Žijem ako keby len na zotrvačník

@panelacikova mam taky vnutorny pocit, ze som to z neho spravila ja mojou studenou povahou.

Môžeš viac opísať svoj vzťah s manželom? V akom zmysle je "kamarátsky"? Ideálne na nejakých konkrétnych príkladoch... ono samotný kamarátsky vzťah totiž po x rokoch manželstva neznie ako problém. Zamilovanosť vždy vyprchá a práve to priateľstvo potom drží vzťahy. Ak si prečítaš niektoré diskusie na MK, tak zistíš, že mnoho párov je na tom omnoho horšie - nevážia si svojich partnerov, sú k sebe apatickí...
Čo sa toho zvyšku týka, ako keby ti chýbal zmysel života. Potrebuješ robiť niečo, čo ťa baví. Možno ti chýba práca, možno koníčky... každopádne si na dobrej ceste, lebo sa nebojíš veci pomenovať a priznať si ich. Šikovný psychológ by ťa dal dokopy...

Chýba ti sebavedomie podľa mňa a tvoj manžel a okolie ti s tým moc nepomáha ako čítam. Za tychto okolností je divoký sex krátkodobé riešenie. Podľa mna smer terapeut. Nie je na tom nič zlé, potrebuješ nakopnúť a ukázať cestu ako z toho von. Veľa šťastia a trpezlivosti 🍀

A nechyba ti take len tvoje travenie volneho casu, oddych? Co takto sport? Ja mam pocit, ze sa tu s tym opakujem ako pokazena platna, ale pohyb robi zazraky. Ludia uz ani nevedia ake, lebo si za posledne storocie zvykli, ze vsetko robia stroje, tak naco vynakladat nejaku energiu navyse? Skus hocico, od cyklistiky, po nordic walking, plavanie...Nieco ta snad zacne bavit. Zlepsi sa ti celkove zdravie, sebavedomie, zmyznu uzkosti, budes mat nieco, kde sa mozes vyventilovat a mozno v tom objavis novy zmysel zivota.

Ja som to docitala. Trosku tusim o com to mas, tiez samy dvaja s muzom na dieta, plus vy mate dve. Myslim, ze si si sama odpovedala, co potrebujes- terapeut, poriadny sex alebo zenske kruhy. Alebo vsetky tri. Skus zacat, cim sa da. K terapeutovi ja odporucam regresnu terapiu, nie klasicky psycholog. Lebo zda sa mi, ze tam bude nieco z davnejsie nabalene. Zenske kruhy, ano zenska energia moze byt lieciva, vies nieco najst? Tanec, malovanie, kamaratku na pravidelne posedenie?

@panelacikova napisala si to pekne, áno treba zmenu v spôsobe života, no pridu zase iné problemy, ine myšlienky a človek potrebuje nájsť pokoj v zhone, mať svoj čas, nerobiť iba to čo musí no i to čo chce.
Podla seba viem že ziť iba na zotrvačník je mozné iba pokial sa nezastaví, no znova roztočiť je niekedy nad sily človeka. Je dobré že to vníma z predstihom.
Nam sa môže zdať že riesi blbosti keď predsa má manzela, a ten by ju mal poťiahnuť...no vidíme to len z jej strany, karta ma i druhú stranu. Aké má muž zamestnanie, ako je vyťažený, má i on na seba čas? Stačí jeho plat na ťahanie domacnosti? Lebo ak robí maximum, dlhodobo a nevychadza na potreby tak i jemu ten zotrvačník môže dobiehať. Ťažko čakať od neho ten impulz na obnovu, na nový zapal, ak i on žije stereotypom a ma pocit že nanaplna štastim a plnosťou svoj život.
Každopádne, v kazdom manželstve je súkolie, kroré raz ťahá jeden a raz druhý. No tu to môže byť už také zo silami že sa iba spoliehajú jeden na druheho že prave ten druhý roztocí to ,,koleso".
Podpora ak stagnuje má to deštruktivne účinky a pritom je mysleny pravý opak. Nech si skúsia planovať spolocné vylety, spolocne hry.. a sem tam nech si nechajú cas pre svoj rozvoj, pre načerpanie síl až je z čoho tá iskra.
Niekedy stací úprimne pochvaliť pracu toho druheho, nadbiehať ako to tomu druhemu slusí, aky / aka je krasna, ako sa tesia, ci pripadne urobiť krok iny ako je bezný( nachystať zmenu ( nejaký odkaz... tomu druhemu. Na chladnicku vystrihnuť srdiecko z usmevom.... pojde to. Verím tomuto vzťahu, lebo chcú a su sebakritický. Pokial sa nepovyšujú nad sebou tak budu mať z čoho brať energiu/ zapal... lebo ak sa budú chcieť stale spoznavať tak budú hladať cesty a spôsoby. Človek ma stale tajomstva" a tie musia byť druhou stranou chcené a žiadané. Drzim im palce a Vam krasnu nedelu🙂

@aandrea9 sebavedomie mam nizke odjakziva, ale nie natolko, aby som nemohla byt sikovna v praci, alebo sa stranila ludi. Skor v hlave vsetko prilis rozoberam. Co si kto mysli o mne.

@ndrag sportovala som vela. Kedysi. Posledny rok nemam energiu sa pozbierat a ist. Behavala som cez 20km tyzdenne, plavanie. Potom korona, jedno s druhym, odvykla som si. A uz neviem zacat.

@maxxim my zijeme v poriadku. Vylety, hry, ale s detmi. Vzdy s detmi. Alebo ak si chce z nas jeden oddychnut, jeden strazi, druhy je s kamosmi, alebo ide cvicit. Rozumieme si, ale aj tak citim prazdno.
Mame financne zazemie, nic nam nechyba, mozeme si dovolit dovolenky, jednoducho sa nemam na co stazovat, napriek tomu mam balvan na hrudi.
Mala som bezpriznakovy covid, neuveritelne som spanikarila, ze umrieme, co s detmi, ja taka nie som. Viem sa zmobilizovat, vklude podat prvu pomoc, nepanikarit. A takato panicka reakcia ma uplne sklamala. A uz sa to nejak balilo, ze pochybujem vo vsetkom. Ci dobre vychovavam, aka som partnerka, tie chyby z minulosti ma furt mataju. A pritom su to take tinedzerske chyby, alebo ze som sa posmievala spoluziakom. Pride mi to divne, ze teraz po 20 rokoch vyplavali taketo prkotinky, nad ktorymi by som sa mala povzniest, boli sme deti.

Autorka:čo si kto myslí o tebe? 🤔 O tebe si bude každý a vzdy myslieť svoje, to neovplyvnis ani ked sa rozkrajas. Ci pozitívne alebo negatívne, na to nemáš dosah a každému nevyhovies. Skus toho terapeuta fakt. A ak natrafis na správneho, ktory ti bude dávať aj domace ulohy, nevzdaj to. 🍀

Čítala som si to vetu po vete a nasla som sa úplne vo všetkom. Dva roky som na materskej, babo sa narodilo predčasne a ja som musela odrazu riešiť veci, ktoré ma psychicky dali dosť dole, kamarátsky vzťah s mužom, izolácia, nedôvera, rozoberanie všetkého v hlave... Ešte aj v tom som sa našla, že strašne rozoberám staré hriechy. Je to také, že keďže som doma s malým a mam malo kontaktu s ľuďmi, akoby som viac rozmýšľala, spomínala, dookola sa mi vracajú spomienky na môj úplne prvý vzťah, ktorý som mala ešte na strednej, ako som ho sklamala. Kukám si jeho FB, mam potrebu sa ospravedlniť, ale už nie je za čo, už sme s ním cudzí ľudia. Stále ma mataju rôzne pochybnosti, či sa dobre starám o dieťa, či som dosť dobrá matka, či by som nemala robiť toto, hento. Nepáčim sa sama sebe, ale nemám energiu s tým niečo robiť... Neviem, prečo sa nahromadili tieto pocity, a ty si na tom asi podobne. Ja mam 32 rokov, akoby všetko pred sebou a pritom sa cítim strašne bez života, bez kamarátov, koľkokrát myslím na sex s inými. Neviem, asi akoby mi docvakavalo, že ten minulý bezstarostný život je preč a musím si nájsť nový zmysel života. Ale tiež neviem ako na to, je to vyslovene taká tazoba vo vnútri, že niečo ide nesprávnym smerom a potrebujem to zastaviť.

a si doma ci chodia do roboty?
Ja si myslim ze ak si eate doma s dermi mala by si sa zamestnat,tonpoznam ten stereotyp na materskej ken deti ,nik nepomoze vsetko dookola to iste.Myslim ak teda si dima ze v praci by si okrela,nemyslela by si potom na to co terqz.
S manzelom neviem,to tak skus sa teoska pripit,pohar vina ,a majtebten divoky sex.Aj ako osviezenie by vam to pomohlo.Alw o skus manzela hladkat cez den,len take sotyly,ostiskaj a take nvm to by tiez mohlo pomoct.A nezhadzuj sa zbytocne,ze nie si pekna a tak dalej ,to nerob zbytocne tym potom sa robis nepeknou.

Chyby z minulosti netreba riesiť pokial máme túžbu kračať vpred a ak tvoj život smeruje inou cestou ako tá čo Ťa spaja z minulosťou. Sebakritika je dobrá keď meniš smer no nesmie byť tvojim ,,tieňom" aby Ťa odradzali myšlienky a nabadali či robiš to a to spravne.
Skús popremyslať skôr nad tím či vedome nerobíš niečo nespravne, či sa necitiš menejcenna voči spoločnosti, či sa nesnazíš vyrovnať niekomu, dobehnuť ho... alebo ci len chces zaujať manzela niecim ...byť atraktívnejsia..zaujimavejsia, viac váženejsia...
Ťazko je niekedy z hladanim seba sameho, čo je pre Teba zmysel, ako definovať sťastie, ako vnimať ,,dary" viac do hlbky( myslim manzela, domov, deti..).ako hladať to niečo ( ešte viac) co Zaujme tvoje prazdno) čo by to malo byť.
Skús hladať pokoru, cit seba samej aka si napriek vsetkemu silná, jedinečná, urcite skvelá maminka a najmä dobrý clovek. Nauč sa lúbiť seba samú a pozoruj tvoje silné stranky, nehladiac na slabiny z minulosti. Pozeraj vôkol seba, na kvety, oblohu, ...na život aky je krasny ...na zdravie, a úsmevy svojich detí. Je toho tolko čo nevidíme a mame to pod nosom... a nieje to samozrejmosť, je to dar a výsada. Napreduj hladaním a spoznavaním miniaturnych vecí, ktoré sú tak nepredstavitelne potrebné pre život. Lebo to co casto mame, malokedy vnimame z pôžitkom a z radosťou.. a hla aký je dnes krásny den!..drzim palce...

Skús nejaký kurz sebarozvoja alebo regresnu terapiu. To by ti mohlo pomôcť.

Pekne si pomenovala všetky svoje problémy a to čo ti vadí. To je podstatné. Teraz sa musíš už iba odhlodlať a zmeniť to, čo ti vadí. Pravdepodobne si už dlho doma. Skús pouvažovať či už nie je čas vrátiť sa späť do práce. Ak nie, nájdi si nové hobby. Prihlás sa trebárs na nejaký online jazykový kurz, aby si mala pocit, že robíš niečo iné a pracuješ na sebe. Ak ti vadí tvoj výzor, napozeraj si nejaké strihy, ktoré by sa ti páčili a šup kaderníčka. Kúp si nové šminky, namaľuj sa, choď na manikúru, nakupovať oblečenie, tak aby si sa ty sama cítila dobre a bola so sebou spokojná. Zároveň sa neboj vybočiť zo svojej komfortnej zóny, lebo pokiaľ v nej zostaneš, nič nezmeníš a nikam sa neposunieš. Ak sa budeš cítiť ty dobre a príťažlivo, s tvojim mužom sa napravia vzťahy tiež. Skúste si aspoň raz za týždeň na pár hodín niekam vyjsť iba vy dvaja. Ak ti nemá kto postrážiť deti, najmi si na tých pár hodín opatrovateľku, nestojí to celý svet. Pamätaj si, že pokiaľ nič nespravíš, nič sa nezmení, aj keď máš možno strach, musíš konečne opustiť svoje ,,bezpečné miesto”, aby si život opäť žila a nie len prežívala. Budem držať palce.

Takéto a podobné pocity má asi veľa žien na materskej. Skús urobiť vo svojom živote nejakú zmenu. Ja som napríklad opäť začala pracovať a je to pre mňa taký únik z toho stereotypu čo som doma mala. Ak máš deti v škôlke, tak aspoň doobeda si nájdi nejakú činnosť medzi ľuďmi. Možno aj nejakú prácu na polovičný úväzok čo ťa bude fakt baviť.

Pozri si videa od Katarína Runa na YT. Precitaj si od nej niečo, možno ti to pomoze Na YT najdes aj rôzne afirmacie o sebelaske, stojí za to popcuvat pred spaním.

Ja ti velmi dobre rozumiem. Je to tou materskou a izolaciou od okoloteho sveta. Mne to moj muz stale hovori. Ze sa mam ist zabavit s kamaratkami, nahodit sa, zas sa citi pekna. Ja sa po porode uz tiez necitim vobec pekna. Pred dietatom som robila hobby fotomodeling, teraz mojmu muzovi poviem "nefot ma, nechcem sa vidiet". Potom sa mi smeje, ze ma namalovanu nevidel uz ani nepamata, ale je to pravda, ked som stale doma a nikam nechodim, na co by som sa fintila. Tiez som uplne stratila elan a chut do zivota. Nic ma nebavi a nic ma netesi. Nastastie, aspon vztah mam v pohode a dieta je dobre, takze nepocitujem diskomfort. Ale citim, ze som sa uzavrela do seba, nepisem si/nevolam si s kamaratkami, nikto ku nam nepride na nabstevu ani my k nikomu (korona, karantena), neudrziavam uz takmer ziadne socialne kontakty. Mam muza, dieta a tam moj svet konci. Nastastie, nemame ponorku, je nam dobre aj takto, ale moj muz mi stale prizvukuje, aby som si spravila program sama ci s kamoskami, isla na kavu, ku kadernicke, na nechty, na masaz... Aby som viac zila a nebola ako upir vo svojej truhle. No odvykla som si. Uz je mi zatazko ist von a zavolat kamaratku na kavu. Tiez som taka odstrihnuta od sveta. Nikto mi vlastne nechyba a nikoho nepotrebujem a potom na druhej strane citim, aka som izolovana od vsetkych a ako som sa zavrela vo svojej komfortnej ulitke. Len ja a moje myslienky. Nie je dobre cloveku samemu, aby sme uplne neosprosteli, potrebujeme aj socialne interakcie, no nie iba s nasimi partnermi, ale aj s inymi ludmi. Ak chces, napis mi spravu, mozeme pokecat aj sukromne, ak teda hladas niekoho, kto sa citi podobne ako ty a chces si ozivit svoj den 🙂

@elementissa no ja prave naopak, aj by som sla medzi ludi, ale nemam stavu, ani energiu. Dnes som bola v meste, je to normalne, ze po par hodinach v meste som dosla uplne odpalena? Znicena. Musela som si dat 15minutovy spanok, kavu, ledva som uz stala na nohach. Citim sa vycicana z energie, ale nepride mi normalne sa takto citit po 30tke. Precitala som kadeco, od tetanie, depresie,vyhorenia az po rakovinu. Krvny obraz mam v poriadku. Varim zdravo. Vyhoriet po dvoch detoch? Ved moj den bola doteraz len starostlivost o ne, ziadne studium, ci praca popri nich. Do prace nastupujem coskoro, ale neviem si predstavit ako to fyzicky zvladnem. Neviem kde nacerpat tu energiu. A ono to vplyva tym padom na vsetko, na partnerstvo, na deti, na to ako sa vnimam, psychiku. Myslela som uz aj na to, ci nie som len znudena, zlenivela z toho kolotoca okolo deti.

Autorka, ano, je to vyhorenie. Ten stereotyp, ktory denne doma zazivas ta vyciciava, nemas dostatok inych vzruchov, tvoje telo a mysel su znudene z toho isteho kolotoca a z toho, ze sa nijako nerozvijas, nikam neposuvas. Uvidis, praca ti spravi velmi dobre. Ja sa citim velmi podobne ako ty, ale ja si to aj priznavam, ze nie som materinsky typ, som doma uz vyse 2,5 roka, naozaj v socialnej izolacii a je uz neunosne. Tiez som hocikedy unavena, zivam cele dni, potom vrcim na maleho ked sa zacne rozculovat alebo hocico... Ty si navyse s detmi ovela dlhsie ako ja. Jednoducho, nie vsetky zeny su typy, co budu len doma hrnce stiskat a okolo deti poskakovat. Moja sestra bola na materskej vyse 15 rokov a vratila sa do prace len preto, lebo uz sa nic vymysliet nedalo, aby nemusela. Ja som po 2 rokoch taka ze fu, dakujem, toto nedavam, raz a stacilo. Kazdy mame to vnimanie inak nastavene. Uvidis, ze v praci, medzi novymi ludmi, novymi vzruchmi ozijes 🙂 iba ti to prospeje