Žijem život dospelého dieťaťa. Kam vtesnať vlastnú rodinu?
Kam siahajú povinnosti dospelého dieťaťa? Mám 27 rokov, dosť náročné zamestnanie a bývam s rodičmi v podkroví ich domu, čo znamená skoro samostatný dvojizbový byt. Bola by to príjemná a logická voľba, keby rodičia okrem starého domu s veľkou záhradou nevlastnili rovnako starú chatu s veľkým pozemkom a sad. Sami majú svoj vek, prácu na plný úväzok, navyše povinnosti k vlastným rodičom, ale v tejto veci strašne tvrdé hlavy. Výsledkom je, že nič nie je v dobrom stave a fungujúce. Môj týždeň je beznádejne zaplnený prácou v zamestnaní a v domácnosti, neustále sa naháňam, na kamarátov mi zostáva minimum času a mám pocit, že všetko mi padá na hlavu. Najviac ma ale trápi, že túto jar sa mi po niekoľkých rokoch opäť stalo, že ocitnúc sa na prahu nádejného vzťahu som jednoducho ušla. Čo som mala povedať, aby mi prišiel pomôcť pracovať? Dnes, zajtra, najbližších 30 rokov? Sestra jednoducho z domu odišla a tým to pre ňu skončilo. Nedokážem do toho chaosu nikoho priviesť, ani v ňom nechať rodičov samých, keď viem, že to nezvládnu. Je chyba vo mne? Prosím, plačem, pohádame sa. Ak ujdem v zlom, toho chlapca mi to už aj tak nevráti a budem celkom sama. Túžim mať rodinu ako každá iná a tak-tak mi slzy nevyletia nad deťmi v autobuse. Ideálne by bolo presvedčiť rodičov, aby pozemky zredukovali tak, aby na ne (aspoň viac-menej) stačili. Ako nimi pohnúť aspoň o kúsoček?
Stručné zhrnutie
- Mladý dospelý žijúci v dome rodičov často čelí zvýšeným domácim povinnostiam a odporu riešení, pričom praktické možnosti sú osamostatnenie cez prenájom alebo hypotéku, dočasné obmedzenie pomoci a vyjednávanie hraníc v rodine.
- Riešenia pre rodičov s veľkými pozemkami zahŕňajú zredukovanie výmery, prenajatie polí dedinčanom, predaj chát alebo najatie firmy na úpravu záhrady, prípadne nákup strojov na splátky na uľahčenie práce.
- Nastavenie hraníc zahŕňa asertívnu komunikáciu, naučiť sa povedať „nie“, vyhradiť si pevné termíny na súkromný čas (napr. dva večery v týždni alebo pomoc len raz–dvakrát mesačne) a v krajnom prípade presťahovanie sa do vlastného bytu.
Najčastejšie otázky
Q: Ako sa osamostatniť, ak bývam v podkroví rodičov a mám pracovné povinnosti?
A: Možnosti sú prenájom bytu alebo žiadosť o hypotéku; viaceré príspevky odporúčajú zistiť dostupnosť hypotéky a prípadne vybaviť ju cez známych alebo ísť do prenájmu, kým sa stabilizuje finančná situácia.
Q: Ako presvedčiť rodičov, aby zredukovali záhrady a pozemky, ktoré už nestíhajú obhospodarovať?
A: Navrhované kroky sú úprimný rozhovor, ponuka prenájmu polí dedinčanom, predaj časti pozemkov alebo ich premenenie na trávnik; v diskusii sa spomínalo aj zobrať záhradné stroje na splátky alebo zavolať firmu, ktorá záhradu "zrovná".
Q: Ako nastaviť hranice s rodičmi, ktorí od bývajúcej dospelej osoby očakávajú pracovnú výpomoc?
A: Praktické odporúčania zahŕňajú nahlásiť konkrétne časové limity (napr. pomoc len víkendy alebo raz–dvakrát mesačne), vyhradiť 2 večery v týždni na randenie, naučiť sa povedať „nie“ a použiť asertivitu pri jasnom oznámení plánov.
Q: Čo robiť, ak rodičia použijú citové vydieranie, keď oznámite odchod?
A: Odporúčania sú pripraviť si plán (kúpa bytu/ prenájom), oznámiť odchod dôrazne, no láskavo, a nereagovať na citové útoky; jedna respondentka vtipne odporučila mať po ruke sprej Nitromint pri náhlej srdcovej nevoľnosti ako praktický trik v krízovej chvíli.
Q: Pomôže rozhovor s rodičmi alebo je lepšie jednoducho odísť?
A: V diskusii sa uviedlo, že rozhovor môže u niektorých rodín viesť k úprave pozemkov a prenájmu polí, ale viacerí tvrdili, že staršiu, „sedliacku“ generáciu často nepresvedčí a najistejším riešením je odstahovanie sa.
Q: Ako zapojiť nového partnera do situácie veľkého domu/sadu bez toho, aby vzťah utrpel?
A: Rady zahŕňali vyhradiť si čas na randenie, predstaviť partnera vopred a otvorene hovoriť o očakávaniach; niektorí odporúčali priniesť „pracovitého chlapa“, iní varovali, že vzťah založený na spoločnej práci na pozemku môže zlyhať.
Závery z diskusie
Zhoda
- Dospelé deti by mali usilovať o osamostatnenie (prenájom alebo hypotéka) pre získanie súkromia a priestoru na budovanie vzťahu.
- Pomoc rodičom je akceptovateľná v rámci možností (napr. raz–dvakrát mesačne alebo na dohodnuté víkendy).
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že úprimný rozhovor s rodičmi o zredukovaní pozemkov a prenajatí polí môže fungovať, zatiaľ čo iní tvrdia, že staršiu „sedliacku“ generáciu presvedčiť nemožno a treba odísť.
- Niektoré príspevky odporúčajú priviesť partnera, ktorý bude pomáhať na pozemku, zatiaľ čo iné varujú, že vzťah by sa nemal budovať len na fyzickej práci pre rodičov.
Otvorené otázky
- Ako najlepšie právne a finančne zariadiť predaj alebo prenájom rodinných pozemkov bez rodinných konfliktov?
- Ako oznámiť rodičom s minimom citového vydierania a pritom zachovať dobré vzťahy?
- Koľko pomoci je primerané poskytovať rodičom po odsťahovaní sa, aby to bolo udržateľné pre obidve strany?
Spomenuté značky a firmy
Nitromint, Farmár hľadá ženu, MK
Spomenuté produkty a metódy
Nitromint, hypotéka, prenájom bytu, prenájom pozemkov, predaj pozemkov, prenajatie polí dedinčanom, najatie firmy na úpravu záhrady, kúpa záhradných strojov na splátky, zavarovanie, asertivita
Miesta a osoby
Turca, UK
@mustika Videla si Farmár hľadá ženu? prečo si asi tí chlapi nenašli ženu? Zabudnime na výzor a sledujme, že žili a žijú na odľahlých miestach, cesta do mesta asi raz do mesiaca a niekedy ani to. Pokiaľ sa v dedine narodí málo detí, tak je aj málo svadieb a do týchto končín veru málokto príde bývať.
Prenajať pozemky, ich nariekanie, že im nemá kto pomôcť, musíš púšťať von uchom. Vždy bude veľa roboty a nebude nik, kto by im pomohol. Ja som si ako vnúča toho užila, ale nedala som sa, odmietala som, bol aj krik a potom to asi vzdali, že som lenivá 😀 😀 😀 ale tak ked mi prednáška začínala o 10tej a ona na mňa, že mám vstať o 7dmej, aby som stihla pretrepať koberce ... ozaj chceš pokračovať v tomto živote? Máš žiť svoj život, nie život svojich rodičov.
@mustika prvý krok - nájsť byt, aj keď len podnájom, druhý krok - sadnúť si s rodičmi, poďakovať sa im za to, že ťa doteraz prichýlili a jedným dychom im povedať, že sa chceš postaviť na vlastné nohy a našla si si byt. Pre istotu maj vo vrecku sprej - Nitromint - pomáha pri náhlej srdcovej nevoľnosti 😎 , ale najmä sa NEDAJ!!!!! citovo vydierať. Nereaguj na citové výlevy, ak budú poukazovať na to, že to robia pre teba a že to sami nezvládnu.....Kľudne im povedz, aby chatu predali, za peniaze môžu ísť každý rok päť krát na chatu cez zľavové kupóny a vždy na inú a ešte im ostane hromada peňazí na to, aby si kúpili zeleninu a ovocie. Ak chceš nadviazať plnohodnotný vzťah, tak sa musíš jednoducho odsťahovať. Predstav si len víkend vo svojom byte - v sobotu ráno vstaneš, alebo nevstaneš, ako sa ti bude chcieť, čo chceš si urobíš, čo nechceš si neurobíš a k rodičom na návštevu predsa môžeš ísť aj tak. Ale nie hrdlačiť, ale stráviť s nimi príjemné nedeľné popoludnie napr. na výlete do blízkeho kúpelného mesta.
U nas bola takato situacia,ked zili stari rodicia,proste to sa sadilo,pestovalo,nasi su uz rozumnejsi,vadil im ten teror a dali vacsinou travnik,nechali jablone. Ale ja som zdrhla z domu pomerne skoro a dobre som spravila,inak by som skoncila ako Ty a takto ked vidim nasich nie kazdy den je to lepsie pre nich aj pre mna. Ovela menej sa hadame a ja mam vlastny zivot,do ktoreho patria,ale nevadia mi v ceste mat vztah,rodinu. Okrem toho to musia pochopit,dcera sa vzda,tak to vzdy bolo aj bude fungovat,pojde z domu,v kazdej ludovke sa to spieva,tak to musia vediet, a niekoho si hlavne musis najst a to u susedov na dnesnej dedine bude tazko. Takze odstahuj sa a bude to tak lepsie. Ved raz budu chciet vnucence a Ty na to musis mat vztah nejaky cas a svoj zivot,aby take mohlo byt 😉
@mustika Ako čítam, nemáš to teda jednoduché ALE buď troška aj "sebec", život máš len jeden tak ho začni žiť !!! Ak túžiš po deťoch tak to neodkladaj aby potom nebolo neskoro a aby si to neľutovala do konca života ....
@mustika pozri...ja to vidim na dve otazky:
-su tvoji rodicia zdravi?
-chces ostat na dedine?
ak chces ostat na dedine,skus najst cloveka,kt.je na dedine tak radako ty...a aj ho zobrat na "robotovanie na panske 😀
ak chces ostat na dedine,ale nie s takou kopou prace,jednoducho rodicom povedz,ze mas aj svoj zivot,ze tuzis po priatelovi,manzelovi,detoch....apotrebujes cas na rande a seba
a pokial na dedine ostat nechces,chod cim skor prec...je to tazke,ale aj rodicia mozno pochopia,ze sa musia zabrzdit a od niecoho upustit.
ak mas rodicov starsich,chorych...odchod je tazsi...ale nejake miesto v tom vsetkom si urobit musis
ja som sa vsetkeho musela(chcela) vzdat na par rokov,lebo som mala choru mamku.....ale cuduj sa svete,nasla som si zaten cas manzela a dokonca sa aj babo podarilo....a je to faktzvlastne,lebo to bolo velmi tazke obdobie ☹
ale nasla som poklad a podporu najprv v priatelovi a neskor manzelovi....mamka sa dozila aj baba....
nevzdavaj to,utried si myslienky....my s manzelom sme randili niekedy minuty,niekedy hodiny.... 😀 😀 😀 ale chapal ma a som rada,ze som ho spoznala,ked mi bolo najhorsie....
Mala som podobny problem, ale uz aj vyrieseny 🙂 .
My sme prisli byvat k nasim, ked sme este nemali deti. Horne poschodie je nase, ale sukromie chyba, ako keby som bola stale ich mala dcera, ktoru kedy sa im zachce pridu pozriet do "detskej" izby ako sa mala, ako sa mame... Muz vela pracuje, on si neuvedomoval moje rozhorcenie, ked o pol 8 rano u nas kavicka, debatka, a ja kopec roboty kolo deti, s jednym utekat do skolky, druheho chystat, a ked som sa dovalila domov, muz utekal do roboty. Vecer sa bat sexovat, kedy k nam naleti otec 😝 . No a po poslednej dost ostrej hadke, hlavne z otcovej strany, ze je tu bordel, ze sa nestarame, ze ... se sa rozhodli kupit si byt v meste, a zit si svoj zivot. Oznamila som mu to, ale on ma klapky na usiach a ma pocit, ze by sme sa asi nikdy mi neschopaci osamostatnili 🙄 . Pritom pomoc ziadna, len keci o robote, pritom on bol doma vyse 2 rokov, mohol robit vsetko, dom nie je velky, pozemok tiez. Teraz pracuje v zahranici, a my sme to vsetko v pohode zvladali. No teraz nas caka debata s nim, ze ideme prec, urcite bude mat urazene ego, velmi som sa trapila, lebo je to moj otec, ale nakoniec som dospela k zaveru ze, ze ja mam tiez pravo na vlastny zivot so svojou rodinou, a nie vecne upozornovanie a vykrikovanie. Chceme si zit svoj pokojny zivot, a velmi sa na to tesime. Len ta debaba 😝 . Pri poslednej bola taka hadka, ale len z jeho strany. No tak ci tak, bohuzial som dospela, chcem a budem si zit svoj vlastny zivot 🙂 . A najhorsie na tom je to, ze brat byva mimo, a stale nas upozornoval, ze ho treba vyplatit. Tak ja ho vyplatim, nemozem si v dome vobec robit a zariadovat ako chcem, a budem cely zivot splacat hypoteku, nebudem mat klud, a ani pokoj. Hadam sam tomu neveril 😅 .
@eeffka akokeby si hovorila o mojich svokrovcoch s tým rozdielom, že už aj môj muž chytá také tiky - a oni - za to že nám donesú mäso - automaticky očakávajú našu pomoc. Keď nie, tak sa tvária urazene. A to máme dve malé deti, dom so záhradou, kde aj ja čo-to pestujem, chodím do roboty ... bla bla bla - veď to všetci poznáte. Ale furt im treba za riťou stáť. Pomooooooooc
@mamavera, dakujem za mile a povzbudive slova 😵 .
Ja som bola asi 5 rokov zaslepena, a bala som sa, ako budu rodicia reagovat, keby sme odisli. No brat odisiel, a ma pokoj. Naokolo som zavidela vsetkym, ze pridu domov a maju svoj klud, a este s dvoma malymi detmi 😝 . Len ja som kazdy den odpovedala na otazky, kde ako preco??? Zacalo ma to unavovat, ale manzel to neriesil, kedze bol vkuse v robote, a moje nareky, ze sa do mna staraju a montuju do vychovy nebral do uvahy. Nie som taka, ze ked mi niekto nieco povie, tak hned vybuchnem, ale pomoc ziadna a to doslova, este aby sme dom pratali, o zahradku, co mame len travnik sa starali 🙄 . A ked som apelovala na to, ze potrebujeme sukromie a dvere, aspon na chodbu, ze moja navsteva ich neuvidi, ze mi je to neprijemne, lebo ako keby som sa nedokazala postavit na nohy, tak oco urobil taku scenu, ze vtedy sa konecne muzovi otvorili oci, a kedze ma 40 rokov, tak si povedal dost 🙂 . Hned sme zacali riesit situaciu, byt sme si nasli okamzite, lokalita blizko jeho prace, skolky, skoly. Doteraz sme museli cestovat kazdy den autom 😝 . Tak sme nevahali, vybavili hypoteku. Teraz ho este davame trosku dokopy, ale nie je tam vela roboty, tak kebyze oco nie je na dovolenke teraz doma, tak uz sme tam. Lenze ja som taka, ze napriek vsetkemu, co sa stalo sa snazim, lebo su to moji rodicia a ja by som ich velmi nerada zarmutila. No hovorim si, ze ked bude normalny, tak pochopi nasu radost, nase usilie oceni, ako ked on staval dom, a bol na seba velmi pysny, ze to dokazal. Uvidime ako zoberie tuto spravu, i ked ja som mu to uz v juni povedala, ze kedze nas je vela, nevieme sa dohodnut na banalitach, tak si najdeme nieco svoje, a nebude sa nik starat, ci mame zoradene topanky podla cisla 🙄 , alebo trosku prachu v suturene 😝 . Urcite napisem po debate, ako to dopadlo 😔 .
@zdenocka to, že budeš žiť s manželom a detičkami vo vlastnej domácnosti, neznamená, že svojich rodičov nemáš rada a odmietaš im pomôcť. Tvoji rodičia by naopak mali byť ba teba a tvojho manžela hrdí, že sa dokážete postaviť na vlastné nohy. Oni bohužiaľ nepochopili, že v dome žijú dve samostatné rodiny s rôznymi názormi na život a s rôznym spôsobom trávenia voľného času. Manžela musíš mať veľmi tolerantného, aj keď bol stále v práci, určite si voľné chvíle po príchode z práce predstavoval ináč. Neviem prečo si rodičia v dnešnej dobe myslia, že veľký dom s veľkou záhradou je to najúžasnejšie, čo môžu dieťaťu zanechať. Plus prísľub doopatrovať ich a vyplatiť súrodencov, ktorí to týmto vlastne vyhrali. Nemusia sa teoreticky o rodičov viac ani obzrieť a dostanú peniaze na tácke. A ten, ktorý zostane na dome, musí mať veľkú dávku tolerancie a trpezlivosti,bude mať oveľa menej voľného času ako súrodenci, zostane mu starší dom, ktorý skôr, či neskôr bude potrebovať väčšiu finančnú injekciu, plus musia vyplatiť súrodencov.
Ak by ma náhodou niekto chcel označiť za krkavčiu dcéru 😀 😀 😀 😀 , tak jedného z rodičov som doopatrovala, s druhým žijem. Preto, lebo som na to sama a preto, že ten človek mi celý život veľmi pomáhal, vždy som u neho našla pochopenie, lásku a útechu a spolužitie s ním ma neobťažuje, trávila som s mojimi rodičmi aj niektoré dovolenky. Tiež som bývala určitý čas u svokrovcov, ale ako som už viac krát tu na MK písala, bolo mi u nich úžasne, stále na tom v dobrom spomínam. To, čo si opisovala ty, by som nezniesla. Predstav si váš víkend v byte bez tvojich rodičov....ale pozor, aby sa nenaučili sa vám nasáčkovať každú nedeľu!!! Pre istotu si na prvé víkendy v byte vymyslite program, aby bolo jasné, že nechcete byť víkend čo víkend rušení a ani nemienite víkend čo víkend tráviť u tvojich rodičov. Radi s nimi občas ale víkend strávite, po vzájomnej dohode - samozrejme. Veľa šťastia.
Uplne sa stotoznujem s tvojou reakciou 😵 .
Moj vztah sa k nim nemeni! Len potrebujeme sukromie, klud a pokoj.
5 rokov som sa citila ako vo vazeni. Ci som isla s detmi von, ci som sa vracala domov, stale ten nerv, ze opat sa ma budu pytat a vyzvedat, co a ako. Lenze ja som mala dost s dvoma synmi na prechadze, ci ihrisku..., chcela som prist a neriesit, len ticho odist hore a mat pokoj. No nestalo sa.
Na apelovanie, ze potrebujeme sukromie, bola otazka mojho otca, a co nemate?? No co na to povedat, ze nie, chodis k nam kazdu minutu, vkuse nieco riesis, ze nemozeme sexovat, kedy sa nam zachce??? Na to nemam odvahu ani len teraz, ked ideme prec, mam pred nim dost respekt, lebo viem, ze jeho reakcie su neprimerane situaciii.
Co sa tyka manzela. On je tolerantny a prisposobivy asi len k inym ludom, ako som ja. Aj teraz sme mali vymenu nazorov, a neskoncilo to dobre 😖 . Mysli si, ze ja chcem zle, co rada odomna, to je zle... A pritom kazda situacia za tych 5 rokov, nie len co sa tyka byvania, ale aj prace a tak, bola lepsia ako jeho. Mam na to xxx prikladov, ale on vkuse pri hadke povie, ze on reagoval na situaciu zle, lebo bol vynervovany 🙄 .
Ja som si uz povedala, ani jedna slza naviac, iba ked sa tyka deti. Mam 29 rokov, rodicia ma vkuse zhadzovali a upozornovali, manzel ktoremu je jedno ako sa citim, ake su moje potreby... Uz som sa zmierila so vsetkym ako je, tesim sa do bytu, na radost deticiek z novej detskej izby 😵 .
@zdenocka uvidíš, že sa aj tvoj vzťah s manželom upraví, prestanete sa hádať pre blbosti, ukľudníte sa. Ty si teraz pod tlakom, ako zareaguje otec, ale snaž sa byť pokojná, on sa z toho spamätá. To, čo si opisovala, nie je život ale stála drezúra a nerešpektovanie, lepšie povedané ignorácia potrie toho druhého....
@mamavera, ty si take mile ziena 😵 😵 😵 . Ani si nepamatam, kedy som sa naposledny tak vykecala a vyzalovala 🙂 . No neviem, ci sa vztah upravi, ano som na nervy z rozhovoru z otcom, plus dve deti, bez pomoci, lebo bud je muz v praci, alebo na byte, a pritom tam riesi podla mna somariny, ako su napriklad svetla 🙄 . Ved nech pouvazuje, ze to sa da vyriesit aj potom, ked tam budeme, ze ja potrebujem podporu, a pomoc s detmi 😝 . No po rokoch som sa uz zmierila, ze ine to nebude. Len ten pocit, ze som sice v rodnom meste, ale bez pomoci, ci uz rodicov, ci svokrovcov, a ked potrebujem nieco vybavit, tak len s detmi. Ja sa tiez snazim ohladom bytu, riesim predaj nabytku, ktory sa nam nezmesti, uz som predala aj sedacku, alebo obyvackovu stenu, nasla som byt, vybavila hypoteku cez znamu, este mi aj da polovicu provizie, balenie, najprv do auta, potom z auta do bytu, a to vsetko s dvoma detmi, ktore su doma, a su ako pijavicky, chcu moju 100% pozornost 😅 . Niekedy som taka taka unavena, ze nevladzem ani sediet. Ale napriek tymto veciam sa tesim, a to hlavne kvoli nim. V bytovke je vela deti, dokonca synov kamarat zo skolky 😵 . Konecne nebudem chodit autom a to balenie 😝 . Uz som asi otupela, ale mne uz zalezi len na mojom a ich pohodli, a ostani v tomto momente idu bokom 😔 .
@zdenocka jóój, že milé žieňa, ja som si v sobotu prečítala o sebe, že som krkavčia matka, tak preto som písala o tej krkavčej dcére 😀 😀 😀 😀 . Musíš byť veľmi unavená, ale aj veľmi na seba hrdá, viem, je to ťažké byť na všetko sama, ale už to dlho nepotrvá. Nie, neotupela si, len si sama seba posunula tam, kde si už dávno mala byť. Keby si myslela na svoje pohodlie pred piatimi rokmi, tak by si ten byt zohnala už vtedy. Len ty si chcela, aby bolo spokojní všetci a na seba si akosi zabudla. Neboj nič, kedysi som sa chovala podobne, veľa vecí som sa musela naučiť. Skús aspoň niečo presunúť na manžela, tak nenápadne, s pritúlením- vieš čo, veľmi by mi pomohlo.... 😀 😀 😀 Alebo skús poprosiť nejakú kamarátku, keby si mohla aspoň deti k nej šupnúť. Predstav si ale tie Vianoce 🙂 🙂 🙂 pokoj, kľud, ráno vstaneš a keď navaríš do kýbľa kapustnice a napečieš päť plechov štedrákov, tak máš na ďalší deň hneď od rána fajront. Vydrž a otcovi to oznám láskavo, ale dôrazne, poďakuj mu za to, čo doteraz pre vás urobil, ale povedz mu, že chcete ďalej žiť po svojom. Predpokladám, že už vie, že máte byt, keď predávaš nábytok, tak mu je jasné, že ho nejdeš prenajímať....
@mima4 no bohužiaľ a ešte som bola obvinená, že sa riadim tabuľkami....ja, ktorá som na ne alergická, aj na akékoľvek porovnávanie detí navzájom, čo som tu viac krát v rôznych témach písala, ale čo už...ľahko obviniť niekoho, koho poznám len cez pár písmen, ktoré si ešte ani neprečítam poriadne...ale sobotu mi to nepokazilo...odpísala som, že moji vysokoškoláci už fľaše s mliekom v noci nepýtajú 😀 😀 😀 😀
Co??? Ze krkavcia matka??? To by som si nedovolila napisat 🙄 . Paci sa mi, ako to beries s usmevom, ved ty sama vies, preco sa tak chovas, a preco to robis. A ked to niekto spochybnuje je somar 😝 .
No ked to je s predajom tak, ze sedacku som predala, ked tu nebol, ved v zahranici, a predaj nabytku som naplanovala na stvrtok, ked viem, ze idu na cely den prec 😔 . Nechcem prilievat olej do ohna, a tak robim veci poza otcov chrbat, mama o tom vie, ona to berie v pohode, i ked si poplakala, ale lubi ma, a chce mi dobre, a po vysvetleni, ze budeme v meste, nebudeme cestovat, najst pre mna pracu nebude problem, lebo budem v meste ... Len oco to tak berie, ze sme ho asi okaslali. Jasne, ked tu nebude, tak prideme pokosit, povymetat sneh, ako doteraz. Ale ked pride cas, pojdeme domov a budeme mat pokoj 🙂 . Ja nemam nikoho. Ked som sa vydala, tak som pocitala s tym, ze muz bude tym, s ktorym sa porozpravam, bude moj najlepsi kamarat. Najlepsie kamaratky su za hranicami, a tie co mam, tak maju svoje starosti 😒 . Ja ani nechcem chlapcov nikde davat, oni su uz nauceni, ze musia pomoct, i ked su malicki 😒 . A tak vsetko robime spolu. Len ta unava 😔 .
@zdenocka to jasom si tu prečítala o sebe iné veci v téme o interupcii, kde som si dovolila napísať, že matke, ktorá týra svoje dieťa by som uviazala slučku okolo krku a tiež si za tým stojím. Dotyčná si to asi dobre neprečítala a pasovala sa do role bezmocnej ženy na finančnom dne, ktorá je v koncoch, pozabudnúc na to, že si môže ktokoľvek prečítať to, čo píše do iných tém....ale aspoň som sa vtedy pobavila....
@zdenocka už to radšej opatrne povedz aj otcovi, napíš mu o tom. A keď si unavená, šup-šup do postieľky!!!! To ti radím ja, čo už dve hodiny ignorujem taniere po večeri a aspoň hodinu sa chystám do sprchy....takže nie som ani superpartnerka, no čo už....zakrývam si notebook vlastným telom, aby si to priateľ neprečítal, nech i ešte chvíľu myslí, že som 😎 😎 😎 😎 😎
@mamavera, dnes mala prilezitost povedat otcovi, ze ideme prec, len ja na to asi nemam silu 😒 . Teraz sa sprava tak milo, a dobre, a jasne, pri mojej povahe mam vycitky svedomia, ze ich tu nechvame samych. Vzdy som myslela na inych, to sa nezmeni, ved su moji najblizsi. No viem, ze dobuducna sme sa rozhodli spravne, ved po case zase vznikne ponorka a nervy, kazdy na kazdeho, vela ludi v jednom dome 😝 . Musim mu to povedat velmi jemne, nech nenadobuda pocit, ze je to kvoli nemu, i ked z casti je, ale ja nechcem aby mal nejake vycitky.
A co sa tyka muza, tak on sa snazi pomoct, ako sa da, len niekedy nerozumiem jeho konaniu, pre mna su tie veci nepodstate, a prenho dolezite. Teraz su nervy, ale uz ked bude po, tak opat bude pokoj aj medzi nami 🙂 .
Co sa tyka rodicov, ktore tyraju svoje deti, by som asi.... Ale najradsej by som bola zato, ze oko za oko a zub za zub, co oni robia svojim detom, tak nech im niekto iny urobi to iste. Nepochopitelne pre mna, lebo deti su darom, radostou, neprisli na svet, lebo chceli, my sme ich chceli, tak sa musime zmierit s tym ake su, a milovat ich. Detska dusicka je taka krehka, a vidiet usmev na ich tvari, je nieco uzasne.
@zdenocka je mi ľúto, ale je to presne tak, ako ti napísal mirat - tvoja povaha je darom pre iných a kliatbou pre teba. Prečítaj si niečo o asertivite, veľmi ti to pomôže. Preboha, prečo máš výčitky svedomia, že nechávaš rodičov samých? Sú v predškolskom veku?! Obaja na invalidnom vozíku?!
No k debate este nedoslo 😒 . Tlacime ten balvan pred sebou uz velmi dlho, tak ma to skre, uz chcem mat po tom. Vcera sme si mali sadnut aj s nimi, ale dostali necakanu navstevu, a kedze sa aj pilo, tak sme tam radsej ani nesli. Nemam rada riesit veci pod vplyvom alkoholu 😝 . Dnes si mali prist po nabytok z obyvacky, ale musim to prelozit na buduci tyzden.
Neviem preco mam vycitky, oco je takej povahy, ze vsade mudruje, a tak sa bude teraz citit neprijemne, ked sa ho bude kade kto pytat, preco sme odisli 🙄 . Ja hovorim, co ich do toho, ale on je tak spolocensky. Ako nech povie, ze sme isli byvat do mesta, a co je na tom??? No ved uvidime 🙂 .

@hajajanka samozrejme, aj my sme zacinali spolocnymi prechadzkami, atd., ale taktiez sme si museli plnit aj povinnosti, ktore sme doma mali. Treba si vzdy stanovit urcite medze, a dat najavo aj svojmu okoliu, blizkym, ze ake su, a ze jednoducho ma pravo aj na svoje osobne volno 🙂