Životná križovatka, neviem ako ďalej

Ahojte. Na úvod chcem napísať, ze tento nick som si práve urobila pretože som na MK 11 rokov a je mi neprijemne písať pod svojim menom.
Neviem ako ďalej. Prosím napíšete mi názor ...? Možno to bude dlhe, ale môj život za 5rokov ma totálne utrapil, mam pocit, ze som zažila veľa sj na jeden život

S mojim partnerom som 5ty rok. Moji rodičia sa so mnou odmietli kontaktovať, kvôli vztahu s ním. Som uz rozvedena, mam 10r syna z predošlého manzelstva a teraz s týmto aktuálnym 2rocneho. Partner ma 2 deti, s ktorými vychádzam dobre.

Ked sme sa spoznali, žili deti u neho, vzala som ich za svoje, matka ušla s milencom a deti nechala. Starala som sa z jedného som skočila na tri, ale zvládla som. Jeho ex ale po case mala snahu sa vrátiť, robila intrigy, pozerala co som jej deťom robila na desiatu, kontrolovala znamky, ak boli zle, ohovárala ma. Môj partner ju poslal do čerta a vždy sa ma zastal. Mali sme sa krásne, miloval ma a ja som sa starala o deti, začala som pracovať v jeho firme ako práva ruka, bolo to super.

Po roku a pol však prišla k nemu do firmy polícia, zaisťovali nejaké papiere a jeho vzali do vazby, bolo to strašne, zablokovali úcty firmy, neboli peniaze na leasingy, na platby, mzdy. Ostala som sama, nevedela som o co ide, všetci klienti mi volali, bola som tam krátko a netušila som este veľa súvislosti v práci. K celej situácii som sa postavila celom, urobila som maximum, klientov dala do pohody, veci rozrobené dotiahla, zamestnancom porobila výplaty, leasingy poodkladala.... v tom obdobi som takmer nesprávala, prvý syn začal 1.rocnik, ostali sme sami. Strašne som schudla, nevedela som kedy príde, co bude ďalej .... uzavrela som sa do seba. Jeho som psychicky podporovala, každý deň mi volal, bola som jeho svetielko v tom co sa stalo. Nosila som mu opraté veci do tej smradľavej väznice a tie smradľavé prala doma...
toto vsetko u mna urobilo blok, vyčerpalo ma to. Rozvedena s malým 6r synom, ktorý mal iba mna...
Vrátil sa po 3mesiacoch, strašne sme boli šťastní, ze sme opäť spolu , len on chcel nadviazať tam kde sme skončili pred 3mesiacmi, ale to nešlo... viete ma pochopiť ? Lebo on si asi myslel, ze co sa take stalo? Ze som taká chladná a akoby som s ním nepočítala ďalej ...
ja som ho stale milovala, iba som potrebovala cas, on však tlačil na pilu tak, ze som myslela, ze to uz nezvládnem psychicky. Miloval ma posadnutou láskou, proste vsetko mu vzali, ostala som iba ja, tak ma rovno zadusi. Ked som mu neopatovala city podla jeho predstav, bol hystericky, plakal, kričal, cítil sa zle. Ale ja som si to tiež nevybrala.

Niekedy v tom obdobi, prešlo asi pol roka som pocítila túžbu mat dieťatko, zlomilo sa to vo mne, znovu som mu začala dôverovať a otvorila sa mu. On vždy veľmi tuzil mat so mnou rodinu, dieťatko. Ale akonáhle sa maly narodil, vsetko sa pomaly ale isto začalo meniť.
Zácal pracovať tak, ze som ho videla Iba rano a večer pred spaním. Po case som zistila, ze sa mi vyhýba a na prácu iba vyhovára. Na vsetko som bola sama. Mne to až tak nevadilo, veď deti aj domácnosť zvládnem, ale vadilo mi, ze som mu začínala byt ľahostajná. Snažila som sa rozprávať s ním o jeho dni, práci, co ma cez deň, ale viedla som monológ a on len odpovedal. Od neho záujem žiadny takmer.
Začal chodiť so zamestnáncami / v podstate mladými bezdetným 30r babami do podnikov/ niekedy prišiel až rano, nedvíhal mobil... ja doma s malým, klasicky scenár, bolo mi trápne :( smutno. Ked som sa s ním o tom rozprávala, nebolo to o pochopení od neho, ale o obvinení, ze mu vsetko vycitam. To, ze mi nemá kto pomôct a detmi, ze ich cítim oboch hore dole skola, 3x v tyzdni krúžky, s menším plávanie, cvicenie, varenie, domácnosť..... fakt nikto.. mam len otca co ma 66r. Jeho mama sa venuje Iba prvým dvom vnukom. Lebo sa tak rozhodla.
Ja som asi blbá, myslela som, ze zato ako som pri ňom stala, sa budeme milovať do konca života.... alebo to tak nefunguje ?

V poslednom roku je to strašne. Ja ani neviem kedy som S ním bola naposledy šťastná. Sám od seba ma nikam nevezme, vymýšľam program, zariadim otca k deťom, On len dôjde z tej prace na dohodnuté miesto, skončí program a ide znova do prace. Cítim sa ako idiot. on len trávi cas v práci a venuje sa sebe a svojim koníčkom. Sem tam mi umyje auto, ale celkovo je to nič oproti tomu, ako sa snažil na začiatku.
Teraz bol 16dni v Thajsku, lebo v robote býval 16h denne a videla som na ňom, ze potrebuje relax, lebo mu prepne, majú toho ozaj veľa. Bol sám, ja som bola doma s deckami sama. Vsetko mu doprajem,’len aby bol štastný, ale co s ním, ked si to neváži :( nedodrží slovo, ked mi nieco sľubi, predtým si to nedovolil. Napr cely mi týžden bol od 7 do 22 v práci. Aj víkend, slúbil mi, ze tento víkend bude nas. Tak som ho poprosila doma urobiť sparovacku na obklad, ze Ok a v nedelu kino a vylet. Jasne prišla sobota- bol v práci, na obed mi hovoril, ze slúbil deťom ze za nimi príde, dlho ich nevidel... tak vravím Ok, ja teda tu sparovacku urobím sama, chod. Lenže on sa venoval práci a večer o 22 mi oznámi, ze v nedeľu doobeda pôjde za detmi. Ja som sa tešila na vylet a kino, kúpila som aj lístky, vedel o tom, ako cítim sa jak idiot, lebo chybu mam ja, nie on, ze sa venoval práci a nie deťom, ja ze neviem pochopiť, te chce byt s detmi. Wtf ? Veľmi som sa nahnevala. Ked som mu povedala, ze tak poďme všetci, reagoval divne, ze on chce byt s nimi sám a ja nemusím byt všade. Ale veď sme rodina nie? Ked deti bývali s ním, chodili sme všetci a dalo sa, teraz mi povie, ze budem ja a moje deti navyše ? Navrhla som mu uz veľakrát, aby prišli, ze pôjdeme všetci na vylet, Mega problem z toho vyrobil. Prestala som mu rozumieť.
Takto ma stavia pred hotovú vec poskedne skoro stale. V decembri jeden deň prišiel, ze zabudol som ti povedať, ze budeme mat vo firme vianočné posedenie, bežal kúpiť kapustu, mäso na rezne /doma pre mna nenavarí ako je rok dlhy/ a ja ak chcem možem prísť, aj s malým, ak nechcem, on pôjde ci sa mi to paci alebo nie. Väčšinou tieto situacie stojím a chvíľu pozerá
, ci sa mi sníva? To sa takto správa k zene, ktorú milujem?
Mam dojem, ze mu uz vsetko vadí. Ze som navyše.
Este toto ma veľmi trápi. Kúpila som byt, dala som mu kľúče, povedala, ze je to nas domov. Ale on sem chodí ako do holubnika. Niekedy tu neprespí a prespí v starom byte. Dôrazne som mu povedala, ze mi to vadí. Nikdy totiž neviem, ci budem mat muza doma, to je hrozne. Dnes mi povedal, ze niekedy chce mat odo mna pokoj, ze je mu dobre samému. A to je Ok, ak sa chceme brat? Spat inde ?
Najlepšie ze v máji mame mat svadbu.
Proste tolerujem všetky jeho nápady, náročnú prácu a ja zato cítim nič. Je poskedny rok taky chladný, baví sa so mnou ako s ksmosom z krčmy, ked vidí ze mi ublížil, je mu to jedno.

Zvažovala som rozchod, ale ja ho milujem a chcela som zabojovať, len uz neviem co vyskúšať. Kedysi na mna veľmi žiarlil, teraz som doma s malým priviazana, tak je mu to jedno.