Vzťah mama - syn

Vola sa to Oidipov komplex... Viac na nete. Je to prirodzene,netreba bojovat treba to len prijat. Mamka vas lubi rovnako avsak syn sa viaze na matku a dcera na otca ci sa nam to paci alebo nie😊ak tuzite po vacsej pozornoati zo strany mamy dohodnite si ze napriklad kazdu sobotu doobeda pojdete aj s dcerkou a babkou na nakup/kavu/prejst sa... Cokolvek kde budete len vy dve alebo tri

Musis sa s tym len naucit len zit. U nas podobne brat je naj ale u nas o to horsie, ze nie len brat ale aj svagrina a ich deti. Moja mala ma 8 rokov uz to vnima a hocikedy povie ze babka ich uprednostnuje. Tiez tomu nechapem.

Úplne Ti rozumiem. U nás to začalo trošku inak, ako malá som mala zdravotné problémy a mama sa ma naučila prehnane, možno až nezdravo chrániť. Taká opičia láska, nemohla som sa slobodne o ničom rozhodovať, nikam ísť, robiť iba to, čo prešlo schválením. Spätne to už racionálne vnímam, že som bola vychovaná ako čudák, čo odvšadiaľ utekal domov za mamkou, už som bola dospelá, ale všade som chodievala s ňou, všetko s ňou riešila, nič iné som totiž nepoznala a nevnímala som, že je to nesprávne. Keď som sa spoznala s manželom, mama to nezniesla, vyvádzala seriózne ako blázon, vyhrážala sa mi samovraždou, prehľadávala mi veci, čítala denník, raz ma dokonca zhodila na zem, aby som nešla na rande. Vydržala som to takmer rok a musela som sa v záujme psychického zdravia odsťahovať. Tým okamihom som prestala existovať, mamu utešoval môj starší brat a stal sa jej miláčikom. Trvá to dodnes, hoci sa medzitým oženil. Volajú si x-krát každý deň, všetko spolu riešia, rozoberajú a okrem iného aj komentujú môj život a moje rozhodnutia. Som čierna ovca. A som v podstate iba "inkubátor", ktorý mame porodil vnúčatá, ale keby som ich k nej posielala v krabici ako Bambuľku, ani by som jej nechýbala. Najviac ma zamrzelo, keď sa tieto Vianoce rozhodla, že mi už nebude kupovať darčeky. Nie som materialista, môj muž mi za 11 rokov manželstva nekupuje darčeky k žiadnemu sviatku ani k Vianociam, na hmotné veci si teda naozaj nepotrpím. Ale prišlo mi to ľúto pre princíp, že si kvôli mne nedá námahu, aby mi aspoň niečo za 99 centov zabalila, nech pod tým stromčekom čosi mám ako všetci ostatní. Ešte mi to aj tak hnusne povedali, keď som sa pýtala, čo by ich tento rok potešilo a ocko mi povedal, nech im nič nekupujem, lebo ani oni mi tento rok nič nekúpia (aj tak som neposlúchla, darčeky dávam, lebo chcem a nikto mi to nebude zakazovať). Aj druhý úder prišiel na Vianoce. Chcela som rodičov ísť navštíviť (bývame ďaleko a mám malinké bábo, od pôrode som nemala na dlhú cestu odvahu, až vtedy som sa na to cítila), ale môj brat bol u nich tri týždne (jeho manželka tam akosi nechce chodievať, dôvod nepoznám, on chodí sám, v bežný víkend aj cez Vianoce) a mne mama povedala, nech nechodíme, lebo ich môžeme nakaziť Covidom a musela by celý dom preorganizovať kvôli nám (je nás 5 a mama má malý byt). Za celé tretie tehotenstvo sa ma jediný raz neopýtala, ako sa cítim, ako to zvládam, či to bude chlapček alebo dievčatko a kedy mám termín, nič. Ale o bratovi vie každý detail, ešte aj čo jedol na raňajky a dokedy bol v daný deň v práci. Jediný raz som ju požiadala o pomoc, aj to som od nej nič nechcela, len trošku podpory v ťažkom období. Odpoveď bola, nech ju nezaťažujem svojimi problémami, ona popri dôchodku ešte pracuje a už je čas, aby trošku myslela na seba... Takže, ľahko sa povie, nauč sa s tým žiť. Kto nezažil nepochopí...

Ahoj, úplne rozumiem tvojim pocitom. Často sa pozastavím nad tým, že mám vo svojom srdci žiarlivosť voči bratovi. Nechcem, aby to tak bolo, ale vnímam tiež iný prístup mamy k bratovi. Sme piati, ale k bratovi, ktorý prichádza zo západu je vždy 100 % pozorná, tiež koláčiky a výletiky aj s otcom kade tade... Keď je tu brat, ani nás nepríde pozrieť. Keď ju my voláme na výlety tak nechce, že je ubolená. Ale keďže bývame po ruke, pomáhame jej so všetkým čo sa dá- nákupy, prevozy, vybavovačky. Viem, že nás ľúbi rovnako, ale mňa vníma ako samozrejmosť, ako dcéru čo maká,čo je úplne ľudské... Zamýšľam sa, že ako budem v budúcnosti prejavovať svoje city deťom. Ku dcére ku ktorej sa snažím byť prísna, aby zvládla rolu matky a manželky a naopak ku synovi, ktorému od mala pristupujem empaticky, lebo bojujeme po nemocniciach s diagnózami. Verím však, že sme s manželom zohratí a "chýbajúcu"časť pozornosti a lásky vkladá mojej dcére on. Viem, že robím pre deti maximum ♥️a to isté robí moja mamka ♥️ pre nás. Viem, že nás všetky deti miluje rovnako aj keď mne sa to javí inak... Určite je to lepšie ako by sa nestarala vôbec o nikoho... Ďakujem za zdieľanie, upokojilo má, že nie som sama s takýmito pocitmi. 🤗♥️

Žijem s chlapom ktorý je celý vesmír pre svoju mamu
41 rokov neprestrihnuta pupočna šnura
Každý deň po práci chodí k nej.. Naje sa tam aj napriek tomu že ja vyvaram ako hlupa a potom sa s tým dusim aj 4 dní 🥴 stále mu vyvoláva, stále chce ísť k nám, chce aby sme šli bývať my k nej.. Partner jej dokonca platí energie a plyn 🤷🏼‍♀️(dom v ktorom žije je napísaný na môjho partnera, ročná dcéra stále počúva dristy o tom ako je domček jej a bude tam bývať, 🤢)
Nič nezmôžem.. Bud vydržím, alebo to vzdam.. Lebo toto je čistý boj
A môj partner si ako keby stále neuvedomoval že ma byt v prvom rade dobrý otec a muž.. A nie syn 🙄

@zuzana878 je jedináčik?
@fliacik veľmi smutné.To je ako narcisticky rodič, keď si nehrala tak ako ona píska, tak Ťa znenavidi:(
Tak vidím, že to je pomerne rozšírené.Asi to treba prijať a nerozmýšľat prečo prečo...

Je to tema stara, ako ludstvo. Tie, co su veriace, tak poznaju uryvok z biblie, ktory sa cita pri sobasnej omsi-muz opusti svojho otca a svoju matku a prilnie ku svojej manzelke.... No a psychologovia ustipacne dodaju, ze ked je vo vzduchu rozvod, tak su na vine obidve strany, aj rodic aj dospele dieta, jednoducho dospely clovek sa neriadil podla 2000 rocnej overenej bibilie a neopustil svoju matku/otca telom aj myslou a neprilnul ku svojej manzelke/manzelovi.

Od veci bude moj komentar, ale “najlepsie co clovek mize dat dietatu je surodenec”

@zuzana878 tak neciem, v prvom rade je syn a potom manžel.

A mozno je v tom nieco o com doteraz nevies. Napr, ze prve dieta potratila a bol to chlapec, tak preto si druheho chlapca "strazi".

@fliacik , veľmi ale preveľmi vás ľutujem, je to tak smutno-strašne,že vás mám chuť objať🫂

Ja to skorej vnímam ako nacicnutie nezdravé sa na najmladšie dieťa ..proste si to posledné dieťatko rozmaznávas ..a tiež úprimne ľutujem tvoju švagrinú
..aj môjho švagra ....my sme tri sestry a najmladšia je pre nich niečo ako poklad od útleho detstva....ale čo ti poviem mama je komplikovaná povaha som rada že to s kontaktom s nami nepreháňa...skorej naopak ..žiaľ ale je to tak...

@basska_b a preto máme toľko ufnukanych chlapov, ktorí očakávajú ze im ženy budú obskakovat okolo zadkov a potom sú tu agresori, ktorí si zo žien robia slúžky. Potom, že prečo je taká veľká rozvodov ísť a prečo toľko ľudí radšej žije samo.

@zoro9836 to som nepochopila

Ach bože, keď tak čítam vaše príspevky, tak som zhrozená. Mám dvoch synov, tak dúfam že z nich neurobím mamičkátorov.

Aj u nás je to tak!!:( Ako po materiálovej stránke nám rodičia dávali rovnako že tebe 5 korún a tebe 5 korún. Ale viac lásky mama dávala bratovi vždy bol jej miláčik. Viem človeka to boli, ale ja sa snažím dávať lásku rovnako deťom.

@zuzana878 Tak keby chcel chlap čosi v posteli tak mu poviem chod k mamičke alebo opýtaj sa mamičky či nám to schváli, či môžeš a keby nevolal on ja by som určite zavolala 😂

Moja mama to tak mala- jej mladší brat bol hlavne pre otca majster sveta a ona bola vždy druhotriedny občan. A vo všeobecnosti, poznám 2 ľudí, ktorí sa nesťažujú, že niekto z ich súrodencov je uprednostňovaný. Až dvoch. A sú dve možnosti- buď u nich v rodine sú si všetci rovní alebo sú práve oni tie uprednostnovane deti, takže sa nemajú na čo sťažovať. Ďalšia vec je, ako to vnímajú rodičia a čo je objektívna pravda. Avšak pri vzťahoch nejde o objektívnu pravdu, ale ako to ľudia zahrnutí v tých vzťahoch vnímajú. Vo svojom okolí mám samé nevydarené súrodenecké vzťahy. Či už tí ľudia cítia, že im bolo krivdené a vždy bol niekto viac obľúbený než oni, alebo si nemajú čo povedať, alebo sú tak rozdielni, že spolu bez hádky nevydržia ani v jednej miestnosti. To je realita vzťahov ľudí, s ktorými prichádzam do kontaktu. Vždy sa niekto cítil odstrčeny či nedocenený. A paradoxne, sa tak vyjadrujú aj ľudia, moji rovesníci, s ktorými som vyrastala a ako nezaujatý pozorovateľ som videla ich rodičov. A tí rodičia sa správali naozaj spravodlivo a nikoho okato neobskakovali. Najlepšia kamoška z detstva je z 5 detí a jej mama mi bola ako vlastná, trávili sme spolu všetok voľný čas, všetky poobedia, víkendy, proste sú mi snáď bližší ako bio rodina. A mala som možnosť veľmi zblízka vidieť ako fungovali interakcie u nich. A hoci mama bola spravodlivá a každému dala rovnakú výchovu, aj tak sú medzi nimi vojny a každý si myslí, že práve ten druhý bol viac preferovaný (teraz v dospelosti), hoci objektívna pravda to nie je. Ale opäť, vzťahy a hlavne tie súrodenecké nie sú o objektívnej pravde. Takže aj tí, ktorí si myslia, že veď sa ich to netýka, oni žiadne rozdiely nerobia... To musíte počkať tak 30 rokov, ako vaše deti budú spätne hodnotiť svoje detstvo. Vždy sa niekto cíti ukrivdeny. A ak to nie ste práve vy, tak to bude ten váš súrodenec a bude tvrdiť, že vy ste boli lieblingovia.. rodinné vzťahy väčšiny rodín sú na slučku.

@alvaluka presneeeeeee 🤣🤣🤣🤣🤣🤣

Ono nikdy som sa nad tym nejak nezamyslala, no po precitani prispevkov musim skontatovat, ze aj v mojom okoli to tak nejak funguje. No ci si maminy myslia, ze dievca sa o seba proste bude vediet tak nejak postarat, bohvie

@fliacik strašne smutné.
Neviem si to ani predstaviť!

Ahoj
Prvý syn je viac po mame
Prvá dcéra je viac po otcovi
Aký vzťah má tvoja mama a otcom? Pravdepodobne sa v synovi viac vidí a preto má k nemu bližšie

Moja starká bola podobná, mala staršieho syna, potom prostrednú dcéru a najmladšieho syna a vždy bol top najmladší syn. K dcére a druhému synovi bola chladná. A rovnako potom vnúčatá, mala najstaršiu vnučku, potom vnuka a najmladšiu vnučku mňa a vždy uprednostňovala toho vnuka. Všetci to videli a vnímali. Neviem prečo to bolo tak, ale je to bežné že láska a pozornosť sa ujde len jednému.