Začiatok života v zahraničí
Ahoj, posledné roky ma utvrdili v tom, že na Slovensku svoje dieta vychovávať nechcem. Chcela by som sa spýtať na skúsenosti tých, ktorí mali odvahu odísť ako ste začali? Mame byt na hypotéku, ročného syna.. neviem ako sa pohnúť samozrejme sa bojím že napríklad predám byt a spravíme chybu. Prosím podelte sa o svoje skúsenosti ďakujem
@anjelicek26 ďakujem pekne za odpoved. Motivácia odísť nie je plat ani práca. Manžel aj ja pokiaľ som nebola na rd sme zarábali pomerne dobre. Ja sa tu už ale niekoľko rokov od kedy vlastne začal covid necítim dobre. Mentalita ľudí, neustále nadavanie, presadzovanie svojej pravdy, netolerancia. Nebaví ma už ani sedieť niekde na verejnom mieste všade ie to rovnaké ľudia nespokojní, závistliví… verím tomu, že dokážem nájsť miesto, kde su ľudia spokojnejší a inak nastavení 🙏🏻
Napis mi spravu,a ja napisem, ako sme odisli v 2013 zo Slovenska.
Zas na druhej strane, bola som istý čas v Rakúsku a Nemecku, manzel zas roky pracuje v Nemecku. A teda, oni na nás pozerajú zhora, zažila som to ja, a manzel to zažíva stale pre nich sme cudzinci a nechcem povedať tvrdo odpad. Robí vo firme aj s Nemcami aj Čechmi, vnútroštátna doprava, Nemci končia na obed a idú domov, Slováci, Česi do večera. Za rovnaký plat. Netuším samozrejme ako je v anglicky hovoriacich krajinach, to by ti povedali tie vo tam žijú. A nechápem ze vôbec to ich povysovanie sa. Kopu moslimov tam už je, Nemcom sa deti mat nechce, za 100 rokov vymru a nájsť Nemca v Nemecku, bude rarita, sam moslim tam bude. Ale povysovat sa budu
Začiatky sú vždy ťažké, v úplne všetkom, no keď človek veľmi chce, tak to dá. Vy ste na to dvaja zodpovední a isto to zvládnete. Ja som cestovala veľa...celý svet, no bola som sama a tak to je iné .. Moja rada je len,.že keď to chcete, netreba veľa váhať a hľadať prekážky. Veľa šťastia 🍀🍀🍀
@autorka, veľa závisí od toho, akú reč ovládate a na akej úrovni a v akom odvetví pracujete, čo viete ponúknuť a v čom sa uplatniť, akú máte prax... Ináč súhlasím s @anjelicek26, najlepšie by bolo, keby išiel prvý manžel. Mal by mať zabezpečenú prácu, pohľadá podnájom, všetko vybaví a až potom prídeš Ty s dieťaťom. Ak by mal manžel nejakú lukratívnejšiu prácu (lekár, IT, manažér, ekonóm...), prvé roky nebudeš musieť pracovať a vyžijete v pohode. Ten byt na SK by som si nechala a prenajala. Hypotéka sa bude splácať a ak by náhodou v zahraničí niečo nevyšlo tak, ako ste si predstavovali, tak sa budete mať kam vrátiť. Prečo ho chcete predať pred odchodom do zahraničia? V zahraničí si aj tak za tie peniaze žiaden byt nekúpite a hypotéku vám tiež hneď neposkytnú. Takže toto sa mi nezdá ako rozumný krok. O akej krajine rozmýšľate? Aký jazyk ovládate? Čo máte vyštudované resp. v akom odvetví pracujete na SK?
@ajusa12 práve preto sa povysuju lebo sa cítia vzdelaneksi bohatší a pod lenze si neuvedomujú ze su vo vlastnej krajine a keby oni boli cudzincami v inej krajine zeby to mali tiez tazke. Ved uz len rec na velmi dobre urovni sa naucit je tazke.
Ale našťastie nie su vsetci taki
Skôr taki velmi jednoduchí ludia alebo boháči
Zaciatky nie su jednoduche,to je pravda.Inu startovaciu poziciu ma IT s prijmom cez 100k,ako robotnik vo fabrike.Pisem o Svajciarsku. Mas male dieta,cize podmienky, ako su na Slovensku,tu vo Švajciarsku, nie su.My sme spokojny a rozhodnutie po rokoch vyhodnocujeme, ako jedno z najlepsich,ktore sme v zivote urobili.Deti maju po skole,uplne, ine moznosti, ako ponuka Slovensko.
Otazka je,co spravime,ked dosiahneme dochodkovy vek....deti na Slovensko nepojdu a ci budu stacit fin.prostriedky pre nas na zivot tu je velky otaznik.Kazdopadne,ak zivot prinasa vyzvy treba ich prijat a ist si,za svojim cielom.
Myslim, ze co sa situacie medzi obyvatelstvom
tyka, je to vsade rovnake. Minule som citala prispevky Nemcov na Tik toku ohladom demonstracii, tiez boli rozne, aj sa osocovali navzajom. Aj na Sk sa to prejavuje len v diskusiach na soc.sietach, zatial sa susedia kvoli roznym politickym nazorom navzajom nenapadaju. V zahranici su tiez velke problemy, len ich nebudes vnimat kvoli vlastnym pociatocnym starostiam a mozno kvoli jazykovej bariere. Ked sa aklimatizujes zistis, ze si stupila z blata do kaluze. Len naivny clovek si mysli, ze inde je lepsie. Nikde nie je idealne, je len na kaxdom, co je ochotny toletovat.
Zaciatok je veru taky, ze muz ide do zahranicia, pracuje, vybavi byvanie, precka skusobnu dobu, vybavi papierovacky pre rodinu a rodina sa presunie...ak si nie ste isty - byt prenajmite, nech sa splaca hypoteka tym a mate "poistku" keby volaco... rocne dieta si zvykne raz dva, jediny, kto ra bude na zaciatku citit izolovany, budes ty, zavisi, aku krajinu si vyberiete, aku rec a ake moznosti prace mas... drviva vacsina zahranicnych krajin o troch rokoch doma ani nesniva, tam sa ide po roku do prace... proste sa ti moze stat, ze sediet doma budes jedina a na ihrisku proste ani nohy, vsetky deti jasle-opatrovatelka, to treba tiez zohladnit... spocitat si naklady na zivot, nevidiet len hlupo (prepac) vysoku cifru na plate, dolezite je, kolko potrebujete na byvanie, stravu, reziu, skolku do buducna, kolko budete platit dane, lebo nie vsade je rovnaka dan pre vsetkych...vela toho je... my sme sa stahovali uz dva krat do roznych krajin, najtazsie je sa odrazit tie prve tyzdne, kym si najdes kamosky, zazemie, neskor pracu... ta rodina ak ste si blizky, proste na zaciatku chyba (casom si zvyknes), nie je mozne jazdit xy-krat rocne, bohuzial...