Žijem život dospelého dieťaťa. Kam vtesnať vlastnú rodinu?
Kam siahajú povinnosti dospelého dieťaťa? Mám 27 rokov, dosť náročné zamestnanie a bývam s rodičmi v podkroví ich domu, čo znamená skoro samostatný dvojizbový byt. Bola by to príjemná a logická voľba, keby rodičia okrem starého domu s veľkou záhradou nevlastnili rovnako starú chatu s veľkým pozemkom a sad. Sami majú svoj vek, prácu na plný úväzok, navyše povinnosti k vlastným rodičom, ale v tejto veci strašne tvrdé hlavy. Výsledkom je, že nič nie je v dobrom stave a fungujúce. Môj týždeň je beznádejne zaplnený prácou v zamestnaní a v domácnosti, neustále sa naháňam, na kamarátov mi zostáva minimum času a mám pocit, že všetko mi padá na hlavu. Najviac ma ale trápi, že túto jar sa mi po niekoľkých rokoch opäť stalo, že ocitnúc sa na prahu nádejného vzťahu som jednoducho ušla. Čo som mala povedať, aby mi prišiel pomôcť pracovať? Dnes, zajtra, najbližších 30 rokov? Sestra jednoducho z domu odišla a tým to pre ňu skončilo. Nedokážem do toho chaosu nikoho priviesť, ani v ňom nechať rodičov samých, keď viem, že to nezvládnu. Je chyba vo mne? Prosím, plačem, pohádame sa. Ak ujdem v zlom, toho chlapca mi to už aj tak nevráti a budem celkom sama. Túžim mať rodinu ako každá iná a tak-tak mi slzy nevyletia nad deťmi v autobuse. Ideálne by bolo presvedčiť rodičov, aby pozemky zredukovali tak, aby na ne (aspoň viac-menej) stačili. Ako nimi pohnúť aspoň o kúsoček?
Stručné zhrnutie
- Mladý dospelý žijúci v dome rodičov často čelí zvýšeným domácim povinnostiam a odporu riešení, pričom praktické možnosti sú osamostatnenie cez prenájom alebo hypotéku, dočasné obmedzenie pomoci a vyjednávanie hraníc v rodine.
- Riešenia pre rodičov s veľkými pozemkami zahŕňajú zredukovanie výmery, prenajatie polí dedinčanom, predaj chát alebo najatie firmy na úpravu záhrady, prípadne nákup strojov na splátky na uľahčenie práce.
- Nastavenie hraníc zahŕňa asertívnu komunikáciu, naučiť sa povedať „nie“, vyhradiť si pevné termíny na súkromný čas (napr. dva večery v týždni alebo pomoc len raz–dvakrát mesačne) a v krajnom prípade presťahovanie sa do vlastného bytu.
Najčastejšie otázky
Q: Ako sa osamostatniť, ak bývam v podkroví rodičov a mám pracovné povinnosti?
A: Možnosti sú prenájom bytu alebo žiadosť o hypotéku; viaceré príspevky odporúčajú zistiť dostupnosť hypotéky a prípadne vybaviť ju cez známych alebo ísť do prenájmu, kým sa stabilizuje finančná situácia.
Q: Ako presvedčiť rodičov, aby zredukovali záhrady a pozemky, ktoré už nestíhajú obhospodarovať?
A: Navrhované kroky sú úprimný rozhovor, ponuka prenájmu polí dedinčanom, predaj časti pozemkov alebo ich premenenie na trávnik; v diskusii sa spomínalo aj zobrať záhradné stroje na splátky alebo zavolať firmu, ktorá záhradu "zrovná".
Q: Ako nastaviť hranice s rodičmi, ktorí od bývajúcej dospelej osoby očakávajú pracovnú výpomoc?
A: Praktické odporúčania zahŕňajú nahlásiť konkrétne časové limity (napr. pomoc len víkendy alebo raz–dvakrát mesačne), vyhradiť 2 večery v týždni na randenie, naučiť sa povedať „nie“ a použiť asertivitu pri jasnom oznámení plánov.
Q: Čo robiť, ak rodičia použijú citové vydieranie, keď oznámite odchod?
A: Odporúčania sú pripraviť si plán (kúpa bytu/ prenájom), oznámiť odchod dôrazne, no láskavo, a nereagovať na citové útoky; jedna respondentka vtipne odporučila mať po ruke sprej Nitromint pri náhlej srdcovej nevoľnosti ako praktický trik v krízovej chvíli.
Q: Pomôže rozhovor s rodičmi alebo je lepšie jednoducho odísť?
A: V diskusii sa uviedlo, že rozhovor môže u niektorých rodín viesť k úprave pozemkov a prenájmu polí, ale viacerí tvrdili, že staršiu, „sedliacku“ generáciu často nepresvedčí a najistejším riešením je odstahovanie sa.
Q: Ako zapojiť nového partnera do situácie veľkého domu/sadu bez toho, aby vzťah utrpel?
A: Rady zahŕňali vyhradiť si čas na randenie, predstaviť partnera vopred a otvorene hovoriť o očakávaniach; niektorí odporúčali priniesť „pracovitého chlapa“, iní varovali, že vzťah založený na spoločnej práci na pozemku môže zlyhať.
Závery z diskusie
Zhoda
- Dospelé deti by mali usilovať o osamostatnenie (prenájom alebo hypotéka) pre získanie súkromia a priestoru na budovanie vzťahu.
- Pomoc rodičom je akceptovateľná v rámci možností (napr. raz–dvakrát mesačne alebo na dohodnuté víkendy).
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že úprimný rozhovor s rodičmi o zredukovaní pozemkov a prenajatí polí môže fungovať, zatiaľ čo iní tvrdia, že staršiu „sedliacku“ generáciu presvedčiť nemožno a treba odísť.
- Niektoré príspevky odporúčajú priviesť partnera, ktorý bude pomáhať na pozemku, zatiaľ čo iné varujú, že vzťah by sa nemal budovať len na fyzickej práci pre rodičov.
Otvorené otázky
- Ako najlepšie právne a finančne zariadiť predaj alebo prenájom rodinných pozemkov bez rodinných konfliktov?
- Ako oznámiť rodičom s minimom citového vydierania a pritom zachovať dobré vzťahy?
- Koľko pomoci je primerané poskytovať rodičom po odsťahovaní sa, aby to bolo udržateľné pre obidve strany?
Spomenuté značky a firmy
Nitromint, Farmár hľadá ženu, MK
Spomenuté produkty a metódy
Nitromint, hypotéka, prenájom bytu, prenájom pozemkov, predaj pozemkov, prenajatie polí dedinčanom, najatie firmy na úpravu záhrady, kúpa záhradných strojov na splátky, zavarovanie, asertivita
Miesta a osoby
Turca, UK
@mamavera, ja to viem, ze je normalne, ze deti raz vyletia z hniezda a zacnu si zit svoj zivot. Lenze moj oco asi nadobudol pocit, ze ho budeme pocuvat do konca zivota 😝 . Vystihla si to presne, ani podla nas sa nebude zaoberat tym, ze sme odisli, ale co povie rodina a znamy, lebo on vzdy prehlasoval, ze sa nam tu zije fantasticky 🙂 . A teraz bum, velky sok pre vsetkych, lebo o tom vie len moj brat, z rodiny som to nikomu nevravela, ved aj naco, je to nas zivot a nic ich do toho nie je, a ja nepatrim k ludom, co svoje sukromie rozoberaju so vsetkymi, no okrem kona 😅 .
Mama mu uz asi pred mesiacom povedala, ze sme si kupili byt. Ale podla mna si mysli, ze asi len tak, ale ze neodideme, ved kde nam bude lepsie 😀 .
Moj otec nie je zly, mam ho velmi rada, a aj ludia. Vzdy ked moze pomoze, ma rad robotu a je pracovity, a aj spolocensky. No doma mi pride nevhodne, aby mi tu chodil oznamovat, ze ide do mesta, alebo ze kde sme boli, dnes som opat az ocami gulala, prisla som s detmi domov, hovorim ahojte, a on ze kto prisiel? A ja neznasam take otazky. Mala som dost v meste s nimi, a nie to, este sa vykecavat s nimi, ked mi ich trebalo krmit, a kupat. On to ale nechape, vzdy mi aj vyhadzoval na oci, ze som mala spolocenska a komunikativna 🙄 . Tak som mu to raz vysvetlila, ze ano som taka, a co je na tom?? Za to, ze nie som ako on, to neznamena, ze som zla. Kazdy mame inu povahu, on je extrovert, ja introvert. Zato, ze nechcem s nimi denne sediet a kecat o nicom, tak on ma pocit, ze som divna 🙄 . Ale pre mna je to mrhanie casom, ked su deti hore, tak sa im venujem, plus domace prace, a ked spia, chcem mat pokoj a cas pre seba 🙂 . On mal asi pocit, ze sa mu budem zalovat do konca zivota. Ze aj brat mu vola a dlho spolu kecaju. Tak som mu povedala, ze to je v poriadku, ale ze nevidia denne, tak asi maju o com. Ved v mojom zivote sa za ten den nic prevratne neudeje, tak naco zbytocne omielat temy dokola.
Chcem sa opytat, ty mas tiez skusenost s byvanim bud u rodicov, alebo svokrovcov? Ci uz od zaciatku ste boli sami?
@zdenocka áno, mám skúsenosti aj aj 😎 . Bývala som nejaký čas po svadbe u svokrovcov, ale sú to nesmierne tolerantní ľudia, ktorých si veľmi vážim a ktorí nám do ničoho nezasahovali, bývali sme aj sami v byte, aj v rodinnom dome, aj s mojimi rodičmi, ktorí ale tiež maximálne rešpektovali, že sme samostatná rodina, ktorá si riadi svoj život sama. Asi mám obrovské šťastie, že som mala a mám okolo seba takýchto ľudí, ja by som totiž ani nezniesla, aby ma niekto komandoval a spovedal. Som tiež introvert, som veľmi rada sama, keby som si mohla vybrať, tak by som žila v zrubovej chalupe niekde na samote u lesa 😎 , môj partner tiež, my si vystačíme, ale nakoľko musíme z niečoho žiť, tak sa samota lesa odkladá na dôchodok, možno...ak sa ho dožijeme....
Už si si našla na nete niečo o asertivite? Veľmi, veľmi to potrebuješ, lebo stále dávaš seba a svoje potreby na posledné miesto. Tvojho brata absolútne netrápi, čo si myslí otec o tom, že nežije s ním. Popros maminu, aby otcovi šupla ďalšiu dávku - že máte byt, tom už vie, nech mu povie, že ste si kúpili doň nábytok. Hádam mu začne svitať. On je totiž tak zahľadený do obrazu dokonalej rodiny, ktorú má doma a riadi ju on, že si vôbec nepripúšťa, že by to mohlo byť ináč. Ale prežije to. Napadla ma moja kamarátka z detstva, ktorej starší brat sa oženil a odsťahoval sa s manželkou do svojho bytu. Už to sa jej rodičom nepáčilo, lebo dom je velikánsky, zmestili by sa všetci. Ale im sa nepáčila ani jeho žena...inak veľmi pekná a milá ...takže to, že odišli a nedali sa komandovať bolo tým najlepším, čo mohli urobiť. Lenže tam zostala tá moja kamoška a od nej už sa samozrejme že predpokladalo, že ju ani nenapadne odísť!!!! Lenže ona si spočítala dve a dve a zistila - 1. keď z takéhoto veľkého domu vyplatím brata, zvyšok života budem hrdlačiť, aby som zvládla finančne jeho prevádzku, 2. keď začnem upratovať na prízemí a skončím na poschodí, môžem začať odznova a aj tak to nikdy nebude našim dobré 3. žiadny môj priateľ sa mojim rodičom nepozdáva a keby bol aj britským princom, aj tak nebude takým, akého si pre mňa predstavovali a budem to mať denne tri krát na tanieri 4. budem nevoľníkom vo vlastnom dome, lebo moji rodičia budú vyžadovať vyčerpávajúce informácie o tom, čo som robila doobeda, kam idem kedy sa vrátim, čo som kúpila a za koľko, kto k nám prišiel na návštevu....5. NIKTO NA SVETE NEMÁ PRÁVO NA TO, ABY MI RIADIL ŽIVOT.
Z luxusného domu odišla do garsónky, neskôr si s partnerom a potom už manželom kúpili väčší byt, v ktorom sú dodnes. Nebola som s ňou vtedy v takom kontakte, aby som vedela, ako to strávili jej rodičia, ale prežili to....potom im zašibalo a ešte k tomu zámku dve izby pristavili, aby m vnúčatá nenatrúsili v izbách, ktoré sa ukazovali návštevám...a teraz sú všetci šťastní a spokojní.

@zdenocka je normálne, že sa budú pýtať ľudia, prečo ste odišli. A tiež je normálne, že mladí ľudia od rodičov odchádzajú, lebo chcú žiť sami. Kľudne mu povedz, nech odpovie, že ste sa chceli osamostatniť a ísť do mesta. Mám pocit, že ho ani tak neštve, že pôjdete preč a nebude mať koho komandovať, ale čo povedia ľudia 😝 😝 😝 😝 😝 😝 . Držím ti palce, aby si to zvládla, ale je to úplne bežná vec a otec to predýcha. Mohla by ti v tom pomôcť mama, trošku mu naznačiť, čo a ako.