Žijete s rodičmi v jednom dome?

nie, to by som nezvladla...

nie. Ale pre mna to ma vyhody aj nevyhody ......

aj my bývame v jednom dome spolu s mojou matkou a je to hrozne ťažké... radšej by som bývala sama s manželom.. ale to sa bohužiaľ nedá...

aj ked nemam osobnu skusenost podla mna je to velmi takze ... ja by som tak urcite byvat nemohla ... z domu som odisla velmi mlada a velmi skoro som sa postavila na vlastne nohy ... moja rodina je super, so svokrou si velmi nerozumiem ale to len preto ze ona sama o nas nejavi zaujem ... ale ani s jednymi by som si uz nevedala predstavit zit v jednej domacnosti ... podla mna kazda mlada rodinka by mala mat svoje vlastne sukromie, riesit svoje problemy sama a sama sa aj o seba starat a nie neustale pod nejakym dohladom ... ci je jeden alebo dva samostatne vchody stale su tam iste spolocne priestory kde kazdy kazdeho "pocuva a sleduje" a je jedno ci vychadzate dobre alebo zle ... ako som pisala moja rodina je super ale uz sme si kazdy zvykli ze mame taky ten vlastny domov ... 2-3 dni navsteva a potom kazdy sup spet do vlastneho hniezdocka kde si kazdy robi sam co chce ... tak je to najlepsie 😀 😀 😀 a nakoniec aj mi bolo luto povedat malemu chod pozriet babku ... do vedlajsej izby ... takto ideme busom alebo autom a mame super vylet ... babinka nakupi co si maly zmysli 😀 😀 😀 😀 a potom spet domov .... tolko moj nazor 🙂

Bývať s rodičmi je asi to najťažšie čo môže byť. Ja som tak bývala skoro 2 roky a poviem dalo to zabrať či už mne alebo môjmu vzťahu s manželom. Keď som ostala tehotná tak rodičia nás dotlačili k svadbe a chceli aby sme bývali u nich. No vzhľadom k tomu, že u svokrovcov sme nemohli (malý byt) a na svoje sme nemali tak sme pristúpili na návrh mojich rodičov. Zo začiatku bolo všetko fajn, potom sa narodili deti a už to išlo. Stále si pýtali viac peňazí, za každé vyúčtovanie platiť polovicu z danej sumy, a hlavne keď prišiel nedoplatok za elektrinu cez 500 eur a druhý rok cez 600 eur tak zháňať polovicu, keď sme poriadne ani pre seba nemali. Bolo to ťažké až sme sa rozhodli že sa odsťahujeme a urobili sme najlepšiu vec na svete. Nie je nad to, bývať sám. Máte svoje súkromie a nemusíte sa dívať na to, či sa niekomu páči čo robíte alebo nie. A nemusíte tolerovať ďalšiu rodinu. Síce nebývame vo svojom len v podnájme ale je to lepšie.

Moj manzel byva sam od vysokej skoly. My sme byvali spolu este pred svadbou (trochu ine okolnosti), takze my sme vlastne spolocne byvanie ani nezazili.....neviem, ako by to dopadlo.

Je potrebne, aby rodina mala svoje sukromie.... Ale z vlastnej skusenosti viem, ze pride cas a my sa k rodicom vratime....alebo oni k nam.
Ked vsetci zostarneme, tak uz to spouzitie nebude az take zle a tie rozdieli nebudu az take velke....

Ale hned, ako si zacneme rozumiet s rodicmi a svokrovcami, tak si prestaneme rozumiet s detmi a s nevestami 😀 😀 😀 Toto si budu totiz o 20 rokov o nas pisat nase deti 😅 😉

Ahojte aj ja sa musim pridat k Vam.Ja som uz psychicky na dne :(.......akurat cakame babatko a mame minimum peniazkou.K svokre nemozme ist a s mojou mamou a bratom je hruza.Neskutocne ma psychicky tyraju :(.....neviem do kedy to este s nimi vydrzim :(....len tazke je to ,ze peniaze na zvis nemame :(....mam chut niekedy utiec na ulicu ako byt s nimi :(

Neodporúčam,absolútne, nech sú vzťahy akékoľvek výborné na začiatku. Po čase sa začne tzv. ponorková choroba. My sme žili u našich pár mesiacov, na začiatku výborné vzťahy medzi mnou a rodičmi ,aj medzi manželom a mojimi rodičmi. No po čase pomaly sme si začali postupne vadiť navzájom. Nemôžeš sa povadiť s mužom, ani sa tváriť smutne ked sa dačo deje,hned sa vypytujú, chcú sa "starať" do toho,,,síce to nemyslia zle,ale je to nepríjemné. TV,kúpeľňa,kochyňa,upratovanie, a kopec iných vecí, by si možno chcela inak ako matka/svokra,,,a tam začínajú pomaličky malinké problémy,ktoré postupne naštrbia vzťahy. Už nikdy v živote by som do toho nešla,a už vôbec nie,keby som mala bývať u svokrovcov. Nie!

..my bývame štyria s mojou mamou..máme hypotéku,lebo som vyplatila môjho brata,ktorý si tiež zobral hypotéku k tomu..pomohli sme si navzájom..Nie je to med lízať,sú lepšie a horšie dni,neustále kompromisy,ale veľké plusy vidím u mojich detí.Vidia spolunažívanie generácií,majú veľmi radi starších a starých ľudí,vidia,aká je hierarchia hodnôt,voľakedy sa len takto žilo a ľudia boli k sebe milší..takže ja ,aj keď samozrejme mám myšlienky,aké by to bolo,keby som mala byt len pre seba a bolo by to určite super,som rada aj za to,čo mám a viem,že keď raz moja mama opustí tento svet,tak tu po nej zostane také veľké prázdno a dala by som čokoľvek,aby tu mohla byť aj naďalej s nami.. 😔

My sme síce odelení, ale mamina s babinou a bráškom bývajú nad nami. Čiže sme v jednom dome a zatiaľ je to v pohode. Všetko je o spoločných kompromisoch. Len treba chcieť. Má to aj svoje výhody a aj nevýhody, ale to má aj samostatné bývanie len v opačnej réžii.

my sme so svokrovcami žili 4 roky. odsťahovali sme sa do bytu na hypotéku, keď mala dcérka 3,5roka. teraz sú naše vzťahy fayn, ale keď sme tam žili, rátala som dni do skončenia RP, aby som mohla ísť do práce a mohli by sme si vziať hypo na vlastné bývanie. bol to 1 poschodový dom s 3 izbami. my sme mali jednu, svokrovci dve izby. kuchynka extra malá. no proste hrôza, všade sme do seba narážali, do všetkého sa nám stareli, absolútne nás nerešpektovali. platili sme polku energií a pol mesiaca stravovali všetkých oni, polmesiaca my. takže všetko pol na pol. takže v tomto smere nám nemali čo vykrikovať, ale aj tak furt rýpali. ak sme náhodou jeden deň nešli s malou von, zle bolo, ak malá jeden deň vynehala obedný spánok, zle bolo, ak sme došli z návštevy môjho otca alebo brata neskôr, ako si oni predstavovali, zle bolo. proste už nikdy viac. teraz sa idú pokakať celí, keď prídeme raz za mesiac (robíme obaja na smeny, tak častejšie nevydá) a zázračne sa aj výchova našej dcérky o 100% zlepšila. ale všetko zlé je na niečo dobré 🙂 aspoň viem, že akí v skutočnosti sú 😉 pretože nik sa vám v pravom svetle neukáže, kým s ním istú dobu nežijete 🙂

paneboze....nikdy nikdy a este raz nikdy v zivote.ani s mojou rodinou ani s muzovou 😀 vlastny zivot,vlastna kuchyna, vlastna vychova, toto by som nikdy neobetovala 😀

ahojte dievčatá, zaujala ma táto téma vzhľadom k tomu, že ja bývam so svokrovcami u nich v ich dome aj keď máme svoje vlastné ,,bývanie." O problémoch, ktoré som zo začiatku zažívala a zažívam by som mohla písať veľmi dlho... Svojho manžela veľmi ľúbim, ale už by som nikdy neurobila tú chybu, aby som súhlasila, že budeme bývať u nich. Nechcela by som bývať ani s mojimi rodičmi (hoci si myslím, že by to bolo omnoho lepšie), ale ani so svokrovcami. Teraz čakáme naše prvé bábätko a už teraz viem, že ho budem viesť k samostatnosti, zodpovednosti a nezávisle od rodičov(teda aspoň by som chcela 😉 ). Najhoršie na tomto spoločnom bývaní je to, že svokra(svokrovci) je ako moja babka ☹ 75. ročná. Takže žiadne pružné myslenie, zastaralé názory a nič nemôžme bez dovolenia napr. na dvore zmeniť, vyhodiť a pod. V podstate je ona dobrý človek, ale až veľmi a tá dobrota lezie na mozog. A to som zvedavá čo nastane keď sa nám babätko narodí - keď sa jednalo o mňa dokázala som veci prehryznúť, ale potom....Neverím tomu, že budem tolerantná a problémy asi len nastanú 😝
Takže odkaz pre všetky dievčatá: Poslúchnite rodičov, ktorí vravia:,, mladým je najlepšie samým." 😉

byvame sami a som rada aj napriek tomu, ze nemozem povedat nic zle na svokrovcov ani moju mamcu. 😉

Ahoj, aj my bývame u mojich rodičov, je nás tu už sedem..Našťastie máme veľký dom, ale aj tak mi to už začína liezť trocha na nervy, mám potom taký pocit, že som nevďačná, že nám pomáhajú, hlavne moja mama a ja takto 😕 ...Tak sa snažím držať sa na uzde...Teším sa, keď už budeme mať svoje "bývaníčko", mladé rodiny by mali bývať sami... Len ako to dosiahnuť a nekradnúť, že? 😀

ahojte mi sme žili so svokrov v jednej domácnosti , no ruku na srdce maminy každá z nás chce len to najlepšie pre svoje dieťa a nechceme sa vzdať určitej nadvlády nad nim intuitývne si myslíme ,že preneho je najlepšie len to čo chceme mi ,ale naše deti raz dospejú a chcú sa rozhodovať sami a poučiť sa na vlastných chybách ostáva nám iba ich ľúbiť možno mi moja svokra išla niekedy na nervy no človek až po určitom čase zistí ,že nám nechcela zle 😉

Dufam, ze nikdy v zivote...milujem svojich rodicov a mam fantastickych svokrovcov, ale uprimne dufam, ze na to nikdy nebudem odkazana, pretoze sukromie a sloboda vlastneho byvania je nieco, co je pre mna zakladom pohodoveho zivota. Bolo nas doma 5 a ked som sa odstahovala nepredstavitelne sa mi zlepsili vztahy s rodicmi. Cize predstava, ze by som sa vratila este aj s vlastnou rodinou k rodicom alebo svokrovcom je pre mna nonsens. Ale samozrejme je to osobna vec kazdeho, toto je ale moja volba 🙂

ahoj, my sme mali šťastie a nebývame ani so svokrovcami ani s mojimi rodičmi...a už roky sa modlím, aby to tak aj zostalo...držím sa rady mojej mamy, ktorá bola vyše 20 rokov 2-násobnou nevestou (bývali sme s mojou babkou - jej svokrou a mojou prababkou - mamou svokry...) a to ani jedna nemala už manžela (dedo aj pradedo už zomreli...)...a to sme bývali v obrovskom dome, kde obe "babky" mali svoje izby a kuchyňu a my ako rodina s dvoma deťmi sme mali k dispozícii tri a jedáleň s kuchyňou...len ....a toto bol ten kameň úrazu, jeden vchod a voľný prístup všade ...pamätám si ako moja babka, jej svokra (tiež veľmi dobrá žena...bez irónie) stála mame za chrbtom a v dobrom jej radila, čo ona dáva do polievky a prečo nedáva cesto na buchty tam a pod. a jasné, že moja mama sem-tam vybuchla ...a hádky boli krátke, ale intenzívne, raz-dva sa jedna z nich ofučala ...ale najhoršie bolo, keď sa do toho ešte zamiešala aj prababka a koniec...potom už len všetky čakali na príchod môjho otca - manžela, syna a vnuka, aby sa mu vyžalovali ... 😅 ...vtedy som to ako dieťa príliš nerozoberala, ale teraz sa mi veľa vecí vynára a fakt tú moju mamu obdivujem, ako to všetko mohla vydržať...a nezdrhnúť niekam ďáááááleko, praďaleko...
inak aj moja svokra je, presne ako niektoré z vás píšu, dobrá žena, ale až príliš dobrá a má už svoje roky aj svokor a čo sa týka tých názorov....aj tá moja prababka, ktorú si pamätám, mala ešte v tom dávnom čase pružnejšie myslenie ako oni ...ak by som chcela porovnať úroveň myslenia...resp. názorov mojich svokrovcov a mojich rodičov, tak je to skrátka neporovnateľné...a vekový rozdiel medzi nimi je max. 5 rokov...ale je to teda vidieť...
naozaj, človek nevie, čo sa môže v budúcnosti stať a či nebude nútený bývať s rodičmi, ale, pokým je tu možnosť osamostatniť sa, treba ju využiť a radšej sa zadĺžiť, ale bývať vo vlastnom, alebo prenajatom...to je môj názor (ovplyvnený spomienkami z detsva 🙂 )...a budem ho učiť aj moje deti 🙂 ...(dúfam, že pochopia.. 😉 )

Poradte mi prosim pytam sa hlavne mladych,,,,, Cakame dieta mame mat svadbu ja mam cisto novo prerobeny dvojizbový byt, ale moja priatelka je velmi priputana k rodicom a hlavne zije luxusny zivot ze sa nemusi o nic starat, lebo nema zodpovednost rodicia spravia vsetko, ale ja chcem samostatne zit aj nasim malym ved budeme novovytvorena rodinka, o ona nie,,,,,,,,,u nej nemame sukromie je tam 8 ludi, sme v jednej izbe a plati 200euro najom ale jedlo si kupujeme sami v mojom byte som majitel ja a plyn a elektrika je 22 a 12 cize 34euro mesacne vydaj............. ale stale mi tvrdi ze chce pre rodinu to najlepsie ale mne to ziadno tak nepripada ked bere od rodiny 200euro,,,,,,,,,,,,,,,, skuste mi poradit a napiste co lebo ja som jednoznacne za samostatne byvanie a financne sme zabezpeceny.............dakujem

Nezijem , zit nechcem a dufam ze ani zit nebudem 🙂

Nezijem s rodicmi ani so svokrovcami,nieje to dobre kazda rodina by mala mat svoju domacnost a sukromie

Ja som sa po siestich rokoch v BA na intraku vratila domov. Mam horne poschodie a s rodicmi nemam nejake vazne problemy ale cim dlhsie som tu, tym viac tuzim mat vlastne. Blbe na to je to, ze sa ocakava, ze tu budem byvat aj s buducim manzelom, lebo by bola hlupost kupovat, ked mam k dispozicii pol domu - 2izbovy byt. Ale ja mam pocit ze vztahy sa len casom zhorsuju a to nechcem.

Byvame sami, postavili sme si svoj domcek cca 15 km od mojich rodicov aj od svokrovcov. Takto je to idealne 😉

je to ťažké, pretože aj keby bolo všetko trojmo, vždy tam nebude súkromie.. poznám to a nezbavím sa toho. niekedy som z toho smutná a frustrovaná, lebo musím riešiť rôzne konflikty navyše a hlavne, nie je pokoj a kľud, vždy pod dohľadom. cítim sa obmedzovaná..

Všetkých čo bývajú u rodičov by som chcela varovať aby sa ihneď odsťahovali. Ak uvažujete, že by ste u svokrovcov/rodičov zostali "na chvíľu" okamžite si zbaľte kufre a vypadnite preč, doslova! 😠

Všetky problémy prídu po čase, zo začiatku sa nebude nič diať, všetci budu každého rešpektovať a nakoniec to dopadnete tak, že sa buď rozvediete alebo odídete. Všetky pozlátka, ktoré sú akože výhody "domáce jedlo", "pranie" a pod. sú akurát pre rozmaznaných, ktorý sa doteraz nevedeli o seba postarať a pravdepodobne to ani nedokážu.

Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že u nás to došlo do takého štádia, že po 4 rokoch sa manžel nerozpráva so svokrovcami absolútne vôbec, neblahoželá k narodeninám, nechodí na sviatky, nechodí na návštevy a pod. Na jednej strane ma to mrzí, ale úplne ho chápem. Počas nášho "pobytu" čokoľvek povedal tak bolo zle, čokoľvek pomohol bolo zle, čokoľvek navrhol bolo zle. Samozrejme na začiatku bol najlepší zať aký existoval. Peklo začne ak sa Vám narodia deti, vtedy je Vám mama/svokra schopná vliezť aj do postele. Nič nenahradí mamu/svokru ktorá Vám o 2 ráno hovorí aká ste neschopná sa postarať o dieťa, dobre, že Vám dieťa nevytrhne z rúk. Tu si dávajte pozor!! aby si dieťa nepamätalo ako rodičov Vašich rodičov, čo sa môže jednoducho stať. Tá bolesť pri výchove stojí za to.

Nedajte sa odstrašiť "pocitom viny", že odchodom je zlý, rodičia Vám to dajú pocítiť o to sa nebojte. Odchod musí byť náhly aby sa nestihli ani spamätať, nepomôže žiadne dlhé balenie. Proste nájdite si byt, dom (hypotéka, prenájom) a pod. Čo sa týka financií nebojte sa. Ak ste museli (ak nie tak gratulujem, chystáte sa urobiť najdôležitejší krok vo svojom živote) prispievať tak teraz Vás to vide možno o trošku viac v prípade prenájmu ale sloboda stojí za to, berte to ako cenu za slobodu. Odchodom sa Vám otvoria obrovské dvere možnosti a hlavne budete s čistou hlavou môcť plánovať budúcnosť svojej rodiny. Už nebudú žiadny rodičia/svokrovci a pod.

P.S.: Neverte rozprávkam "máme veľký dom, máme samostatné poschodia, ani sa nestretávame" a pod. Raz to peklo vypukne a budete veľmi ale veľmi prekvapená ak si manžel zbalí kufre. Potom sa na rodičov, koláčiky, nedeľný obed, návštevy, pomoc s deťmi/varovkou úplne ale totálne vykašlete, lebo ten koho ste si zobrala za manžela tu už nebude. Veľa mužov má určitú hranicu.

Ahojte. Poradte nám 🙂 Máme možnosť ist bývať ku svokrovi do velkeho domu. Výhoda je v tom že budeme mať viac peniažkov ako v byte nebude treba platiť tolko nájom. Bojím sa ale že po čase nebudeme spolu vychádzať. Býva sám s chorou mamou ale tá už len leží na posteli dá sa povedať že dožíva to by až tak nevadilo pretože po dome behať nebude a ona býva úplne na prízemí. Na poschodí býva svokor ale ak prídeme my tak bude dole s mamou bývať. Takže poschodie by bolo pre nás len kuchyna by bola spoločná. Má velký krásny dom velkú záhradu kde by sme si chceli aj v lete posadiť niečo, možme si tam dat velký bazen tomu sa teším pretože máme ročnú dcerku. Ale nevieme sa rozhodnúť. Dom by potom ostal priatelovi čiže svokrovmu synovi keby sa stalo niečo so svokrom . Tak neviem poradte. Zatial čo poznám svokra som sa s ním nepohádala a vychádzame dobre.

natalka71 založ tému, môžeš tam diskutovať, na tvojom mieste by som k svokrovi bývať určite nešla. Ale najprv si odpovedz na pár otázok:
1. Prečo sa obávaš, že vám to klapať nebude? Čítala si témy o bývaní u svokrovcov? Ak nie, prečítaj si ich. Väčšina vychádzala so svokrovcami dobre, kým u nich nebývali.
2. Je tvoj manžel jediným synom, aby ste nemuseli vyplácať súrodencov.
3. Dom zrejme nový nebude a časom budem potrebovať kopu financií na údržbu
4. Píšeš, že je veľký, zvládnete ho finančne, aj keď raz svokra nebude, budete musieť platiť za všetko a prípadne budete mať viac detí?
5. Píšeš o spoločnej kuchyni, tam býva najväčší kameň úrazu...
6. Uvedomuješ si, že svokor zrejme bude počítať s tým, že ho doopatrujete? Dokážeš si predstaviť, aké je to starať sa o nemohúceho človeka, ktorý je pripútaný na lôžko a je nervózny zo svojej choroby? Nemusí to tak skončiť, ale môže.
Zváž všetky pre a proti, k domu s bazénom sa raz možno dopracujete aj k vlastnému, drží palce, aby vaše rozhodnutie bolo pre vás to správne.

som nazoru, ze taketo byvanie ma viac nevyhod ako vyhod..

Natalka71 Skusit to mozte a vzdy sa da zbalit a odist do bytu.A pravda je taka ze by ste troska usetrili.Byvame snasimi,celkom sa da ako kedy,ale celkom pekne sa da usetrit ale keby bolo velmo zle tak odchadzame peniaze by zato nestali.