Zažili ste problémy s osvojenými deťmi na úkor biologických?
Ahojte. Chceli by sme si vziať do rodiny dve dievčatká z dd. Pani z uradu prace aj z dd ma od toho odhovara, lebo dievčatká zažili traumu, jedna má fas. Upozorňujú ma na to, že tieto deti rodinu často "skúšajú" zlým správaním. Vraj by to mohlo ublížiť našim biologickým deťom.
Prosím ak máte niektorá skúsenosť s takouto situáciou napíšte mi prosím, najmä tie negatíva, ktoré ste prežili. Ako sa u vás prejavovali osvojené deti. Ako ste reagovali, kto vám pomohol.... Ďakujem za všetky príspevky. Pekný večer. Erika
Stručné zhrnutie
- Deti z DD často nesú traumy a zdravotné/psychické diagnózy uvedené v diskusii ako FAS/FASD, ADHD, autistické spektrum alebo MR, ktoré diskutujúci spájali s problémami so správaním, učením a emočnou plochosťou.
- Pri rozhodovaní o prijatí detí treba rozlišovať právny rozdiel: osvojenie znamená nový rodný list a priezvisko osvojiteľov, pestúnska starostlivosť ponecháva právny kontakt s biologickou rodinou a dieťa nie je "právne voľné".
- Diskutujúci opakovane odporúčali spoluprácu s organizáciami a odborníkmi, menovite Návrat a "úsmevom s návratom", a varovali, že bez takejto podpory je náhradné rodičovstvo veľmi náročné.
Najčastejšie otázky
Q: Ktoré organizácie poskytujú podporu pri umiestnení a adaptácii detí z detských domovov?
A: V diskusii boli menované organizácie Návrat a "úsmevom s návratom" ako zdroje informácií a podpory; zároveň sa spomínali inštitúcie DD a Úrad práce / UPSVaR ako zainteresované subjekty.
Q: Aký je právny rozdiel medzi osvojením a pestúnstvom?
A: Diskutujúci upozornili, že pri osvojeni dieťa dostane priezvisko osvojiteľov a nový rodný list a má rovnaké práva ako biologické deti, kým v pestúnstve dieťa nie je právne voľné a má kontakt s biologickou rodinou.
Q: Aké správanie môžu mať deti s FAS/FASD a inými diagnózami?
A: Podľa skúseností v diskusii môžu deti s FAS/FASD alebo diagnózami ako ADHD, PAS, OCD či autistické spektrum prejavovať agresiu, klamanie, krádeže, záškoláctvo, ťažkosti s učením a emocionálnu plochosť; niekoľko príspevkov uvádzalo potrebu logopedickej práce a psychologickej terapie.
Q: Ako prijatie náhradných detí vplýva na biologické deti v rodine?
A: Diskutujúci opisovali žiarlivosť, pocit odsunutia vlastných detí, zníženú individuálnu pozornosť pre biodeti a v niektorých prípadoch potrebu psychologickej terapie pre biologické dieťa.
Q: Je možné vyskúšať dieťa najprv na víkendy alebo prázdniny pred pestúnstvom alebo adopciou?
A: V diskusii jedna rada odporúčala víkendové/prázdninové skúšky, iný komentár však uvádzal vetu "toto čo popisujes už možné nieje", takže názory sa v diskusii rozchádzali.
Q: Môže osvojenie ovplyvniť dedenie vlastných detí?
A: Jeden príspevok uvádzal obavu, že adopcia môže mať dôsledky pri dedení, a preto niektorí odporúčali pestúnsku starostlivosť namiesto osvojenia z dôvodu dedenia.
Závery z diskusie
Zhoda
- Náhradné rodičovstvo (osvojenie/pestúnstvo) je v diskusii opakovane popísané ako veľmi náročné a vyžadujúce veľa obetí a odborných zručností (pedagogické, psychologické, terapeutické, lekárske).
- Organizácie ako Návrat sú v diskusii považované za dôležitú podporu pri adaptácii dieťaťa v rodine.
Sporné názory
- Niektorí diskutéri tvrdia, že prijatie detí z DD vždy alebo takmer vždy ohrozuje pohodu biologických detí, zatiaľ čo iní uvádzajú príklady rodín, kde biologické deti neboli dlhodobo vážne poškodené a prijatie považujú za úspešné.
- Jedna skupina odporúčala vyskúšať dieťa na víkendy alebo prázdniny pred záväzným riešením, iní v diskusii tvrdili, že takéto krátkodobé skúšobné pobyty "už možné nie sú".
Otvorené otázky
- Ako dôkladne a objektívne posúdiť, či konkrétne dieťa z DD je vhodné do rodiny s biologickými deťmi?
- Aké sú dlhodobé výsledky pre deti, ktoré prežili depriváciu v prvom roku života (napr. dojčenské ústavy)?
- Ako prakticky zabezpečiť rovnováhu pozornosti medzi biologickými deťmi a prijatými deťmi v domácnosti?
Spomenuté značky a firmy
Návrat, úsmevom s návratom, Úrad práce, DD, UPSVaR, databazeknih.cz, Česká televize
Spomenuté produkty a metódy
FAS, FASD, PAS, OCD, ADHD, autistické spektrum, MR, logopédia, psychologická terapia, osvojenie, pestúnska starostlivosť, internát, príprava na osvojiteľov/pestúnov, "kniha života", Rok kohouta, Indiánsky beh
Miesta a osoby
Tereza Boučková, Česká televize
@maminuska tak ako napísala
@cairka
Tie deti neprijala a to je jeden z dôvodov problémov ktoré nastali +plus to priputanie. Ono psychológovia sami tvrdia že ak dieťa nieje prijaté také aké je a neprebehne priputanie tak hrozia problémy a takéto deti sa nevedia identifikovať sami so sebou.
Tejto téme som sa trochu venovala a zaujíma ma doteraz takže nastudovane to mam dosť dobre.
Zároveň musíme brať do úvahy aj danú dobu.
ahoj my sme si adoptovali 2 deti 5 a 3 rocne.. ono je to velmi velmi narocne sme s nimi zatial 2 mesiace dennodenne a poviem ti je to zaberak niekedy riadny.. tie detska v dd maju kazde svoj batoztek problemov a traum ktore nevies dopredu nikdy odhadnut.. ja ich mam velmi rada a uz by som ich nevratila ale keby som vedela ake to bude tazke neviem ci by som sa na to este raz dala...
A čo ak sa tvoje deti časom už s tým dievčatom kamarátit nebudú? Ved to tak chodí aj u lúdí aj u detí že kamarátstva čest vynimkám časom pominú..Co ak teraz si rozumejú ale časom im bude prekážat alebo príde žiarlivost,ak ich rodičia budú lúbit aj tie druhé? Ked to chceš len pre podnet detí by som to nerobila tam skryva zádrhel..Podla môjho skromného názoru by si osvojovat mali bezdetné páry,ak sú deti je tam riziko že to nebude také lahké.
@bosorkabb ale čo je to neprijala ? Že chcela aby boli ako biele a tak ich aj vychovávala ? Inak nevedela , nikto ju neučil ako vychovávat dieťa iného etnika. Dala tým deťom zo seba čo mohla.
Myslíš že by tie deti dopadli lepšie ak by boli po ústavoch ? Ono absolútne ideálne by bolo keby sa do roka dostali k slušnej romskej rodine.
@maminuska napr. im nieco vysvetlujes a ucis ich a ani na 50 krat ta nepocuvaju.. nasi maju problem s recou cvicime s nimi logopediu ale nema to nejaku tendenciu sa zlepsovat po 10 minutach uz ani nespolupracuju.. ked sa s nimi snazim robit grafimotoricke cvicenia tak malej ukazem presne spoj tieto dve bodky ukazem jej to niekolkokrat a napriek tomu to neurobi vobec alebo spoji uplne ine bodky... tazko sa s nimi uci nieco... niekedy si pripadam ako papagaj ze dookola hovorim stale to iste.. ako ja viem ze musim byt trpezliva ale ked im 50 krat denne poviem netahaj macku za chvost a oni to aj tak urobia tak som uz zufala. skusali sme dohovarat vysvetlovat vyhresit ale nema to ziaden efekt. najnovsie ta starsia nas naschval ignoruje zavolam ju trebars nech ide ku mne a ani ba treti raz vobec nereaguje. minule mi skoro v garazi pod auto vbehla lebo sa rozbehla za manzelom rovno popred auto a darmo som na nu kricala nech stoji proste si postavila hlavu... ono hlavne nasi su uz v 5. prostredi a momentalne riadne skusaju hranice..
Moja mamina si vzala do pestúnskej starostlivosti dve deti - súrodencov, po tom ako my dvaja z troch biologických detí sme boli už osamostatnení a najmladší súrodenec mal vtedy 15 rokov. Žiadne extrémne problémy sme nezažili, deti sú dobré - v puberte bežné prejavy ako aj u iných, ale v rámci normy, sú usilovné aj v štúdiu. Podľa môjho názoru je to najlepšie čo ich mohlo stretnúť a nielen ich, ale aj nás. Sú vďačné a šťastné, že môžu vyrastať v rodine.
Suhlasim s
@maminuska absolutne to nie je o romstve z jej strany a to neni o tom či vychovávaš dieťa romske alebo nie ale o vážnych dopadoch od genetiky cez tehotenstvo a prvy rok zivota v ustave. Niektoré deti proste nie sú vhodné do rodiny a niektoré ani do rodiny s biodetmi.
Ak ti v DD povedali, že nie tak proste to rešpektuj inak poznam nedaleko vás tiež rodinku co vracala z pestu surodenecku skupinu a mali svoje deti (viacero)
@kateklaudia áno je to veľmi o štastí (z pohladu pestu rodiny ) ja tiez poznám dost pozitívnych príkladov.
@maminuska áno máš pravdu inak to nevedela, vtedy to bolo iné. Teraz sú postupy iné. Mam doma rómske dievčatko preto som to riešila, študovala. Teraz sa deťom o ich identite hovorí, vyrába sa im kniha života. Je to úplne iné ako kedysi. Identita je veľmi dôležitá, podporuje sebavedomie. Priputanie je dôležité ako u biologických tak adoptívnych detí, aby mali zdravé vzťahy a mnoho iného.
A dieťa musíš chcieť srdcom.
@bosorkabb ono možno aj keby im tú identitu predstierala dennodenne , dopadli by tí chlapci rovnako . Jednoducho ťažko deprimovaní chlapci z dojčenského ústavu ,sama vravela aj písala že sa správali niekedy ako zvieratká , možno sa aj narodili s abstinenčnými syndrómami , u jedného z chlapcov aj znížený intelekt, množstvo diagnóz od ADHD po určitú citovú plochosť ...jednoducho títo chlapci mali veľmi zlý štart do život , zapríčinený ich biologickými rodičmi . Toto sú tí ľudia ktorí sú zodpovední a systém ktorý umožnoval že deti boli citovo deprimované .
@maminuska áno štart do života mali ťažký ale všetko so všetkým súvisí. System nieje dokonalý ani teraz. Osobnosť človeka sa formuje celý život ale deti sú tvory úžasné čo dáš to sa ti vráti. A vtedy aj dnes bolo mnoho detí adoptovanych a sú bežne zaradené do života. Ale nič nieje 100% tak ako aj u biologických. Máme plné ulice neprisposobivych, plné basy a nie sú to len adoptovany, prevažne sú to ľudia ktorý mali milujúcich rodičov.
ano,zasiahne to všetkých v rodine a všetci budú musieť obetovať veľa...veľa...a radikálne prehodnotiť životné hodnoty, spôsoby...otrasie to priateľstvami, otrasie to biodeťmi a navždy ich to zmení-nepíšem k lepšiemu,či k horšiemu. Je to tak ťažké, že si to nikto, kto to neprežil,nevie ani predstaviť. Ale dá sa to
...dá sa to, aj keď nie vždy je možné to dotiahnuť úspešne do konca. Je to Koleso šťastia.....sú v ňom aj prehry......menšie prehry.......remízy...malinké výhry.....
Očakávania je najlepšie nemať. Všetko, čo potom príde, je bonus.
@kateklaudia Tak to blahoželám.
My sme si vzali do pestúnstva dvojičky, keď boli naše deti v podobnom veku ako u vás. Najstaršia na vysokej, prostredná na strednej (na internáte) a najmladšia pomaly končila ZŠ.
Prvá to vzala dospelo, niekedy doslova, keď bola doma, fungovala ako druhá mama. Mala to od detstva v povahe, aj voči svojim sestrám. Druhá bola síce rada, že sme ju toľko nekontrolovali, keďže sme venovali pozornosť deťom, ale v hĺbke žiarlila. Tiež to mala odmala v povahe. Najmladšia dostala v novej sestre parťáčku.
Bolo to ako jazda na húsenkovej dráhe. Mali skoro 11, takže ten predchádzajúci život sa na nich dosť podpísal. Negatívne veci - klamanie, krádeže (doma z peňaženky, aby mohli kamarátom kupovať chipsy a kolu, ale i v obchodoch), záškoláctvo. Pozitívne - vedeli byť veľmi vrúcni (aj keď potom človek nevedel, do akej miery to bolo úprimné), pracovitosť (reálne, boli manuálne zruční, radi pomáhali, tešili ich výsledky takejto práce). Zle na nich pôsobil vplyv ich otca (kým nestratil záujem a možnosti) a biorodiny. Pred plnoletosťou dokonca chceli naše priezvisko, aj ho majú. Dokonca sme ešte o rok predlžovali pestúnstvo, aby bola istota, že u nás dokončia školy (2 roky pozadu, odklad a prepadnutie v 3. ročníku; ledva vedeli čítať a písať, keď k nám potom v opakovanom prišli). Potom sa to zase zlomilo a ledva sme sa vedeli dočkať , kedy budú mať 19. Vtedy odišli, chceli, syn na internát, dcéra do azylového domu. Kontakty tak raz do mesiaca, keď som jej niesla sirotské po mame. Školy si našťastie dokončili, aj keď nepracujú v odbore. Keď dcéra otehotnela, znovu sme sa zblížili, ale posledné mesiace sa zase odstrihla. Obaja žijú dosť provizórne, nemajú výdrž, zmysel pre plánovanie a prekonávanie prekážok, bohužiaľ. Hovorím si, že keby neboli u nás, mohli by dopadnúť horšie, ale neviem, či tým len neutešujem samu seba. Nám to rodinu nerozbilo, skôr posilnilo, naše dievčatá sa nakoniec viac zomkli okolo nás. Myslím, že im nevedia odpustiť, že sa tie stresy okolo odrazili na mojom zdraví. Viete, aj keď si stokrát vravíte, že si kazia vlastný život, predsa vás to mrzí, aj tak sú to vaše deti. Mysleli sme, že máme 4 vnúčatá, ale tých dvoch malých sme od apríla nevideli. Ani nevieme, kde sú. Len na FB sa dcéra chváli, ako je všetko super a zdieľa motivačné citáty a posudky.
Takže... Neľutujem, že sme si ich vzali, veľa sme sa naučili (ale bez Návratu by sme boli stratení). Ale som rada, že sme ich neadoptovali. Ešte podotýkam, že sme nepočítali s vďačnosťou z ich strany a podobnými klišé. Najväčšou odmenou pre nás by bola ich schopnosť čestne obstáť v tomto svete. No, uvidíme...
@aniele áno, je to mnohokrát aj o šťastí a neraz to nie je ľahké, aj keď sa vyskytli problémy, boli to prechodné obdobia a deti si prehodnotili priority a napokon sa vrátili do pôvodných koľají, ale v určitom veku sa proste musela prejaviť ich identita a zachovanie si vlastnej slobody, u nás je to možno preto jednoduchšie, že sa k mamine dostali ešte v útlom veku, zo strany biologickej rodiny boli neprijaté, odmietnuté. Každopádne obdivujem každú ženu, matku, rodinu, ktorá dokáže prejaviť voči deťom z DD takýto prejav nezištnej lásky.

@cairka ja si myslím že prijala , v tej 13 komnate jednoznačne vraví že ako sa narodil jej vlastný syn , tak tých chlapcov milovala ešte viac.
Je fakt že Indiansky beh som nečítala , ale Rok kohouta ma nesmierne zasiahol tou depriváciou , to je absolútne zverstvo na tých deťoch , a to hocijakých , rómskych alebo bielych . Ako ja som dosť karierne zameraná ale prvý rok trávim s deťmi výlučne ja alebo rodinný príslušník .