Vzťah počas karantény

Ahojte nemám veľmi s kým sa o tejto téme rozprávať tak idem sem. S priateľom sme spolu v kuse vyšše 3 týždňov (malí sme koronu teraz sa liecime ešte ) asi to bude kvôli tomu že sme 24h spolu ale prípadam si ako keby som bývala s spolubývajúcim alebo skôr sa cítim ako matka a nie priateľka. Navariť, naložiť poumývať poupratovat a spať. Pred kovidom priateľ tiež umýval riad, upravoval atď ale ako dostal kovid (už ho nemáme len ešte sme trochu chorí) tá len leží pritom aj mne bolo zle ale navarila som. Chápem on mal trochu horší priebeh. Keď som mu to povedala tak bolo mu ľúto že mám taký pocit a chce to zmeniť. Keď sme mali kovid tak samozrejmé na sex sme ani nemysleli ale myslím že už by bolo na čase a nič. Tak ako keby sme voči sebe ochladli. Ja napríklad chcem s ním raňajkovať večerať keď sme takto spolu doma a on stále keď dám na stôl 'ved necakaj na mňa' a myslela som že aspoň takto budeme spolu pri jedle. Ja som takto naučená že väčšinou sme jedli ako rodina spolu on takto není. Ešte berie antibiotíka ale tie si vysadil 'dočasne' lebo chcel si dať pivo a to ma naštvalo že keď je chorý tak asi sa liečim.a keby to bolo jedno pivo nič nepoviem ale bolo ich viac, a pritom vie ako velmi mi alkohol ubližuje. Neviem ako zlepšiť náš vzťah keď sme takto len doma. Alebo ako sa s ním porozprávať aby pochopil že nesom šťastná v takej situácii.