Život ďaleko od rodiny. Priateľ už nechce na Slovensko
Ahojte,
uz niekolko rokov byvam v zahranici, nasla som si tu aj priatela. Sme spolu 4 roky. Cely cas sme planovali zivot na Slovensku (od nie je Slovak) ale nedavno zmenil nazor. Nechce tam byvat, bude to mat daleko domov (1200 km, ziadny letecky spoj). Kompromis je usadit sa niekde v strede, takze domov to budem mat minimalne 7 hodin jazdy autom.
Odkedy byvam mimo Slovenska, uvedomila som si ako velmi mi chyba moja rodina a tesila som sa, ze si niekde blizko postavime dom. Hladali sme uz aj pozemky na zapadnom Slovensku, len ja som dlho vahala, necitila som sa na hypoteku. Medzitym priatel zmenil nazor.
Kazdopadne, mozno to bude niektorym pripadat banalne, pretoze laska hory prenasa a je jedno, kde byvam, dolezite je s kym som, ale ja sa uz par mesiacov neviem vyrovnat s tou vzdialenostou. Uz styri roky som prec a predstava, ze nikdy nebudem moct skocit len tak p opraci domov na kavu alebo na skok sa zastavit u sestry, strasne boli.
Ja viem, ze od priatela nemozem ziadat ist byvat tak daleko. Vidim vsetko cierne. Desi ma, ze rodinu uvidim par raz za rok. Uz teraz sa to stava neznesitelne. Planovala som odist z domu len na par rokov a teraz sa zda, ze sa tam uz nikdy nevratim. Zivot je taky kratky a ja ho nechcem prezit stovky kilometrov od rodicov a sestry, zakial ich este mam. A takisto chcem byt blizko rodicov, ked ma budu v starobe potrebovat. Nie preto, ze by ma nejako manipulovali, jednoducho ich mam rada. Ja viem, to iste citi moj priatel a zivot je o kompromisoch. Ale velmi to boli.
Mohli by ste mi pomoct pozriet sa na to optimistickejsie, pripadne ak mate s tym skusenosti, podelit sa s nimi?
Stručné zhrnutie
- Odlúčenie od rodiny je v diskusii uvádzané ako častý problém u Slovákov v zahraničí; návštevy sa pohybujú od raz za 2 mesiace po 2–4× ročne a uvádzajú sa cestovné vzdialenosti ako 7 hodín autom, 12–13 hodín autom alebo 1 200 km bez letového spoja.
- Praktické riešenia spomenuté v diskusii zahŕňajú kompromisné presídlenie „na polceste“, presťahovanie bližšie k letisku, nákup lacných leteniek v predstihu (príklad uvádzaný 19 £) a dovoz starých rodičov za účelom vzájomnej pomoci.
- Finančné a sociálne faktory výrazne ovplyvňujú rozhodnutie o návrate; v diskusii boli uvedené konkrétne príklady ako hypotekárne záväzky, škôlka za ~300 €/mesiac (3,5 h/deň, 5 dní/týždeň), zrušenie rodičovského príspevku v Írsku a pracovné väzby (príklad: francúzska firma Essilor).
Q: Ako často ľudia v zahraničí podľa diskusie navštevujú rodinu na Slovensku?
A: V diskusii účastníci uviedli návštevy od raz za 2 mesiace až po 3–4× ročne; konkrétne príklady boli „chodím na Slovensko 3‑krát do roka“, „raz do roka“ a „raz za 3 mesiace“.
Q: Aké sú typické cestovné časy a vzdialenosti spomínané v diskusii?
A: Účastníci uvádzali konkrétne príklady: 7 hodín autom, 12–13 hodín autom, 1 200 km bez priameho letového spojenia a 2 000 km pri dlhších presunoch.
Q: Aké sú praktické náklady a riešenia starostlivosti o deti spomínané v diskusii?
A: Konkrétne príklady zahŕňali škôlku 3,5 h denne 5 dní v týždni za približne 300 €/mesiac, nákup leteniek v predstihu (príklad 19 £) a informáciu, že v Írsku bol rodičovský príspevok zrušený a nahradený jedným rokom bezplatného predškolského zariadenia.
Q: Je sťahovanie s deťmi podľa diskusie realizovateľné a aké sú riziká?
A: Viacerí rodičia potvrdili, že sťahovanie s deťmi je realizovateľné, ale „hrozne ťažké“; konkrétny prípad popisoval, že mladšie dieťa sa adaptovalo rýchlo, zatiaľ čo staršie malo prvé tri mesiace veľké ťažkosti a 8 mesiacov po presune stále nebolo úplne v poriadku.
Q: Aké kompromisy alebo riešenia partneri v diskusii navrhovali, ak jeden nechce žiť v krajine druhého?
A: Navrhované riešenia zahŕňali bývanie „na polceste“ medzi rodinami, presťahovanie bližšie k letisku, dovoz starých rodičov k sebe a otvorené prejednanie priorít (v diskusii sa spomínalo, že kompromis je často jediná možnosť).
Q: Ako ovplyvňuje život v zahraničí pocit identity a „domova“ podľa diskusie?
A: Viaceré príspevky uvádzali, že ľudia sa cítia „ani tu, ani tam“ alebo že „doma je tam, kde nie som“, pričom nostalgiu a pocit straty identity opisovali ako bežný jav.
Závery z diskusie
Zhoda
- Rodina je pre väčšinu diskutujúcich prioritou a odlúčenie od nej spôsobuje silný emočný dopad.
- Finančné a pracovné dôvody často bránia návratu na Slovensko.
- Sťahovanie s deťmi je možné, ale mnohí ho považujú za výrazne náročnejšie pre socializáciu a praktickú starostlivosť.
Sporné názory
- Jedna skupina považuje kompromisné bývanie „na polceste“ za rozumné riešenie; druhá skupina tvrdí, že kompromis vedený vzdialenosťou rodiny vždy zanechá „jednu stranu ukrivdenú“.
- Niektorí tvrdia „NIKDY nehovor NIKDY“ a veria, že sa v budúcnosti vrátia; iní sú presvedčení, že po narodení detí zostanú tam, kde deti vyrastú.
Otvorené otázky
- Kde prakticky založiť spoločný domov tak, aby uspokojil oboch partnerov a rodiny?
- Ako zabezpečiť starostlivosť o starnúcich rodičov, ak sú 1 200 km alebo viac vzdialení?
- Ako dlhý pobyt v zahraničí je rozumné považovať za „dočasný“ pred definitívnym rozhodnutím o návrate?
Spomenuté značky a firmy
Essilor
Spomenuté produkty a metódy
rodičovský príspevok (Írsko – podľa diskusie zrušený a nahradený 1 rokom bezplatného predškolského zariadenia), materská (platená 6 mesiacov v niektorých prípadoch podľa účastníkov), škôlka 3,5 h/deň 5 dní/týždeň za ~300 €/mesiac, lacné letenky v predstihu (príklad 19 £), hypotéka, presídlenie „na polceste“, organické sklíčka do okuliarov (Essilor)
Miesta a osoby
Slovensko, Bratislava (BA), Západné Slovensko, Východné Slovensko, Stredné Slovensko, Záhorie, Juh (región), Írsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Kanada, USA, Island, Paríž, Tours, Montpellier, Nantes, Utah, Rakúsko, Česká republika
Ahojte, asi nepoviem novy pribeh - Strasne mi chyba rodina, uplne mi zviera srdce, ked si spomeniem na starych rodicov, na mojich skvelych rodicov a na deti mojej sestry :( ach jaj, no nebudem sa o tom rozpisovat, nechcem sa rozlutostit, poznate to 🙂
Ja byvam 1600km od rodneho mesta, nie je to nekonecna dialka. Komplikuje mi to doprava - musim ist najskor lodou, potom vlakom, potom lietadlom a potom autobusom. Ano, znie to neuveritelne - "iba" 1600km v ramci EU, ale je to fakt neskutocne unavne, 4 x prestupovat, tahat kufor za sebou, + 2 hodky na letisku + 2-3 hodky cakania na bus, lebo tie moje prestupy na seba nenedväzuju :(
A s cim este trosku musim bojovat - na SR som mala uzasnu pracu, dream job so vsetkym, co k tomu patri. 7 rokov sa mi krasne darilo, dost som zarabala, praca ma naplnala, mala som skvelych kolegov - znie to az neuveritelne, ale vazne to bolo az "prilis skvele". A prisla som sem, tu som nikto, skoncena univerzita? 7 rokov skvelej praxe? ovladam 4 jazky? Dovidenia, nemame zaujem (tu kde som potrebujem pracovne povolenie a to sa vybavuje tazko a firma nie je motivovana prijat takeho cloveka).
30 rokov som byvala v centre velkeho mesta(23 r v KE a 7 r v BA), som absolutne mestsky clovek a teraz byvam na dedine kde nie je ani obchod 🙂))))) A ani ja ani manzel nepochadzame odtialto (manzel nie je Slovak) a siiiiroko daleko nemame nikoho, kto by nam pomohol s dietatom/detmi.
Veru som si ale pekne zavarila, ze? Viem si predstavit tu otazku - a preco si teda isla prec???? Odstahovala som sa za priatelom(teraz uz manzelom), riesili sme aj otazku, ci pride on za mnou na SR, myslim, ze to bolo od neho velmi ferove. Ale racionalne zhodnotenie - tu je to lepsie. A hlavne co sa tyka tej mojej super prace - uzivala som si ju plnymi duskami, ale niekde na pozadi som citila, ze nic netrva vecne a postupne prichadzal pocit, ze ´vsetko ma svoj vrchol a potom to ide z kopca. Jednoducho som sa nemala uz kam posunut, ak mi rozumiete - darilo sa mi tak dobre, ze vsetko co som si naplanovala som dosiahla (nikdy nebolo mojim cielom brutalne sa nabalit a nosit diamanty a jazdit v audine a neviem co). A ked clovek dosiahne vrchol, potom casto pride prazdnota - a pozbierala som vsetky kusocky odvahy a tej prazdnote som predisla - vsetko som hodila za hlavu, urobila ciaru, dala vypoved, teraz som bez prijmu, bez nejakej vacsej sebarealizaciie, bez rodiny, ale stale verim tomu, ze odvaznym praje stastie. Mam uzasneho manzela, kto vie - mozno keby som viedla dalej svoj zivot s pracovnym vytazenim, nikdy by sa mi nepodarilo otehotniet. Na SR som to dlhe roky riesila a nic a prisla som sem za drahym, pohoda, klidek, a ani neviem ako a som tehotna. A verim tomu, musim verit, ze raz si dobru pracu najdem, som sikovna, pracovita, nebojim sa vyziev - to uz by v tom musel byt cert, aby som to nejako nezvladla!!! Drzim nam vsetkym trosku smutnym, trosku spokojnym Slovenkam v zahranici palce a som velmi rada, ze som nasla tuto temu 🙂
@mia258 Moji rodicia aj svokrovci sem chodia 2x rocne, aj svagor sem chodievaju minimalne raz za rok. Kamosi chodievali, ale teraz uz pomenej, ved uz tu boli a jednak aj oni maju male deti a to sa uz komplikuje. Takze kontakt s SK mame, vzdy sa snazime navstevam vyjst v ustrety a robime vylety a podobne. Ked ideme na SK, tak sme vzdy tam kde sme vyrastali a kde to uz pozname, ani rodina nie je taka zaujimava, ved ja s mamou telefonujem aj 2x denne, takze ked sa vidime, nove nic nema. Ved napriklad, svokrovci byvaju nedaleko Topolcianok a my sa uz 6 rokov chystame ze pojdeme do zubrej obory a do zrebcinu a to ma 10min od domu a este sme nemali cas pre seba tam ist.
Nechcem malovat certa na stenu, ale ked sestry pridu za tebou par krat a po case si zalozia rodiny a vlastny zivot, tiez sa navstevy zredukuju, ale stale sa to da udrzat na normalnej urovni, pokial nemas potrebu ich vidiet kazdy mesiac. 😉
Neda mi neprispieť svojou troskou, žila som 7rokov sice len v Prahe ale aj stacilo aby som si zacala vazit slovo domov, Prahu milujem- spoznala som tam lásku, narodili sa mi tam deti, vydala som sa...ale ta samota... ☹ vsetky radosti a starosti okolo deti-tehot. porod.. sme preživali len my dvaja s mm.s detmi som bola 24h. denne, manžel ma taku pracu ze obcas aj 3 tyzdne neni doma, bolo to dost narocne, ale zvladli sme to a viem že nie som ziadna padavkaa isto nas tie roky posilnili. No rozhodli sme sa vratit na SR do mojho rod.mesta kde mam rodinu a neviem si to vynachvalit, je to taky uzasny pocit pokoja a pohody!!!!! aj ked manzel chodi teraz na tyzdnovky do CZ a asi sa neuvidime 3mes.nemenila by som! Dcera zachvilu bude chodit do skolky a potom do skoly tam kde ja a ja si to uzivam 🙂 , dokonca sa neviem vinadivat na hory okolo nasho mesta, ktore som si v case mladosti ani nevsimla. Kolko krat som v prahe snivala o tom ze nas pride niekto navstivit, alebo aj my pojdeme na navstevu alebo len tak sa zo znamou porozpravat na ulici, teraz to konečne zazivam. Mozno nad tymto vsetkym niekto len kruti hlavou ale pochopi len ten kto to prezil. 😉
U mna je to 10 rokov presne co sme prec mimo Sk.....
cesta domov dlha..... Toronto-Vieden = 8 hodin letu, plus 4 hodin cakania a dalsia hodina do Kosic... a potom autom hodina na vychod.....
🙂
@mihouk ano chodime domov s autom.kym sme nemali deti,tak cesta trvala cca 28 hodin...cim viac deti mas,tym sa ti cas predlzuje...prebalovat,cikat,kakat,papat,troska sa vyrovnat atd.moje deti velmi dobre zvladaju cestu...kazde z nich absolvuje cestu prvy krat cca ako 3-4 mesacne.minuly rok sme isli priamo z irska do chorvatska..chlapci mali 3 a 1 rok...ja som bola tehotna s dcerkou a zvladli sme to....boli sme nedaleko Omis.buduci rok ideme tiez a velmi sa tesim...bude to nasa druha dovolenka za skoro 8 rokov 🙂
@mia258 moja mama sa sem dostane,len ked jej zaplatim letenku.pracuje v 3 smennej prevadzke za minimalnu mzdu...zije sama-otca uz nemam a takto by sa sem nedostala mama nikdy....bola tu 3 krat za 7 rokov....ked sa mi deti narodili,ale platila som cestu ja.dalej tu bola manzelova sestra 3 krat...ked sme krstili,lebo oni su krstny rodicia.a este raz prisla druha manzelova sestra.....a to je cela nasa navsteva.manzelovi 2 bratia a moj brat tu este neboli.
@cmulinko Myslela som ze je to viac ako 28 hodin. My sme s malym isli 1x ked mal 7 tyzdnov, lebo manzelova mama bola v nemocnici a nevedeli sme ako bude a ci ho este uvidi, tak sme to urychlili. Bola to super cesta, lebo ked sme stali, tak plakal, ked sme isli, bol v pohode. Tento rok mal skoro 2 roky, trochu som sa obavala, ale tiez v pohode. Ku koncu mu uz bolo dlho, ale to sme uz boli skoro na mieste, tak dufam ze to dalsie bude tiez taky cestovatel, lebo planujem zaviest dovolenky, ved deti potrebuju aj nieco vidiet, nie stale na tie iste miesta. Hovorila som so svagrinou a prisla s navrhom, ze by sme sa mohli stretnut napriklad v Francuzsku na dovolenke, co je super, lebo ked sme doma, tak mame na nich max 1 den. Takze teba to tiez velmi domov netaha?
@m.i.r.i tak u mňa je to tak - buď prídete vy, alebo máte smolu...
Ja sa odmietam trepať s ročnou dcérkou cez pol Európy. Musím trikrát prestupovať kým dôjdem domov a zabiť celý deň cestovaním s malým dieťaťom a kuframi ako na celý rok, no ďakujem pekne 🙄
U mňa bola mama za celý rok raz, tento rok v lete. A teraz príde druhýkrát kvôli mojej svadbe.
@mihouk no jedna sestra je taká stará ako ja ale keďže ja som sa s bábom veľmi ponáhľala ona bábo najbližšie roky neplánuje vôbec, najprv školu 😀 A druhá sestra je ešte maličká, chodí na základnú školu na prvý stupeň 😵
@cmulinko jasné, chápem, peniaze sú úplne iná záležitosť, cestovanie je dosť drahé a ešte keď musíš prestupovať 😒
@mia258 Mozno mama teraz bude chodit castejsie, lebo chapem ze toto je jej prve vnuca. Nasim krpec hrozne chyba aj ked maju doma este dvoch vnukov, dokonca jedneho rovnako stareho. Ale vzdy ked su spolu, tak si uvedomia aky su neskutocne rozdielny. No aj ked to nie je ono, tak s krpcom kazdy den hovoria cez skype a on ked ma naladu, tak komunikuje o dusu, takze ja tam ani nemusim byt. Ono zvyknut sa da na vsetko, jediny problem u nas asi bude jazyk, lebo aj ked my na maleho hovorime iba po slovensky, tak on vacsinu slov co sa mu chce hovorit su v anglictine, no nic aspon sa nasi naucia 😝
A to cestovanie a balenie sa po case zmeni, ked sme isli k moru, tak sme boli zbaleny ako kocovnici, VSETKO na co si len zmyslis sme mali so sebou, lebo sme nevedeli co budeme potrebovat, buduci rok to bude lepsie. Aj ked sme isli 1x na SK, tak bolo plne auto Maximovych veci, co nutne potrebuje a polovicu ani nevyuzil, ucime sa kazdy den 🙂
@mihouk moja malá je úplne prvé vnúča v mojej rodine 🙂
A toho jazyka sa bojím aj ja, síce ja k nej hovorím po slovensky, ale celá priateľová rodina francúzsky aj všade okolo seba počuje len francúzštinu 😅
Ja keď som ešte dokončovala školu na slovensku, malú som musela brať so sebou a to bol horor 😀 Ja som mala stlačené oblečenie v malej priehradke a zvyšok všetko malej veci 😀 Ale čím je dieťa menšie, tým viac vecí mu treba vziať, teraz keď podrastie a zbavíme sa plienok, tak to bude určite jednoduchšie niekam s ňou cestovať 🙂
@mihouk ja to beriem ako ty, patrim (podla toho, co som si precitala) k tej mensine,ktora je spokojna, ze nezije na SLovensku, samozrejme, zeby bolo idealne mat tu starych kamaratov a rodinu, ale pisem MAT TU, koli nim by som sa na SLovensko urcite nevratila, pre mna je prvorada moja rodina, vsetci sa tu (Kanada) citime dobre a odkedy sme sa sem prestahovali pred 8 rokmi, ani raz nas nenapadlo sa otocit a vratit sa, prve roky boli narocnejsie, co sa tyka financii, ale zacinali sme od vyslovenej 0, kedze na Slovensku sme nemali peniaze ani na kupu bytu, takze sme sem prisli len s 2 pozickami a 6 kuframi, takze tak ako
@asasasa sa aj cudujem, ze ludia po tolkych rokoch v zahranici nemaju po navrate na SLovensko ani na dom, s manzelom pracujeme obidvaja, mame dve deti a vobec si nemusime utahovat opasky, doprajeme si naozaj vsetko od kvalitnych potravin, cez vylety, lyzovacky, dovolenky, pritom nemame ziadne lukrativne zamestnania.
Co sa tyka navstev na Slovensko, ja som bola s detmi raz, manzel ani raz, za tie peniaze mame cela rodina krasnu dovolenku v Karibiku, radsej ideme spoznavat nove krajiny, ako chodit stale na SLovensko a potom taktuto "dovolenku" predychavat, rodina je u nas vitana, ale vsetci len nariekaju, ako je to daleko, ako sa boja lietat, ako nemozu odist tak daleko, takze tu bol pozriet zatial len moj brat ... ja som letela sama s rocnym dietatom, ktore bolo umenie udrzat na kolenach tolko hodin, ale to bolo v poriadku, este su vsetci urazeni, ze nechodime castejsie ....
@cmulinko podla toho, co pises to v Irsku nevyzera ruzovo, ak si dobre pamatam, tak si pisala, ze si zdravotna sestra, alebo nieco take? Preco si nespravis nejake rozdielove skusky a nenajdes si pracu v odbore, nikde na svete si ludia pri pase niekde v tovarni nezarobia dost na to, aby mohli slusne zit, treba si rozmysliet, kde chcete ostat zit a zacat pracovat na zlepseni zivotnej urovne, vyhodou v zahranici je, ze nikdy nie je neskoro na zmenu kariery, ja som si tu robila college a mala som spoluziacku, ktora mala 45 rokov a rozhodla sa vzdat svojho tepleho miesta v kancelarii a zmenit povolanie, vsetko sa da, len treba chciet, makacka niekde vo fabrike je dobra pre mladych slobodnych ludi, ktori si chcu zarobit peniaze a vratit sa na Slovensko, verim tomu, ze mas na viac i ked s 3 detmi urcite nemas energie nazvys, skus sa porozhliadnut po inych moznostiach, v zdravotnictve vzdy chybaju ludia, ak ta robota bavila urcite sa do toho rychlo dostanes, ak ta to nebavilo treba skusit nieco ine, spravit si skolu, kurz.... Drzim ti palce!
@sisaka na to mam velmi jednoduchu odpoved...hned ako som prisla tak som si dala ziadost om zapis do komory sestier v dubline...cakala som v rade viac ako hodinu a za 5 minut ma vybavili....dali mi jedinu otazku....ci mam prax v obore 5 rokov...mala som len 1 rok...prakticky cerstva absolventka skoly a len 1 rok odpracovany v zdravotnictve...ziadost zamietli a tam sa moja kariera aj skoncila.mam tu spoluziacku zo strednej v Kildare...asi 150km od nas....ona pracovala doma 5 rokov...prax ma,ale aj tak ju to stalo 2 roky behania po ministerstvach a skoly a byvaleho zamestnavatela kym si to cele vybavila.....nedovolili jej robit zdravotnu sestru...pracuje v domove dochodcov ako osetrovalelka.tu si kvalifikaciu neobhajis....tu su zdravotne sestry vysokoskolsky vzdelane...rozdielove skusky v tomto pripade nemaju ziadnu vahu...nemozes porovnavat nasu strednu zdravotnu s univerzitou nursingu....a prave preto maki iri problem z uznanim kvalifikacie a prave preto robim iba za obycajnym pasom a chodim domov spinava a spotena a totalne vycerpana.
Ahojte, neda mi nenapisat aj moje skusenosti. Ja som zila 2,5 roka v anglicku, odisla som tam hned po vyske a zacinala som pekne odspodku ako upratovacka 😅 , no po case som zacala robit osetrovatelku v nemocnici a myslim ze by som to dotiahla aj dalej ale ja som v Anglicku ostat nechcela aj napriek tomu ze moj muz je Anglican. Moj vtedy este priatel sa rozhodol ze on so mnou na Slovensko pojde a tak nebolo co riesit, zbalili sme si kufre a prisli. Nebudem klamat bolo to sakra tazke na zaciatku hlavne pre neho (a verim ze to este stale tazke je) ale podla mna to stalo za to. Nehovorim ze na Svk je vsetko perfektne ale to nie je nikde ale mne zivot tu vyhovuje aj ked si niekedy zanadavam 😀 a sem tam si poviem ze zivot v UK by bol lahsi, ale tu mam pracu po ktorej som snivala a je so mnou muz ktoreho milujem prave koli tomu ze je iny ako slovak.Jedinou nevyhodou zmiesanych parov je to ze vzdy je jeden doma a jeden cudzinec a tam je to uz potom len o tom ktory lepsie zvlada odlucenie. Nech sa rozhodnete zit kdekolvek zelam vam vela stastia a pevne nervi a aby ste nasli presne to co hladate.
@cmulinko tak uz len urobit si univerzitu, tu zdrav. sestram nieco uznali, museli dorobit len nejake kurzy, znama si tu urobila zdrav. sestru od nuly, sice si par rokov odriekali, ale uz su teraz "za vodou" a stale sa da urobit nejaka ina skola, nechcem ta presviedcat, ale jednoduchsie je hovorit ako sa co neda a vzdat sa po prvom raze, ako sa presvedcit, ze vsetko sa da, naozaj len treba chciet, na zaciatku je vzdy napad, tuzba nieco dosiahnut, ak si o niecom presvedcena dosiahnes to, cesta sa ti sama objavi, viem o com hovorim. Vyskusaj 😉
@sisaka zial realne vdaka mojim detom nie je mozne studovat a dochadzat 60km do skoly a popritom este aj pracovat a byt s detmi....mozno sa ti to bude zdat zbabele,ale viem co si mozem a nemozem dovolit v raci mojich rodinnych moznosti.my sa s manzelom striedame pri detoch...ak by mi bolo umoznene studovat na univerzite,tak len vdaka tomu,ze by moj manzel vobec nespal a bol by 24 hodin hore...najprv s detmi,potom zasa s detmi kvoli mojje skole a potom zasa s detmi,kym by som bola v praci.....takze vzdavam to mozno velmi zbabelo a nechapavo,ale vzdavam to.u nas je to nerealne z hladiska nacasovania a suladu,tak,aby moje studium nepocitili nase deti a nase manzelstvo.
@cmulinko predo mnou nemusis obhajovat svoje rozhodnutia, ja som len pisala, ze je lepsie hladat cesticky ako sa to da, nie ako sa to neda, mimochodom ja som zacinala ako upratovacka, denne som si zarobila $35-40 v hrubom, nakolko som robila, len ked bola dcera v skole a manzel ako pomocny robotnik, za $10 na hodinu, viem, co je chudoba, vazim si kazdu pracu a nad ziadnou neohrnam nos, ale tiez viem,z e v zahranici su uzasne moznosti posuvat sa v kariere, menit karieru v priebehu zivota, prestahovat sa na ine miesto, kde je praca lepsie platena, alebo inak vyhodnejsia ... moznosti je strasne vela, ak sa toto neda robit v Irsku, tak naco tam trcat, treba sa zbalit a skusit to niekde inde, ja si naprikald neviem predstavit robit nieco, co by ma nebavilo, k comu by som nemala vztah, mna aj to upratovanie cekom bavilo (ale nenaplnalo ma to) po rokoch prace s ludmi, v kancelarii to bola sice prijemna zmena, popri tom som sa ale obzerala po niecom inom, pre mna zaujimavejsom, poznam vsak zeny, ktore pri tom ostali, urobili si vlastne upratovacie firmy, lebo ich to bavilo a celkom dobre zarabaju, same si vyberu, kedy budu upratovat, kolko domov...aj to je cesta, ked mas male deti, alebo ak mas rada deti ostat doma, otvorit si dayhome (ak take nieco tam mate) pobrat par deti z okolia a mas postarane o svoje deti a este si aj zarobis a po veceroch, ci vikendoch studovat.... naozaj, vsetko sa da, len treba chciet
@sisaka nechela som sa pred nicim obhajit a ako som uz napisala..kazdy pozna svoje moznosti a nie su to cesticky ako sa to neda.viem co si mozem dovolit alebo co sa da a co sa neda....nie som typ zeny,ktora preferuje sebatriznenie v praci.momentalne nie sme v situacii,ze si mozem dovolit ci uz zmenu v zamestnani,alebo vo vzdelani.po veceroch tazko zarobim..pracujem od 16 hodiny do 00.30.moj maznel pracuje od 00.30 do 8 rana.manzel rano spi cca 6-7 hodin,lebo potom,ked ja odchadzam do prace tak je s detmi.vikendy mame tak,ze manzel konci v sobotu rano o 8...ide spat...zobudi sa a to co sme konecne ako rodina...pide nedela a vsetko sa zacina od zaciatku...takto fungujeme,ked ja som v praci.momentalne som do novembra na materskej dovolenke...pocas materskej sa neda zvladnut ani standardny 6 mesacny kurz.obdivujem zeny,ktore to zvladaju lavou zadnou a ktore nieco dosiahli a vysplhali sa z nuly hore....ale tak isto obdivujem zeny,ktore su zmierene s tym co robia,lebo robia to pre rodinu...nie su o nic menej a o nic viac ako hociktora ina matka...ci sedi v kancli ci upratuje na zachode...kazdy zacinal niekde inde a nie kazdemu je doriate aj sa z toho zaciatku troska vyvysit.niekedy su urcite obmedzenia v zivote s cim nic nenarobis...niekedy nejde o pohodlie ci o vyhovaracky a hladanie si cesticiek....niekedy ide jednoducho o to co ti zivot ponuka...tvoj vlastny zivot a nie zivot inej osoby...nemame rovnake osudy a moznosti a svoje schopnosti nevyuzivame rovnako....lebo zial ani tie schopnosti nam nie su pridelene spravodlivo rovnako.a koniec koncov.....to,ze mna praca nebavi neznamena,ze ju nedokazem robit den co den....nie som z tych zien,ktore by nevedeli robit to co ich nebavi....nemam problem robit to co ma nebavi
@sisaka neveim ako si ich pochopila ale tiez si moc nezasluzim od teba komentar,ze kde nie je vola tam nie je cesta...my dve sa nepozname...nepoznam ja teba a tvoj zivot ani ty moj,tak sa mi nesnaz vnucovat slova ci myslienky na ktorych sa moj zivot nezaklada...nesud ma...ani ja nesudim teba.ak mas na mna este nejake komentare,tak mi to radsej napis do IP...nechcem kazit smer a podstatu tejto diskusie.
@cmulinko Neviem ako je to s uznanim vzdelania v Irsku, ale manzel na uznanie zdrav. sestry cakal vyse roka, nastastie mal dost odpracovane, tak mu to uznali. Je to neporovnatelne lepsie a nasa vyhoda a dohoda je, ze on si robi karieru a ja som ta co sa stara o chod domacnosti a deti. Ako chodim do roboty, ale kariera to nie je, ta bude az ked deticky podrastu, to je pre mna najdolezitejsie.
@sisaka Ja by som sa kludne prestahovala aj do Australie, hlavne kvoli teplu 🙂 , ale manzel hovori ze je to velmi daleko, predsa teraz nasadnem do lietadla a za 2 hodky som doma. Rozmyslali sme aj nad Kanadou, ale zima ma odradza a manzela dialka. Inak ten Karibik ti zavidim, to ma najviac stvalo ked sme boli na Jamaice, ze ludia co sme tam spoznali to mali 5hod lietadlom a my 10 😝
No a dalsia vec je, ale to je uz do inej temy, keby sme byvali tak daleko, tak by svokra prisla na niekolko mesiacov, nie len na par dni a to by som nevydrzala 😝 😝 😝
@fidka79 dopadla jsem stejne tady ve Svedsku,maturovala jsem v Cesku obor detska sestra v 1991 pak 10let praxe v nemocnici,vsecko jsme mela prelozene a overene notarem.... a tady mi to nestacilo ani k tomu,abych delala osetrovatelku.Musela jsem si dodelat zdejsi pecovatelsku skolu.Na zdravotni sestru se uz nevyhrabu,to je vysoka skola,prijeti podmineno mimo jine svedskou maturitou z anglictiny-a ja vyrostla na rustine. 😎 Proste odpadlik z vychodu 😉 .Zajimave je,ze zdravotni sestra z byvaleho vychodniho Nemecka tady takove problemy nema,na cele ma totiz stempl-Nemecko a svedi jsou jedna ruka s nemci.Pekne jsem si zacatky v cizine obrecela a pak se radeji dala na karieru rodit deti..... 😀
...ale odbehla jsem od tematu,jsme tady taky sami s manzou a detma,zadne svokry a babky a sestry,proste nikdo,kdo by pomohl s detma.Nejstarsi dcerka uz sice dorostla do veku,kdy muze pomoct s hlidanim,ale nema velky zajem ani cas.Nastesti za nama jezdiva moje mama a zustava jak dlouho chce,nekdy i pul roku,tak si nemuzu stezovat.Ale byva mi v cizine smutno i tak 😕
@fidka79 presne tak,ale oni ani nechteji vedet,pletou si Cesko s Cecenskem a Slovensko se Slovinskem.Nase obycejna maturita ze zdravky daleko prevysuje jejich vzdelani,jsme kvalitni sestry,ale bohuzel,razitko ruske kolonie nas poznamenalo navzdycky...ja jsem nestihla nic studovat dal,zacala jsem pracovat na ARO po maturite a za 2 roky se mi narodila prvni dcerka,pak rozvod,pak par let blazneni,pak stehovani do ciziny a dalsi deti...no nakonec jsme rada,ze jsem pri tom vsem do hlavy natlacila aspon tu svedstinu 😒
no ja zijem v Syrii a k tomu pochadzam z vychodu, takze ked chcem ist domov tak potrebujem ist lietadlom do Budapesti alebo do Viedne a potom autom 8 hodin domov,,a ked chcem ist naspat musim vybavovat nove viza atd. Takze uz 4 roky som nebola doma, a posledne sme isli autom tak 3 dni v aute,,,ale bolo fajn,,,no teraz sa chystame na SK natrvalo,,,ale to uz sa chystame skoro 4 mesiace, ja chcem ist, manzel chce ist, deti chcu ist,,ale ja mam tolko prace ze sa z toho nemozem rozmotat, stale si poviem toto je posledny obchod ktory spravim,,a potom aj tak sa pustim do dalsieho,,,je to tazke............