Zlé susedské vzťahy a problémy spojené s nimi

Ahojte, viem, že je tu niekoľko tém so susedskými spormi, ale máme trošku špecifickejší problém, takže si dovolím začať novú tému. A možno sa potrebujem len vypísať a s niekým len zdieľať problém. Asi pred štyrmi rokmi sme sa presťahovali do dvojdomu, pričom tá druhá polovica domu patrí starej panej a prenajíma ju. My, našu polovicu vlastníme.
Problém sa začal asi mesiac po tom, ako sme sa presťahovali, pretože majiteľka domu si tam nasťahovala mladých študákov, ktorí veľmi radi fajčili a pili. Navyše celé noci nespávali a keď sa opili, tak my sme nespávali s nimi, pretože boli takí hluční. Našťastie sa asi po roku odsťahovali, takže sme mali chvíľu pokoj. Nasťahovala sa tam mladá rodina, s ktorými nebol vôbec žiadny problém, lenže sa dostali do finančných ťažkostí a nevládali platiť nájom, takže ich majiteľka domu vyhodila.
Ale náš problém sa špecificky začal až našimi tretími susedmi. Bývajú tu už dva roky a sú to presne tie typy, ako boli tí študenti. Ibaže títo majú tri malé deti. Prvý rok bolo ticho a boli celkom normálni, až na to, že boli arogantní a drzí, ale to nám nevadilo, pretože my sme sa s nimi aj tak nerozprávali a v podstate sme ich ignorovali. Cez deň boli hluční, ale bol deň, takže nám to nevadilo. A my sme cez deň aj tak väčšinou neboli doma.
Problémy nastali asi po roku spolunažívania s nimi, keď urobili svoju prvú „párty“. Pozvali si priateľov a rodinu a zas pili a fajčili. Bolo akurát leto, takže sme mali otvorené všetky okná dokorán a nemohli sme spať. Mysleli sme si, že to vyrieši, ak okná zavrieme a ráno ich poprosíme, aby boli trochu ohľaduplnejší. Ach, ako veľmi sme sa mýlili. Keď sme sa im boli sťažovať a požiadať ich, nech sú trochu tichšie, že majú susedov a tí susedia sa potrebujú vyspať do práce a do školy, tak nám na drzáka povedali, že ten hluk cez tú stenu nemôžeme počuť, pretože oni nepočujú nás. Lenže my, než sme si kúpili tento dom, sme bývali v paneláku a mali sme susedov, takže sme boli zvyknutí byť potichu. Ale každopádne. Takéto incidenty sa ale stupňovali a nakoniec sme sa s nimi povadili, takže boli zavolať majiteľku, ktorá nám oznámila, tiež dosť arogantne, že majú právo fajčiť aj byť hluční, pretože je to ich časť domu a nie naša. Odvtedy nás s pani majiteľkou pravidelne ohovárali a dosť hlučne, takže sme to všetko počuli, ja s mojou mamou sme boli čatované nadávkami ako ty pi*a a kur*a a keď sme sa hádali, tak nám drzo tykali.
Vyostrilo sa to pred pár mesiacmi, kedy nám boli, v dosť podnapitom stave, asi o jedenástej večer zvoniť. Bola nedeľa večer, takže my sme sa už chystali spať. Namiesto spánku sme museli riešiť ožratých susedov... Keď som im bola otvoriť, hneď zfleku na mňa začali vrešťať, že či je môj brat ko**t a že či nevie šoférovať, pretože im nabúral auto a chceli odo mňa peniaze. Ja som im povedala, že neviem o čom hovoria, ale že sa pôjdem opýtať brata, či im náhodou to auto neoškrel. Lenže oni vrešťať neprestávali, na čo vyšli von aj rodičia. Pretože oni majú vraj oškreté auto striebornou farbou a že im musíme zaplatiť škodu. Otec im na to povedal, že naše auto je šedé so zlatou metalízou a nie strieborné, čo ich ešte viac rozzúrilo a začali nadávať mne a mojej mame. Načo ja som im odpovedala, že moja mama svojim deťom aspoň nenadáva a že možno by na nich bolo potrebné zavolať sociálku. Čo ale neuveriteľne nahnevalo jej manžela a vzal náš kvetináč zo zábradlia a šmaril ho do nás s mamou. Vtedy sa nahneval už aj otec a volal políciu. Mestskú. Samozrejme, že polícia došla a suseda už sama niekomu volala. Telefón potom podala policajtovi a ten skonštatoval, že to bola nehoda a že sused do toho kvetináča len nechtiac drgol, takže im dali eurovú pokutu za ničenie majetku. Keď policajti odišli, sused tú pokutu zahodil do koša, vraj oni majú známych a nič platiť nemusia. A keď vchádzal do domu, oznámil nám, že sme práve začali vojnu.
A vojna začala asi mesiac po tomto incidente, keď k nám prišiel policajt, údajne v civile, ale bol na policajnom aute a v uniforme, že vraj on je známy jej otca a že nás prišiel požiadať, aby sme im dali pokoj a prestali im robiť zle. Každopádne mu otec povedal, že to skôr oni robia zle nám a keď policajt odišiel, otec šiel pre mamu autom na vlakovú stanicu a ja som vyšla do záhrady zavolať psa. A keď som sa vracala, už na mňa vrešťala, že som jej nadávala do p*č. Takže potom zavolala nejakému kamarátov, pretože a Slovensku sa očividne nevolajú oficiálne policajti, ale známi a za pol hodinu sme mali u nás policajtov. Pričom tí policajti od nás chceli 30 eur ako pokutu, lebo som jej nadávala. No, takže policajti boli očividne kamaráti, ale hlavne, neboli nestranní. Ja som zaplatiť omietla, pretože som nič nepovedala, takže ma vzali na stanicu, kde som dala výpoveď. Najvtipnejšie na tom je, že deň po tom, k nám prišla majiteľka tej ich polovice, že vraj chce našu polovicu domu kúpiť.
Každopádne sme jej povedali, že si to ešte rozmyslíme. Odvtedy sa nič nedialo, len boli ešte viac hlučnejší a viac nám nadávali. Ale asi pred dvoma dňami nám prišlo oznámenie z polície, že na nás podala trestné oznámenie za to, že ja s mamou sme ju ohovárali.
Takže mi povedzte, stalo sa vám už niečo takéto a ak áno, ta sme to aj nejak riešili? Pretože my si nevieme dať rady. Vopred ďakujem za odpoveď.