Život ďaleko od rodiny. Priateľ už nechce na Slovensko
Ahojte,
uz niekolko rokov byvam v zahranici, nasla som si tu aj priatela. Sme spolu 4 roky. Cely cas sme planovali zivot na Slovensku (od nie je Slovak) ale nedavno zmenil nazor. Nechce tam byvat, bude to mat daleko domov (1200 km, ziadny letecky spoj). Kompromis je usadit sa niekde v strede, takze domov to budem mat minimalne 7 hodin jazdy autom.
Odkedy byvam mimo Slovenska, uvedomila som si ako velmi mi chyba moja rodina a tesila som sa, ze si niekde blizko postavime dom. Hladali sme uz aj pozemky na zapadnom Slovensku, len ja som dlho vahala, necitila som sa na hypoteku. Medzitym priatel zmenil nazor.
Kazdopadne, mozno to bude niektorym pripadat banalne, pretoze laska hory prenasa a je jedno, kde byvam, dolezite je s kym som, ale ja sa uz par mesiacov neviem vyrovnat s tou vzdialenostou. Uz styri roky som prec a predstava, ze nikdy nebudem moct skocit len tak p opraci domov na kavu alebo na skok sa zastavit u sestry, strasne boli.
Ja viem, ze od priatela nemozem ziadat ist byvat tak daleko. Vidim vsetko cierne. Desi ma, ze rodinu uvidim par raz za rok. Uz teraz sa to stava neznesitelne. Planovala som odist z domu len na par rokov a teraz sa zda, ze sa tam uz nikdy nevratim. Zivot je taky kratky a ja ho nechcem prezit stovky kilometrov od rodicov a sestry, zakial ich este mam. A takisto chcem byt blizko rodicov, ked ma budu v starobe potrebovat. Nie preto, ze by ma nejako manipulovali, jednoducho ich mam rada. Ja viem, to iste citi moj priatel a zivot je o kompromisoch. Ale velmi to boli.
Mohli by ste mi pomoct pozriet sa na to optimistickejsie, pripadne ak mate s tym skusenosti, podelit sa s nimi?
@adunka73 ano....len ma niekedy hneva ako by si ine osoby lahko poradili s mojou zivotnou situaciou..... ''ked sa chce vsetko sa da '' zial nie vzdy to funguje podla nasich predstav.treba sa s tym zmierit...troska pohundrat si,postazovat sa,ale vratit sa do reality a zit ten zivot co je nam dani v momentalnej situacii...kvoli nasim detom a kvoli nasej rodine a ten,kto ma moznost sa vzdelavat a spravit pokroky v zivote....nech to spravi,ale nech ostatnych nepovazuje za novodobych otrokov vlastneho osudu 🙂
@mihouk tak Australiu by som aj ja brala, vsetkymi 10, ani dialka by mi nevadila, problem je, ze so slovenskym diplomom si mozem akurat .... a moja nova profesia nie je na zozname, takze potrebovala by som mat tak o 10-15 rokov menej, aby som mohla nejaku ziadanu profesiu vystudovat + ziskat prax a este stale ziskat dost bodov za vek. Vyzera to tak, ze ostaneme v Kanade, i ked na stare kolena sa planujeme prestahovat do Karibiku, alebo aspon chodit na pol roka niekde na juh USA, lebo zima je fakt to jedine, co nam tu vadi ......
Ahoj,
"Ja viem, ze od priatela nemozem ziadat ist byvat tak daleko." "...bolo by to strasne nefer..."
hm a on to od Teba moze ziadat a voci Tebe to je fer? Akoby si to videla iba z jednej strany. Mozno by nebolo zle trosku prehodnotit aky vlastne vztah k nemu mas, lebo toto mi pride, akoby si sa pokladala za menej. Zi takym sposobom, ktory Ta bude robit stastnou a nerob to, co citis, ze nechces...Priatel vie o Tvojich pocitoch? Nefer je od neho, ze ste uz vyberali pozemky a on si zrazu zmeni nazor....napriklad to je nefer...Takze pre koho je dolezitejsie zit doma? Mam aj tak pocit, ze je to dolezitejsie pre Teba a teda by sa on nad tym mohol zamysliet. Mas to tazke.
@lauricka ahoj, nejdeme zit k nemu, aj od neho budeme zit 700 km, takze to nie je o tom, ze len ja sa prisposobujem. je to kompromis. rozpravala som sa s nim na tuto temu nedavno a dohodli sme sa, ze ked sa mi v polsku nebude pacit, tak sa prestahujeme.
co sa tyka toho, ze sme mali byvat na slovensku..vlastne som mu stale nechavala otvorene dvere, ze pripadne, ak nebude chciet byt na slovensku, budeme na pol ceste... takze som tu nepresne opisala situaciu, prepacte. vznikol z toho zmatok.
bol to on kto sa rozhodol zit na slovensku, aj o tom hovoril a planoval a ja som v tomcase nad takymito vecami neuvazovala. je starsi odo mna o pat rokov a rad by si uz nasiel svoje miesto pod slnkom, a bol velmi zlaty v tom, ze bol ochotny ist so mnou na slovensko. a ja som mu pri kazdej debate, posledne dva roky hovorila, ze na slovensko, pripadne na pol ceste. noooo, takze si za to mozem sama. ja som ani ten moj povodny post nemyslela ako staznost na neho, skkor som chcela pocut skusenosti inych, slova, ktore mi pomozu prekonat neistotu.
@carolynka Uprimne byvat na polceste ako kompromis je blbost. Nebude spokojna ani jedna a ani druha strana. Treba byt tam, kde ma clovek zazemie, oporu, ovlada jazyk. Mozete byt cudzinci obaja v Polsku alebo iba jeden na Slovensku alebo Ty v jeho krajine.Nema to podla mna ziadnu realnu vyhodu a nie je to ziadny kompromis len zbytocna komplikacia. Bud zostante u neho a prisposob sa krajine a pozyvaj rodinku co najcastejsie ku vam alebo prehovor jeho nech pridete sem. 🙂
@carolynka Ja si nemyslim, ze zit na pol ceste je take zle. My sme obaja cudzinci a da sa to, zalezi ake ste osoby a ako to budete zvladat. Mozno zistite, ze to ani jednemu nevyhovuje a prestahujete sa na SK, alebo k nemu a druha moznost je ze to ze tam budete zo zaciatku iba sami, tak vas to spoji a zoceli vas vztah. Nas to spojilo a na nikoho sa nedokazem tak spolahnut ako na mojho manzela, je to fajn a ja osobne by som nemenila. Drzim palceky
@sisaka Nemozes sa prestahovat na stare kolena so mnou??? 😝 Ja tiez hovorim, ze predame barak a kupime si domcek v Taliansku, alebo Chorvatsku, no Karibik znie lepsie a ludia ovela pohodovejsi. 😝 Moj drahy ma zase sen si kupit chalupu niekde na lazoch, tak som navrhla, ze si peniaze rozdelime a ja budem v Taliansku a on na lazoch a ked bude mat toho snehu a zimy plne zuby, moze ma prist navstivit 😀
@mihouk tiez som sa zacala na to takto pozerat. obcas mam cierne chvilky a potom sa citim beznadejne, ale to sa tyka vsetkeho, nie len toho, kde budeme byvat. proste depka dopadne na kazdeho, tak vtedy sa citim tak ako som to popisala v uvodnom prispevku. dakujem vam za podporu a komentare, pomohli mi hlavne tie, na ktorych vidno, ze vsetko sa da, ked sa chce 🙂
@carolynka Aj ja som mala depky, ze ma islo roztrhnut z vnutra. Ale ked prisli deti, tak si uvedomis, ze mas rodinu aj pri sebe a veci (aspon pre mna) sa zlepsili o 100% S urcitostou viem, ze keby sa nieco stalo, tak sa vraciam na SK, aj ked neviem ci na stalo, ale pocit ze sa stale mam kam vratit je super. 🙂
ahojte! taká fajn téma, celkom mi padla do rany. Tiež sa momentálne rozhodujeme pre zmenu. Ja som do španielska prišla za priateľom - slovákom za zmenou, predtým som pár rokov žila v UK. a nelutujem, celý ten čas to tu bola pecka..a stále je. Naozaj jedna veľká dovolenka pre mna. Aj ohľadom práce a štýlu života. Mne život v zahraničí dal ODVAHU, ktorú by som na slovensku nenabrala, odvahu do podnikania, do vecí, ktoré doma neurobíš. Všetko to išlo s takou ľahkosťou, možno aj preto, že som mala doma otvorené dvere na návrat. No ale priešlo dieťatko. My žijeme ďalej od mesta, takže sme doma s malou sami. a vieš najviac mi je ľúto, že ju môžeme milovať, bozkávať, tešiť sa z nej len my. že to ona je ukrátená o starých rodičov a tetky. Všetci tu boli na dovolenke, naši chodia častejšie, ale mám pocit že to nestačí. No takže uvažujem, že teraz na polroka pôjdeme na Slovensko a zasa na leto sa sem vrátime. Takto mám pocit žo to bude super klapať. Nebudem doma príliš, ani málo. Náša práca nám umožnuje pracovat aj z SK. Ďaľšie rozhodnutia prídu ked pôjde malá do školy, ale to potom tie pobyty prispôsobíme škole. Takto to chcem vyriešiť ja, a verím že to pôjde. Nechcem sa totiž vzdať ani Španielska ani vzťahov, ktoré mi ponúka Slovensko. Tiež sa mi páčia kočky čo sem písali, tie čo sa dobre prispôsobili danej krajine. Fakt fandím. Lebo na to potrebuješ hlavne vedieť čo chceš a stáť si za tým. To sú vyzreté osobnosti čo vedia fungovať sami za seba. a nedržať sa maminej sukne 🙂 ako často ja. A zdieľam názor, že keď chceme, hľadáme spôsoby a keď nie tak dôvody.
@dannaniella Ahoj,stejne pocity kolem deti a omezenych kontaktu s rodinou v Cesku resim taky uz par roku a je to vlastne to nejtezsi na cele situaci,kdyz clovek zije v zahranici a vychovava deti. 😢 Tvuj napad pendlovat mezi Slovenskem a Spanelskem bude jiste dobre fungovat do doby,nez ti zacne dcerka chodit do skoly.Pak uz se nemuzes jenom tak sebrat a odjet na pul roku do SK,vsechno se podrizuje skolni dochazce,prazdninam...Me pomohlo zalozit si velkou rodinu tady v cizine,s kazdym dalsim ditetem se citim vic doma i ja,i kdyz to nebude nikdy uplne stejne,jako "doma" v rodne zemi.Preji Ti mnoho stesti se zapoustenim korenu ve Spanelsku 😎 😎 😎
@carolynka chcela som ale povedať, že základný pocit, ktorý prišiel mne keď som s malou sama v cudzine je, že všetko je márnosť - peniaze, krásny dom, more, slnko, okrem vzťahov a rodiny, ktorú tu nemám.
@adunka73 ďakujem, to máš ale pravdu, keď ti chýba rodina tak si ju vytvor! poviem mužíčkovi či nejdeme na dalšie bejbyčko! tebe tiež veľa zdaru a radosti želám! a babinec je super vec! ja som tiež z troch sestier! tak tvoje baby si to musia užívať!
ja som na Islande 12 rokov. na SK chodime kazdy rok. teda ja a deti (muz bol zatial 3x, 2x na 4 tyz a raz na 3tyz). tak na 10 tyzdnov, prvym priamym letom tam a poslednym priamym letom sem 🙂 ked deti este nechodili do skoly, dalo sa aj na dlhsie, niekedy uz od aprila sme boli na SK. v robote som s tym nemala problem, na leto si nasli nahradu, tu to tak chodi 🙂 a ked este neboli priame linky, tak sa trepat s prestupom a 9hod cakania, to bolo ine cestovanie 😎
tu za mnou z rodiny bola len mama 4x. a brat, ten tu zil 3 roky.
pred 2 tyzdnami sme sa vratili, detom sa moc nechcelo ist domov. ale uz sa "vyhrazaju", ze viac nepojdu. ale po novom roku sa uz budu vypytovat, kedy pojdeme 🙂
aj ked sme byvali na zaciatku u svokrovcov, stale som bola sama, nebol zaujem. ked sme si kupili dom, bol cez ulicu, tiez nikto nechodil. teraz sme sa prestahovali 7km dalej a to uz vonkoncom niet zaujem. ale to je k inej teme 😉
o 2tyzdne muz odchadza z roboty na Novy Zeland, takze zas v cudzom svete budem sama. co uz? zvykla som si...
este aj vianoce bude mimo, take este nebolo ☹
velmi dobra tema a super citanie...obdivujem maminy,ktore to zvladli...my sme podobnu situaciu riesili pred troma rokmi,to sme este nemali maleho...moj drahy je nemec a prisiel sem pomoct do dcerskej spolocnosti...spoznali sme sa,zalubili a riesili co bude dalej...zo zaciatku som povedala,ze ked bude treba,balim kufre a odchadzam s nim...no ale nejako sme to doriesili,zostal pracovat tu,kupili sme dom,zasadili strom,narodil sa maly.... obcas padne tema,ze mozno sa budeme musiet stahovat,lebo aj sama vidim,ze to tu nie je idealne...teda,myslim,ze zivot v nemecku moze mne a hlavne malemu ponuknut viac...ale,je tu to ALE...neviem si predstavit ako odtrhnut maleho od babky...a uz vobec nie,ze by som sa od rodicov mala odtrhnut ja... 😒 ak to bude potrebne,budem to niest velmi tazko,a urcite budem hladat sposoby ako ich zobrat so sebou... aj ked,viem,ze mam novu rodinu...a oni musia byt teraz prvorady...
Ahojte, ja som tu uz raz pisala svoj pribeh - no mam teraz "novinku". Byvam tu uz viac ako rok a teraz ma prvy raz boli navstivit rodicia - boli tu dva tyzdne. Pre manzela to bolo "peklo", pretoze on je taky absolutne samostatny - on sa odstahoval od svojej rodiny prec, lebo ho neskutocne sekyrovali (poznam ten pribeh, poznam jeho rodinu a urobil najlepsie ako mohol, naozaj). Cely zivot (od 16r) sa pretlkal sam, vsetko si zariadil sam, pracu, dom, zivot, vsetko vsetko - teraz ma 34rokov a ja len tazko mozem cakat, ze sa (rychlo) zmeni a bude mu zase po chuti rodinny zivot. Ked tu boli rodicia teraz 2 tyzdne, bol na nich mily, slusny, zlaty, ale vyhybal sa nam, jednoducho sa nejak nevedel s tym zžiť, ze zrazu je plny dom atd. Proste prisiel domov, isiel do izby alebo do garaze, tam nieco robil do noci a tak dookola.Moji rodicia to nastastie brali s nadhladom, takze som si s nimi uzila dva tyzdne, vylety, kupanie, kavickovanie v zahrade. Vcera ked odchadzali, snazila som sa zachovat chladnu hlavu, ale samozrejme nakoniec uz ked boli v aute tak prisli potoky slz....A dnes mi to tak chyba - este vcera som pila na zahrade o takomto case kavu s maminou a teraz uz som sama.......
ahojte, ja som vzdy chcela zit v zahranici niekde pri mori (aj zo zdrav.dovodov), moj manzel tiez ale zatial sme sa na to neodhodlali, prave kvoli vsetkym tym veciam ako pise @ruthke. a opustit rodinu - hlavne moja mamka tu uz nikoho okrem nas nema a na stare kolena by sa nemala na koho obratit. mali by sme moznost ist do australie, ale to sa mi zda na konci sveta. este tak vramci europy...no ale zacinat odznova ked uz mame aj dieta je urcite tazsie ako ked sa emigruje za skolskych cias ,no uvidime co zivot prinesie...
@monika15 Ahoj tak to ta obdivujem,ja by som to nevydržala ,chodime domou každy rok na prazdniny ,a ked sa sem vratime zda sa mi to neskutočne dlho čakat znova do buducich prazdnin kym pojdeme znova, keby som mala ist raz za 6 rokou,tak osobne ja by som odišla ,lebo by som o citovo nezvladla, byz tak dlho mimo.
Neviem čim to je ,ale mam silny citovy vstah k slovensku ako krajine nielen k mojej velkej rozvetvenej rodine
Ale manžela mam slovaka takže raz skor či neskor skončime na opet na slovensku.
@fidka79 diplomku mam aj ja...ale nie diplomovana vseobecna sestra.ja som isla na diplomovany radiologicky asistent a komore v dubline vadilo,ze som nepracovala ani jeden den ako zdravotna sestra a ze som si robila iny odbor este okrem zdravotnej sestry,takze ma bez praxe nemozu zapisat.tak som este skusala zamestnat sa ako radiologicky asistent.....tak isto im chybali odpracovane roky...z 5 rokov uz povolili aspon na 3,ale ja som doma robila iba 1 rok,takze tiez som nepochodila.keby som mala viac odrobene doma,tak si to mozno vybeham aj ja...ale ja som ani len sancu nedostala nieco zacat vybavovat....a urcite sama dobre vies,ze tu to nefunguje,ze nas hodia na nejake doucovanie ci na diferencialne skusky.tu ta poslu rovno na skolu a bud ju spravis od zakladov,alebo sa zmieris s tym,ze ti miesto nedaju,lebo nemas prax.