Žijem s mužom, ktorý má deti v striedavke. Požiadal ma o ruku a odvtedy žijem v neistote
Píšem sem, lebo mám take pocity a jednoducho nechcem to nikomu hovoriť, lebo presne viem čo by povedali....
V skratke žijem s mužom, ktorý ma dieťa v striedavej ja mam deti tiež. Poznáme sa už dlho, požiadal ma o ruku a ja som súhlasila. No od vtedy ma vnutorne zožiera neistota, taky blbý pocit či robím dobre....začínam si všímať veci, ktore som doteraz prehliadla. Neriešila som kopec veci teraz mi to vadi a dosť. Ja som bola stale samostatná, nezávislá žena, o svoje deti som sa starala sama kým som nestretla svojho terajšieho partnera. Môj partner vníma moje deti ako kamarátov, chodia spolu na turistiku, pomôže im s úlohami s kadečim...ale...ten rozdiel správania sa ku svojmu "bio" a mojim je zjavný...keď je jeho dieťa choré tak je ustrachany a pod. ale keď mal môj mladší teploty do 40-ky bral tak normálne nič moc. Ja sa zas o jeho dieťa starám aj počas choroby, varím čaj, davam lieky a pod. je to predsa normálne. Pred tým to bolo ok..ale teraz keď budeme svoji začína mi to dosť vadiť. Neviem ako sa psychicky nastavit, aby som to brala ako predtým
sama si napísala, že si samostatná, že o svoje deti si sa starala sama. Takže keď ochorejú tvoje deti, partner vie, že sa o ne postaráš a nemusí sa báť. Keď je choré jeho dieťa, možno sa bojí, ako bude reagovať jeho bývalá. A naviac, zdá sa mi prirodzené, že o svoje dieťa sa bojí viac. Pre mňa je to niečo podobné, ako pre mňa rozdiel a strachovanie o môjho syna a o moju neter. Tú mám tiež rada, ale keby bola chorá, tak sa kvôli tomu netrápim tak, ako pri chorobe môjho syna.
Možno, keby to bolo naopak, tak by ti zase prekážalo, že sa stará do výchovy tvojich detí.
Úplne chápem tvojho priateľa ja by som sa správala tak isto proste je to jeho dieťa🤷 a súhlasím úplne s komentárom vyššie
Je veľmi ťažké milovať vlastné deti, nie to ešte cudzie... myslím, že môžeš byť rada, že s nimi dobre vychádza, kamarátia sa a majú sa radi... ja by som úprimne na cudzie deti nemal nervy.
Nemáš mu veľmi čo vyčítať. Nikdy nikto nebude milovať cudzie dieťa ako vlastné. Aj keď ich má veľmi rád, stále má voči svojím deťom silnejšie puto. Variť čaj, a starať sa o jeho deti je iné, ty máš materinské puto a preto sa postaráš aj o iné deti. Ale môžeš s určitosťou povedať, že tie deti miluješ úplne úplne rovnako ako svoje? Lebo podľa mňa určite nie.
Bud rada,ze sa k nim sprava pekne. Bolo tu uz vela diskussi kde si novy partner nenasiel cestu k cudzim detom.
Vobec nesuhlasim s komentarmi vyssie. Fakt, ze tvoje deti berie ako tvoje a nie rovnako ako svoje je podla mna smutny. Otec nie je pre mna len ten kto deti splodi ale ten kto sa im venuje, miluje ich, stara sa o ne. Neprekonatelne by ma stvalo, ze robi rozdiely a urcite by som sa ho na to opytala. A zaridila sa podla jeho reakcie.
@missdiva aj ja to tak vidím....doteraz som to brala tak, že...je nam dobre, mame sa radi a keďže ja som bola dlho sama s deťmi tak som to tak nebrala, keď sa môj partner viac srdečne venoval synovi...len teraz keď by sme boli spolu na "veky vekov"....vidim zraze vzťah partnera a mojich jeho deti v celkom inom svetle....mal predsa deti brať rovnako...nesúhlasím s tym, že bio je viac ako ne-bio dieťa...Nevytvára sa nahodou vzťah tým, že sa dieťaťu venujeme, učíme ho, trávime s nim čas...? Koľko je bio deti čo maju na prd rodičov a naopak...."cudzie" dieťa (adoptované, priženene) ma s rodičom vrucnejší vzťah ako s vlastným rodičom....Laska k dieťaťu nie je predsa o génoch ale o vzťahu, pocitoch....starani sa...
Vy asi chcete, aby mal rovnako rád vaše deti ako svoje deti. Toto vám podľa mňa žiadny muž nevie splniť, nakoľko puto k deťom u mužov sa buduje od narodenia, dokonca už počas tehotenstva a ich prítomnosťou pri pôrode. Buďte rada, že s nimi má skvelý kamarátsky vzťah predsa majú aj bio otca, ktorý ich môže bezvýhradne milovať.
Ano vytvara,ale chlapi to vnimaju inak. Mozno aj tym manzelstvom by zas nieco viac citil k detom. Neviem ci si odpovedala ale ty lubis jeho deti rovnako ako tie svoje? Podla mna sa to neda, ja lubim netere,synovcov aj krstniatka a lubim ich velmi,ale moje deti su moje.
Skôr ma zaráža, že doteraz Ti to nevadilo a, keď by ste sa už mali zobrať Ti to vadí, alebo si to viac všimas?Ja by som sa nevydavala;)niečo Ti vo vnútri hovorí, že nie....čo sa zmení, keď sa vydas?
Môže byť, že ženy sú viac citlivé, materinske chlap to tak často nevie
Stretavaju sa deti aj s biologickym otcom? Podla toho, co pises, partner tvoje deti ma rad. Pomaha im, travi s nimi volny cas. Venuje sa im. Len ty si presvedcena, ze ta laska nie je dostatocne velka. Fakt si to doteraz prehliadala? Alebo si to nezacala zvelicovat? Dala si priklad s chorobou. Das aj iny? Robi rozdiely na spolocnych akciach?
podľa mňa by si si mala ujasniť, či toho človeka miluješ, či s ním chceš tvoriť rodinu a či má aj tvoje deti rád a venuje sa im. hľadáš prioritne vzťah partnerský pre seba alebo ho berieš hlavne ako otca pre svoje deti? . Láske k deťom - tvojim - sa nedá prinútiť - má ich zrejme rád, venuje sa im - ich bio otca nespomínaš, ale predpokladám, že sa im nevenuje ani toľko, čiže tvoje deti - ak by vám to klapalo, by tak či tak získali - venovanie, mužský vzor...aj pomoc - pre ne i pre teba. Ja by som do toho išla na tvojom mieste - ak toto je jediná pochybnosť čo cítiš. Ujasnila by som si s ním len jediné, že budete k deťom pristupovať spravodlivo. T.j. ak bude medzi deťmi spor, ak bude treba deťom niečo dať, kúpiť, urobiť... že budete ku všetkým deťom pristupovať spravodlivo. Jeho i tvojim,
Ja už som staršia žena, žijem sama s deťmi, už väčšími, ale mám už určitú domu priateľa, s ktorým ale nežijeme spolu a on síce moje deti pozná a vychádza s nimi, ale nečakám od neho viac. Máš malé deti, čiže vnímaš ako prioritu hlavne ich potreby - ale ber to s väčším nadhľadom. Deti raz vyrastú - tvoje i jeho, budú mať svoj život a je fajn aj potom mať niekoho po svojom boku, kto ti je oporou. Po druhé, ak s deťmi ostaneš sama, bez partnera - nevravím že žena si nevie poradiť, ale predsa len mysli aj na seba, svoje šťastie, už len z toho dôvodu, že ty si príkladom pre svoje deti nielen tým, že sa o ne staráš, ale im ukazuješ, ako sa dá žiť v partnerskom vzťahu, ako byť šťastná - napokon šťastná mama je pre deti výhra. Aby si nakoniec neľutovala, že pre svoje pochybnosti a snahu nájsť "dokonalého" partnera, ostaneš sama.
Normálne mu vysvetli, že vzťah môže pokračovať, ale že teraz sa na manželstvo necítiš.
Radšej svadba o rok dva neskôr, ako možné trápenie.