Život so svokrovcami

Nie

Nie, lebo z 2 rokov môže byt cela vecnosť

nie, nie a nie 😁 (a to ziadnych nemam)

Nie a ani oni by to necheli

nie 🙂 a to ja mam skvelych svokrovcov

Nie ani keby to bolo uplne zadarmo. Nikdy ani na mesiac nie este dva roky. Radsej jednoizbak do podnajmu

Ani s vlastnymi rodicmi, nieto este svokrovcami. Male deti ste uz boli, takže sup ina alternativa.

Ani keby mi davali milion eur nikdy nikdy a ešte raz nikdy.Ani týždeň nie to ešte 2 roky.

Nieeeee...bola som tam 2 tyzdne ked sme prerabali. Nikdy viac.

Nie ani keby mi dakdo za to plati, tu nieje o com, radsej posledne peniaze na prenajom

Nie

nie, a vlastne s nikým by som nedokázala žiť, ani s mojimi rodičmi. Netreba v tom hľadať nič zlé, ale každý človek má iné zvyklosti, režim spánku, hobby, spôsob varenia, štýl upratovania, myslenia, vyjadrovania... (samozrejme, že to platí obojstranne)... stačilo mi, keď sme prerábali byt...Ale ak niekto nemá na výber, tak bohužiaľ musí vydržať kým pôjde do vlastného.

Nie!!! Svokrovcov mám rada, ale odtiaľ potiaľ.
Takže ešte raz: NIE!

nie nikdy ani s nasimi ani svokrovcami a to mame velmi dobre vztay ale aj tak NIE.

ani 2 tyzdne, nie 2 roky! svagor prerabali byt a isiel k rodicom aj s rodinou, ze na cca 6 tyzdnov, kym im firma urobi prerabku. jeho zena s detmi vydrzala tyzden a ze ide na ubytovnu. on sa s nou pohadal, ze co vymysla, ze nevie par tyzdnov vydrzat. o tyzden uz siel za nou a byvali mesiac v byte v podnajme, co si nasli normalne cez booking. ak by ostali u svokrovcov, vztahy by isli do prdele. tak vztahy ostali v poriadku.

Žijeme u našich na poschodí (takže vlastne muž žije so svokrovcami).
Kým sa nám podarí dostať na vlastné nohy, riešime to takto (u nás v rodine skoro každý začínal tak). Keďže chceme ísť do domu a to nie je také ľahké ako s bytom. Ak by sme boli ochotní do bytu, už dávno sme zbalení a vo svojom.
Ak má človek možnosť, určite sa hneď osamostatniť.

Nie, nežila by som ani s vlastnými rodičmi.

Nam sa podarilo zachovat si dobre vztahy aj po tom co sme docasne byvali v dome u svokrovcov. Ale mali sme nami prerobene vsetko zvlast, svoje poschodie, izby, pracku, kuchynu, kupelnu, toaletu.
Ked sme sa chceli navstivit, zavolali sme si vopred. Nikto nikam nevtrhaval, nemiesal sa do nikoho.
Hned ako sme mali nachystane svoje, odisli sme.
Vztahy sme si zachovali vyborne.
Boli sme dohodnuti ze len kym kupime dom a prerobime.
Mali sme pravidla, z oboch stran bola snaha vychadzat dobre. Chce to predvidavost a ochotu z oboch stran.

Podla toho akym sposobom a s akymi svokrovcami. Ja mam svokroccov uzasnych. Byvali sme u nich 3,5 roka, este ako bezdetni, kym sme nasli, kupili a prerobili dom. Ale mali sme svoje cele podkrovie so samostatnym vchodom, vlastnou kupelnou a kuchynou, v podstate taka vlastna velka garzonka. Niekedy sme sa aj skoro tyzde nevideli, najma v zime, ked sa netravi cas von v zahrade. Vobec to nelutujem, ale vlastne je vlastne, vlastny dom a zahrada a navyse s detmi by sa v style byvania garzonka fungovat nedalo. Musim ale povedat, ze s mojimi rodicmi by som takto byvat nechcela, lebo presne viem, ze by to bol uplne iny styl fungovania.

Zila som u svokry 9 rokov, muz na tyzdnovkach, vela mi pomohla. Najtazsie boli prve 2-3 roky, vzajomne prisposobovanie sa, empatia, schopnost odpustit... Potom to uz bolo lahsie a do noveho domu sme sa stahovali velmi pomaly, vobec som nemala potrebu sa niekam ponahlat. Vsetko sa da, ked sa chce a ked je vola na oboch stranach pristupovat na kompromisy, pomahat si, nevyvolavat zbytocne konflikty...

Mozno mesiace. Inac nie. ;D

Žila som so svokrou cca 3 roky a prežila som to. Naučila som sa pochopiť aká je, že iná už nebude. Ono veľmi závisí od toho, či chodíš do práce, prípadne, či si doma (materská a tak). Mne občas chýba ten "luxus", že už ma čakala po práci s kávou, bolo navarené,...(svokra bola na invalidnom, čiže bola doma).

Skúsila by som, keny to neslo, sli by sme do podnájmu. Vyžaduje to toleranciu a pochopenie všetkých.

Ak ti nezalezi na svojom psychickom zdravi tak v pohode.

Ano

Nie. nikdy. radsej by som dva tyzdne nejedla a zila v prenajme.

S prvým priateľom som žila u jeho rodičov. Bola to hrôza a určite to dopomohlo k rozchodu, povedala som si, že NIKDY VIAC a teraz mám ďalšieho, už snúbenca a tiež žijeme s jeho rodičmi ALE v dvojgeneračnom dome a je to super ale hlavný dôvod, prečo to tak je je, že priateľovi rodičia sú fakt úžasní ľudia, dobrosrdeční, neriešia nás a keď aj niečo náhodou je, priateľ sa vždy postaví na moju stranu...ale je to asi aj o ľuďoch, na akých natrafíš 🤷‍♀️