala, ze to nie je pravda.. ona to vidi uplne inak. V dospelosti som pochopila, ze to nie je moja vina, ani bratova a kedze ona to nikdy neprizna tak ani jej 😂 je neuveritelne oslobodzujuce sa emocne odstrihnut - odporucam 👌
Stale je v mojom zivote, stretavame sa, volame si, ale mam svoj zivot a to co ona vystraja s bratom, uz beriem ako nieco co sa nikdy nezmeni a jemne do buducna lutujem moznu svagrinu 🤷🏻♀️
A inak vsimla som si na vela znamych/kamoskach, ze vo vacsine pripadov takto preferuju synov 🙄
Nebýva brat ďalej, než ty? Alebo nechodí k rodičom menej? Potom by mame mohol byť logicky vzácnejší.
Ak mám byť úprimná, tomuto presne nerozumiem ani ja.. mám dvoch synov a jednu dcéru a dávam si veľký pozor aby som nerobila rozdiely, lebo nemám pocit že sú mi synovia viac blízki ako dcéra, práveže dcéra je poslušna zlata, chalani vymýšľajú.. ja sa veľmi snažim aby som bola spravodlivá, (ľúbim ich veľmi všetkých, osobitne) z môjho pohľadu aj moji rodičia bol..
(ktovie ako to vidia moji súrodenci, mám dve sestry a brata výrazne staršich)
uz rodičov nemáme tak neviem aký by bol vzťah teraz, ale kedysi som mala pocit že neuprednostnuju nikoho..
Ale napr. Si to troška všímam u sestry, že k synom vie byť zhovievavejsia ako k dcére.. podľa mňa to je práve tým, že dievčatá sú proste často poslusnejsie, samostatnejšie a tak sa matky pri synoch cítia viac potrebné a neuvedomujú si ako môžu dcere ublížiť..
Takéto rozdelenie vnímala aj moja mama ako malá, mala staršieho brata a aj moja svokra, ktorá mala tiež staršieho brata.. chlapci mali všetko, majetky, vzdelanie a dievčatá len to nutné, aby sa nepovedalo..
Takto to je bohužiaľ vo veľa rodinách, nielen vo vzťahoch matka syn, ale aj medzi manželmi. To je taky štandard chlapovi naložiť jedlo, starať sa o neho, prať mu, upratovať, prispôsobovať mu svoj život. V takýchto rodinách keď prídu deti tak sa starostlivosť a obsluhovanie presunie na syna a od dcéry sa väčšinou vyžaduje aby matke s tým pomáhala.
Myslím si ze je to koli tomu ze vela žien sa považuje za menejcenné a mužov majú za polobohov o ktorých sa treba starať.
Ja som mala kolegyňu ktorá si bravala z prace hodinu voľno aby šla autom domov tam a späť 15 km aby 17 rocnemu synovi ohriala a nalozila jedlo lebo príde hladný z treningu. Potom to musela nadrabat. Toho syna mala ako svoju modlu, rozprávala o ňom celé dni, koľko stoja tie jeho tréningy, aké značkové handry mu kupila. Asi po 2 mesiacoch ospevovania syna náhodou spomenula aj dcérku, 11 ročnú. Koli nej samozrejme z prace nikdy nešla, ved načo, ani o nej nerozprávala.
Neuveriteľne sa mi tym zhnusila, aj som sa s ňou prestala baviť. Ženy ktoré toto robia niesu psychicky v poriadku.
Moja mama, ked som prisla na navstevu, tak bola stale strasne unavena, lebo musela upratovat, nakupovat, varit, hento - tamto, no bezne veci okolo domacnosti a ja som pocuvala ako ma toho vela a nevladze si ani nohy pod stolom prelozit, asi hodinu, a zrazu pod okonom pristavilo auto, moja mama vystrelila ako holubica doslova a dopismena, lebo prisiel brat a ona nevedela od samej dobroty, co mu pripravit, jest, pit, obletovala ho fakt ako holubica. No nic len som sa rozlucila, nemalo zmysel akokolvek do ich vztahu zasahovat. A fakt je, ze nezavidim.
Naopak brat si dost uzival, vedel, ze ku mne moze byt sprosty a mama to ani nezaregistruje, naopak, ja som ani nemohla podotknut, ze to auto pod oknom je prilis v ceste a chodia smetiari, hned bol ohen na streche. Ked jej volal starosta, nech povie synovi, nech neparkuje v strede cesty, tak co si to dovoluje na jej synceka, cosi take...
Proste cely zivot, bracho nikdy ziadne povinosti, len obskakovanie a odo mna ocakavala, ze budem robit podla jej vzoru. To tudle a bolo po "materinskej laske" ku mne.
Ja mam v rodine to iste. Brat je starsi a podoba sa na maminho oca,ktoreho ona zboznovala.Okrem toho sa narodil chory,doteraz ma zdravotne problemy a byva u rodicov.Ked som bola mala,tak som sa strasne snazila,aby ma mama mala rada ako jeho. Upratovala som,chodila do obchodu,vsetko spravila co sa dalo.Mama si to vacsinou nevsimla a tak som sa od nej zacala vzdialovat. Este som musela od detstva pocuvat,ze ja som cely otec(viackrat sa chceli rozviest,skoda ze to nespravili). Ked som odisla do ineho mesta a zacala pracovat,tak ma mama uz vobec netrapila.Ale teraz som tehotna,cakam 2.dieta a je mi luto,ze nemam s nou normalny vztah.V zivote sme spolu nesli ani na kavu,ani ku mne nechodi.Len ja musim vzdy prist a potom presne pocuvam len o bratovi.Najlepsie je,ze ked spomina na nase detstvo,tak len na brata.Pamata si co prve povedal,co kedy vyviedol.A ked sa spytam na mna,tak povie,ze to si nepamata...
U nás v rodine to má moja mama. Cize môj ujo. Je najmladší a dostával vždy všetko. Postavila sa mu chata, dostal byt. Tento byt patril mojej mame. Dokonca stará mama povedala ak ho neprepise na neho vydedí ju zo 4.izbaku v ktorom býva 🤦🏼♀️🙈
Možno prvorodeny? 😃
Je to pohlavím, proste priťahovaný viac k matke ako ku otcovi. Otec zase viac k dcere, princezné. Dcéra odpozoruje správanie matky a tak nejako prirodzene je predĺženou jej rukou. To iste chlapec, otec málokedy príde sa vypytovať. Je to tak. Ale neznamená to , že je to správne. Určite NIE.
V rodine kde som sa vydala je to opacne...dcera bohyna aj jej dcera
@beronsche nie je to prirodzene, rodič nemá inklinovať k jednému dieťaťu. Prirodzene je , keď deti súperia o pozornosť rodiča, každé chce ho celého len pre seba
U nás je to zase tak že sme 4ia súrodenci ale preferuje mama najstaršiu dcéru a my 3aja akoby sme neboli .....taktiež sa má najstaršia finančne najlepšie ale mama jej nakúpila skoré celé vybavenie domácnosti ....jedi á jej nepomáha (neuvari neuprace nepomoze financne ked treba) .....a ma ju najradsej a byva od nej 10 minut pešo a je najčastješie na návšteve tam...a keď som ja na návšteve dokaze za cely den s ňou volať aj 10x (nie nepreháňam to) ... a nas si nevšíma že sme tam ....
A dodnes sme tomu nepochopili prečo je to tak ? ....
U nas je presne to iste vzdy bol synacik ten naj aj keby bol dediny vyvraždil. Ja aj keby som sa roztrhala tak nebudem na piedestál. Alw bohuzial na to doplati brat lebo ja som samostatna a nwpotrebujem aby mi niekto chodil okolo zadku a on bez mamicky ani na krok 😂takze som aj rada ze ja som samostatna. Nic s tym nespravis musis sa s tym zmieriť a neriešiť to
Matky su jednoducho zatazene na synov, je to fakt. Som najmladsie zo 4 deti, prvi dvaja boli bratia a potom ja so sestrou. Tiez som to nikdy nevedela pochopit ze mama je viac na nich zatazena. Schvalne nepisem ze ich mala viacej rada, lebo to tak nebolo, mala nas rada rovnako, jednoducho len bola na nich viac zatazena. Mohli aj niekoho zabit, vzdy to boli jej chlapci.... Pochopila som to az ked som sa sama stala matkou. Prva je dcera, druhy syn. Milujem ich rovnako, nerobim rozdiely v nicom. No tiez som zatazena viac na syna, pritom ma horsie spravanie ako dcera, aj si viac ku mne dovoli. Sama to neviem vysvetlit, ke to proste fakt... Mimochodom s partnerom sme OK, takze to tym asi nebude. Sama neviem.
aj u nás to bolo tak. ja som priniesla nákup mäso,muku nech z dôchodku mama nemusí tolko kupovať a mama to brala ako samozrejmosť a brácho donieslom čokoládu z rakuska a mama hotová. Tak som sa stiahla z obehu nevolala,nechodila nenakupovala a v pohode som si počkala kedy jej začnem chýbať ja ... trvalo to asi 3mesiace.
Nemyslím si že je to problém výhradne matka-syn.. ja mám sestru aj brata.. u nás má tento synak syndróm otec.. a my so sestrou sme tak,že čo už,baby... Z jeho deti a dokonca ženy sa ide posrat.. pričom jeho žena je totálna trúbka.. moje dcery sú nič,treba chlapca a sestriny synovia sú drzani... S tým nič nenarobis.. u nás to vyhrotili tak,že sa už ako celá rodina nestretávame...
Som na tom rovnako. Tiez mam pocit ze brat je topka u nasich. Su dni ked ma to velmi mrzi.
Tak.
Myslím, že ti to nevysvetlí nikto, ale je to tak.
Aj keď to je smutné, verím ti.
Máš xy prípadov keď je nikto miláčik.
Aj my máme v rodine.
V každej poznám
@jana_eyre_2 tak vieš, nie si odviata vetrom.
Ja to tak volám.
Si inteligentná žena so zmyslom pre spravodlivosť a empatiu.
Ja rovnako mam dve dcéry a myslím že neuprednostňujem.
Zato, na mužovi vidno, že preferuje mladšiu. Ale na staršiu je pyšný. Jasne.
Ale veľa krát povie a ublíži staršej.
Jeho mamka preferuje zase Jeho.
Najviac sa na ňu podobá, vidí sa v ňom, dopĺňajú sa, keď sú spolu. Jedného času na začiatku si sadla len k nemu a hladkala ho po stehnách. Bolo to také.
Miestami mi prišlo že si niečo kompenzuje, čo nemôže pri mužovi. Tiež je odviata vetrom😃empatia nulová.
Podľa mňa bola chyba, že si sa na to mami pýtala so smiechom. Poslala si zlý signál. Keď tak, mala si sa spýtať úplne s vážnou tvárou a ukázať, že to neberies na ľahkú váhu. Je to choré a je viac možností: 1. možno si kompenzuje chýbajúci partnerský vzťah po psychickej rovine (viem, že má manžela, ale neviem na koľko je tam nejaké to partnerské puto ešte, či to nie je skôr vzťah z rozumu bez citov už) 2. Narcisticka povaha, vždy robí rozdiel medzi deťmi, ale extrémny, jedno je čierna ovca a druhé na piedestali 3. Mužov vidí ako nadradené pohlavie
Ja to mam rovnako. Moja matka je takto naviazana na sestru. Dala jej dom, auto, potom este jedno, potom aj jej muzovi 😀 pravidelne jej strazila dieta, aby si sestra mohla oddychnut, ked som mala konflikt so sestrou vzdy sa postavila na jej stranu, atd.
Ja som si vsetko musela vzdy zabezpecit sama a s detmi mi nepomahala nikdy.
Aj okolie moju matku upozornovalo ze robi vyrazne rozdiely medzi mnou a sestrou. Nikdy si to nepripustila 🤷♀️
Takze nejde o to ze to je brat, niektore matky to tak asi proste robia