Neviem si zvyknúť na život v zahraničí
Ahojte dievčatá, chcela by som vedieť, či máte niektorá podobnú skúsenosť a ako ste to vyriešili. Pred pár rokmi som si našla priateľa, ktorý je cudzinec a odsťahovali sme sa do jeho krajiny (v Európe, nie až tak ďaleko od SK). On nie je moslim ani nič také, takže nejde o zásadný kultúrny rozdiel. Na začiatku som sa tu cítila čudne, ale myslela som si, že je to len dočasné. Už som tu teraz pár rokov, ale stále viac pociťujem fakt, že sem nezapadám, nepatrím. Mentalita je to trošku iná a neviem si nájsť skutočné kamošky, cítim sa sama a necítim sa tu doma. S priateľom vychádzame dobre, je to skvelý chlap. Sme už v takom veku, kedy sa musíme rozhodnúť, ako ďalej, no ja sa bojím, že ak tu zostanem, budem tu nešťastná celý život. Na druhej strane, vrátiť sa späť na Slovensko by bolo pre mňa tiež ťažké, keďže väčšina známych už má svoju rodinu a neviem, či by som si ešte niekoho našla. Takže stojím pred veľkým rozhodnutím a chcela som sa spýtať, či je to niekto, kto si prešiel niečím podobným. Ďakujem za všetky skúsenosti.
@alex666 Kde presne si. V Europskych krajinach nikde nie je ta mentalita AAAAAZ tak odlisna od tej slovenske. A este, ako dlho si zu v zahranici? Clovek sa musis aj trosku prisposobit. Ak to sama nechces, je to vsetko v hlave, tak nikdy nic z toho nebude. Ak sama chces, casom si zvyknes.
Ak je vas vztah OK, tak nie je o com.
napísala si, že nevieš, či by si si na SK niekoho ešte našla... takže to nie je o tom, že si si nezvykla v zahraničí, ale ani vzťah Ti už nevyhovuje... tak by asi bolo lepšie sa čím skôr vrátiť...
@alex666 ja možno som trošku iný prípad lebo žijem na Slovensku aj za muža mám slováka ,ale čo chcem povedať že moj manžel je mojim najlepším priateľom stretávam sa s ľudmi to je samozrejme, ale kamošky zo školy su odstahované kade tade a vlastne najviac času travim s detmi aj s manželom a možem povedať že ani nevihľadávam nejaké hlbšie priateľstvá lebo moj manžel mi aj tak najlepšie rozumie, takže pokial je to skvely chlap pre teba nemáš čo váhať .
@alex666 Tak ja neviem ako presne by si chcela, aby sme ti poradili... treba sa len trošku socializovať. Ak si tam naozaj taká nešťastná, vráť sa domov. Alebo by ste mohli skúsiť ísť na Slovensko obaja a uvidíte, či to bude fungovať.
P.S.: Ak prezradíš krajinu, moc anonymity ti to neuberie.
@alex666 zijem v zahranici, ale chodime aj na SK. Muz je tiez cudzinec. Ale mame dve deti v s nimi je socializovanie lahke, rodicia v skole, v ich kluboch su tiez len rodicia a chcu sa aj porozpravat, ked spolu cakame na deti kym sa im aktivity skoncia....mozno by ste mali skusit zalozenie rodiny, to ta odreaguje od toho, ze sa necitis ako doma...na druhej strane, mozno ani na Sk by si sa po troch rokoch uz necitila ako doma...
tiež ma zarazilo to, že si napísala, že nevieš, či si ešte niekoho nájdeš. Prvé čo mi napadlo bolo, že ten vzťah asi nie je taký plnohodnotný z tvojej strany, ako by mal byť. Asi tam niečo nebude v poriadku, keď uvažuješ takto. Možno by som sa skôr na to ,,pozrela,,.
@yanni Ja tiez zijem v zahanici (vlastne v niekolkych krajinach paralelne aj daleko od SK aj relativne blizko). Prve roky boli tazke ale na rozdiel od teba som isla do "sveta" uplne sama, zaidny chlap, ziadne kamosky nist.
Clovek si zvykne AK CHCE. Ty pravdepodobne nechces a asi ti ani vztah neklape.
Mam manzela cudzinca, dlho sme boli sami pre seba, viac menej len robota a potom mi dvaja. Nikdy nam nic nechybalo. kamosky na SK? Co to je? Po skole sa vsetci rozprchli, zalozili si vlastne rodiny a ziju vlastne zivoty. Podobne ako rodina. myslis, ze keby si aj ostala na SK, ze by ten zivot bol stale rovnaky ako za mladych/skolskych cias? To sa velmi mylis.
nepises nic blizsie. mysli si ale, ze ten tvoj vztah nie je ulne OK. Ja som sa s mojim muzom nikdy necitila "sama" v cudzom svete.
To, ci si niekoho najdem, som napisala preto, lebo moj muz (volam ho tak) sa so mnou nemoze prestahovat kvoli praci a rodinnej firme. Cize v pripade zmeny lokality by musel prist rozchod.
Ano, ja viem, ze ludia maju postupne svoje zivoty, kamarati sa rozprchnu a uz to nie je ako kedysi. Len mam stale taky pocit, ze mi chyba materinsky jazyk, domovina, rodina, sesternice, bratranci, proste Slovensko ako take.
Neviem, mozno to je naozaj v mojej hlave a hladam to, co neexistuje.
Co sa tyka zalozenia rodiny - velmi by som uz chcela deti a s muzom sa o tom casto rozpravame, on by chcel tiez. A tiez som rozmyslala, ze ked budem mama, mozno sa mi podari najst si ine mamicky, s ktorymi budem travit cas.
@alex666 ja ťa chápem..tiež som to prežila..chýbal mi materinský jazyk, Slovensko, naša dedinka, známe kopce, lesy, tváre..chýbal mi domov..
Určite je to náročné a nie každý máme dobrodružnú povahu a vieme sa rýchlo adaptovať. Som rovnako rodinný typ a tiež by som v takejto situácii strádala. Plne vám verím!!! Človek má zázemie, partnera, ale napriek tomu cíti prázdnotu a smútok!! Pokiaľ je vzťah pre vás dôležitý, tak si musíte nájsť spôsob, ako tento stav prekonať. Ak nemáte jazykovú bariéru, tak by nemal byť problém. Pracujete? Čo kolegovia? Ak nie.. môžete sa prihlásiť na nejaké kurzy, kde spoznáte nových priateľov s rovnakými záujmami. Možnosť je vytvoriť si vlastné rodinné zázemie. Dieťa predstavuje silnú väzbu, aj vzájomnú, aj na prostredie. Ste v prostredí, kde nie je ani jeden slovák? Vyhľadajte nejakú komunitu slovákov, alebo slovenskú rodinu.
Ja som sa prestahovala za chlapom pred dvoma rokmi. Tiez tu nemam okrem neho a jeho rodiny a priatelov nikoho. Dokonca aj v praci som v kancli sama. Pomaly si zvykam, nastastie existuje internet a telefon, ale je pravda, ze to zivy kontakt nenahradi. Chyba mi to vybehnutie s kamoskami na kafe. Ak to nemas na svk tak daleko, nemozes cestovat domov castejsie?
@katka51282 A ako si to zvládla? Vyrovnala si sa s tým alebo si sa vrátila?
@zuzadula Ja neviem, ci mam dobroduruznu povahu alebo nie. Predtym som uz bola parkrat kratkodobo v zahranici, ale to sa neda porovnat, lebo je ine ist niekam na 6 mesiacov alebo na cely zivot.
Vlastne ani neviem, aku radu hladam, len tak premyslam, co spravit a ci je problem moja hlava, moje neprisposobenie sa alebo je problem inde.
@komplikovana
No ja na SK chodim relativne pravidelne, sem-tam si zavolam s kamoskou zo Slovenska, ale to ako pises, nie je to ono. Ja tiez pracujem, ale moja praca je samostatna a kolegovia okolo maju svoje zivoty a rodiny a nejako sa socializovat nechcu.
Ty to ako vnimas? Nevadi ti to az tak zasadne?
@alex666 s mojim chlapom mi je fantasticky, ale aj napriek tomu ma este nedavno prepadla depka z toho ze som sama. Asi je to fakt vsetko v hlave, ako si to clovek nastavi. Ja sa teda vratit neplanujem, mozno v dochodku 😀 takze mavam take kolisave obdobia. Dufam, ze sa to casom zlepsi. Asi to chvilku potrva, kym si clovek vytvori okolo seba to svoje zazemie, kde mu bude dobre. Ako som uz niekde citala, jednoducho treba akceptovat fakt ze sme mimo domova, nebojovat s tym a snad to pojde lahsie. V teorii som super, len prax pokulhava 😀
@alex666 Ale tak sama mozes byt aj na SK. Ked sa niekto prestahuje od ukrajinskych hranic niekde napr do Ba, je to tiez 400 km. Rodina tiez niekde v Haji, stare kamosky tiez atd. Tiez sa musis prisposobit novym okolnostiam. Tiez musis hladat nove znamosti. Ok, jazyk. ale tak v dnesnej dobe je ten jazyk najmenej. Taktiez Vychodniar a zapadniar mozu byt diametralne odlisne bytosti. takze na "cudzi svet" a som "sama" a kazdy okolo ma svoje rodiny a zivoty, by som sa velmi nevyhovarala.
Je to vsetko len v tvojej hlave. Ak nechces, tak nechces. Vrat sa na SK. A mas vybavene. Aj ked pochybujem, ze to co teraz z tvojhos tareho Zivota na SK poznas, este najdes.
A ak sa s muzom lubite, tak by si takto nerozmyslala. Tam asi ani ten vztah nie je OK.
ja si myslim, ze je to len taky prechodny stav a skor asi uvazujes o tom, ci chces v tej danej krajine vychovavat aj svoje deti. to ze mas strach sa da pochopit no co som ja pochopila, tak sa ti tam nezije zle, nie? mozno by si si mala najst nejaku kamosku slovenku a snou si trocha popisat, ak ti chyba nas jazyk, mat nejake slovaka po ruke
@alex666 nič si nerob z viet, že ak by si chcela zvykneš si...každá máme iné prežívanie, cit, túžby adaptabilitu na nové situácie....sú 2 možnosti buď budete mať dieta a ty zabudneš na to, že sa cítiš sama, alebo to ešte viac vygraduje budes chcieť byť viac s mamou, zdieľať s niekým blízkym tvoje stastie, mať po ruke rodinu...
Sú ľudia čo si nikdy nezvyknú a necítia sa po rokoch dobre ani tam, ani doma.Ty vieš koľko máš rokov, či si ochotná odísť od priateľa, či si vieš predstaviť život v cudzej krajine...alebo či je on ten pravý a kvôli nemu to všetko zvládneš
Ja by som nevedela žiť v inej krajine, mentalite, daj na vnútorný hlas ten neutisis...
@alex666 neviem kde zijes. Ale ja som zila na chvilu vo Svajciarsku a tam to je takze sa aklimatizovat v ramci spolocnosti.. Proste bud sa tam narodis alebo sa budes musiet zmierit s tym ze proste nie si ich. Mala som aj druhu znamu v Svajci a ta mi hovorila to iste. Vydala sa za Svajciara a ma s nim deti ale ako viem tak si zabezpecili byvanie v CZ. Aj jej muzovi sa viac pozdavalo zit v Cechach.
Teraz zijem v Irsku a je to lepsie. Pokial sa chces zaclenit do spolocnosti mozes. Mam aj Irske kamaratky ale je to ina mentalita a ja som sa s tym zmierila. Viac mam kamaratok z Polska, Madarska ale ja zas obrovsku skupinu pri sebe nepotrebujem. Poznam vela ludi kedze pracujem na mieste kde vela ludi spoznavam a hovorim plynule anglicky tak to je tiez plus. A musim povedat ze po viac ako 13 rokoch som doma tu a na SK by som sa zatial nevratila...
@alex666 nuž, áno. Záleží aj od povahy človeka. Sú ľudia, čo si jednoducho nikdy inde ako doma nezvyknú a vrátia sa časom domov. Mám kamarátku, čo už dlhé roky žije vo Švajčiarsku. Vždy, keď príde na Slovensko hovorí, že je doma a že vo Švajčiarsku sa cíti ako na návšteve, že proste nie je ich, ako píše aj meredith83, že majú úplne iný humor, inak sa bavia, rozprávajú medzi sebou, nevie si na to zvyknúť, a že keď už bude stará🙂, príde späť, domov. A mám aj kamarátku, čo žije v UK a je tam veľmi spokojná, lenže ona je taký typ, skoro ako tí Angličania, takže medzi nich zapadla 🙂. Keby som mohla hovoriť za seba, ja som typický "vlastenec", nedokázala by som žiť inde ako tu, na SR, dokonca by som nedokázala opustiť svoje rodné mesto. Keď aj idem preč, napr. na dovolenku a vraciam sa, len čo vidím tabuľu môjho mesta, či len jeho meno, slzy v očiach a radosť, že som doma. Ako vravím, to sú povahy a typy ľudí.
@libawet Chapem, o com hovoris. Ja cestovanie milujem, ovladam 3 cudzie jazyky a vzdy som pracovala v medzinarodnom prostredi, preto som si myslela, ze zivot v zahranici bude pre mna malina. Ale - mozno je to smiesne, ale ked som odisla, zacala som normalne mat vycitky svedomia, ze nie som doma, vo vlastnej krajine, nerozvijam jej kulturu a nevraciam spät to, co mi ta krajina dala. A ked pocujem slovensku hymnu, chce sa mi plakat...
Tiez chapem, o com hovori ta tvoja kamaratka - v krajine, kde zijem, su ini ludia, rozpravaju sa o inych veciach, casto o temach, ktore ma nezaujimaju a v kolektive si potom pripadam cudna.
Ale stale bojujem s myslienkou, ci je to len v mojej hlave, povahe alebo mi je v tom zahranici naozaj tak zle a som neprisposobiva. Lebo baby, co komentovali vyssie, pisali, ze kamaratky sa rozprchnu a ludia si ziju svoj zivot - ano, to je uplna pravda. No, takze musim si vsetko poriadne premysliet.
Jeeej moj pripad, ja som bola vo svajci, snazila som sa tam nezalubit... mala som tam nejake znamosti ae drzala som si poriadny odstup lebo som vedela ze raz u mna pride takyto stav ako teraz u teba. Tak som sa vratila na SVK , o dva tyzdne som dostala vysnenu pracu, na to som si nasla mojho uzasneho priatela a vsetko je tak ako ma byt. Presne toto mi chybalo, ked idem po svk, ten obycajny zivot slovakov, uz konecne ziadne debaty otom ze kolko tisic eur vlozim tu a tam... Naozaj ani raz som neolutovala. V kazdom pripade, myslim na to ze vzdy sa do svajcu mozem vratit. Ale zatial nechcem, vyhovuje mi to tu vsetko tak ako je
Ked som nahodou zapla telku a tak islo obycajne Nove byvanie, boze skoro som sa rozplakala... alebo ked isiel okej a slovenska hymna, uplne ako keby si pisala o mne
@alex666 no....takze niecim podobnym nie v zahranici ale tu na Slovensku zacala som zit s romom je uzasny ale tiez je to ina mentalika co sa tyka jeho rodiny zo zaciatku sa my tazko prisposobovalo a nevedela som ze co myslia ako srandu a naopak co vazne.....clovek musi byt velmi empaticky....voci druhym....a pokial vam to s frajerom klape...nepozeraj na nic ine dnes je tazke najst si polovicku ktora ti vyhovuje....snaz sa zo vsetkych sil....a mozno zalozenie rodinky by vam pomohlo....vela krat to pomoze prestanes sa orientovat na kamaratov...a na to ze si snimi nerozumies...zacnete sa venovat drobcovy a zacnu starosti spojene s radostami vyletiky len vy traja..alebo dvaja..po case hahah hlavu hore kocka