Zneužívanie, alibizmus a trauma
Ahojte kočky.. potrebujem to zo seba konečne vygrcnúť. Pred časom som o tom povedala manželovi a sčasti aj mame, tá , samozrejme ako vždy a všetko, čo je treba riešiť, zavrela zase oči. Nádych, výdych, idem na to...
Mala som asi 9, možno 10 rokov, keď ma brat (ďalej už len "...") začal zneužívať.. Hlava mi nie je pomocníkom, takže ani neviem, dokedy to trvalo. Fungovali sme tak, že keď sme prišli zo školy,mlátil ma ako žito a večer, mama zavrela dvere na izbe, tak začal.. nebolo to raz, ani dva.. nikto si nič nevšimol (nechcel), indície k tomu boli- zhoršený prospech v škole ( bála som sa tak, že v žiackej som si prepisovala známky), problémy so spánkom.. Na spánok-tabletky, na známky-krik a facky. Nikdy nikto neriešil podstatu. Na dlhú dobu som na to, akoby zabudla. Chodili sme spolu s "..." po diskotékach, drinkoch.. kamaráti najväčší. Istú dobu som u neho vo firme robila. Vynorilo sa mi to asi pred 5 rokmi.Prestala som sa s ním kontaktovať. Nikto nechápal prečo. Keď sa ma na to raz mama spýtala, veľmi ťažko, ale povedala som jej o čo ide. Nemrkla okom a ešte ja som bola zlá, že prečo som nič nepovedala, prečo až teraz, prečo som sa s ním teda bavila, keď som s ním mala taký problém, prečo, prečo, prečo.. Jasné, je jej obľúbený,bolo treba zo mňa spraviť kravu a neveriť mi. Nadobudla som dojem, či o tom náhodou nevedela už vtedy, kvôli jej reakcii. Nič.. ani náznak zaskocenia.. Otcovi o tom povedať, vlastne ani nechcem, asi by mi tiež neveril.. To len tak veľmi v skratke.. Nepotrebujem ľútosť, skôr ma zaujíma, ako sa cez to konečne preniesť, keďže mi to zasahuje aj do života teraz? Viem, psychológ alebo terapeut,na to však nemám prostriedky.Vďaka za čas strávený precitanim si prispevku.
Baby... dámy... tentokrát sa mi to vrátilo po nedávno založenej diskusii, kde sa pani obracia o pomoc/radu- je o 14-ročnom dievčati a jej starých rodičoch.. proste to celé u mňa prasklo a fakt som si už nevedela poradiť, tak som písala sem..
Prosím Vás, tá žena/matka to riešiť chce, len nevie ako na to.. Možno ste písali aj jej, ale ak nie, dalo by sa Vám jej poradiť? Mne ste veľmi pomohli a aj keď som v minulosti pomoc vyhľadať chcela, potom zase začala bagatelizovať. Pomohli ste mi Vašimi názormi a otazkami dopracovať sa k tomu, že naozaj to sama nezvládnem, aj keď sa veľmi snažím.
Ste skvelý podporný tým a každé pismenko si vážim. Ďakujem.
Jej radili zeny lenze autorka sa neozvala ked jej viiacere pisali ze dedko moze byt uchylny.Tazko radit ked dotycna uz nepise asi pokracuje v tom dalej.Mozno bude ten typ ako tvoja mama,a pred problemom sa tvari ze neexistuje☹
na margo tvojho príspevku, ten posledný odsek - nečakaj, práve teraz dieťa cez deň spí, má kľud a ty môžeš riešiť terapeutické rozhovory. skús sa na to pozrieť aj takto, o pár mesiacov bude behať a to začneš ťažko, zase to odložíš.
K tomu to aj ľahšie zakamufluješ, ak by si nechcela vysvtlovať kam chodíš, prečo a prečo potrebuješ stráženie dieťaťa.
poradiť sa dá iba tomu kto poradiť chce a hlavne komunikuje. Možno ju to nasmerovalo a rieši mimo koníka
Podľa štýlu tvojej matky, ak si vôbec nedokáže priznat chybu, čo by malo vedieť už malé dieťa, tvoja matka len vychovala tvojho brata na svoj obraz. Iba ľudia s poruchami osobnosti si vôbec nedokážu priznat chybu a na pravdu reagujú až prehnane útokom a tiež robia veľké rozdiely vo výchove medzi deťmi. Jedno môže všetko, druhé nič.
A terapeuta neodkladaj, tá hodina 1-2x mesačne ťa nezabije, manzel pokočikuje.
Rada pôjdem, dokonca tam budem utekať. Staršie dieťa má 3 roky, mladšie 2 mesiace, som na roztrhanie. Manžel by to s nimi zvládol. Len mne by myšlienky stále utekali, hlavne k mladšiemu, či je ok a náhodou nechce papat (v týchto teplotách ozaj každú chvíľu). Nevyhováram sa, objasňujem situáciu. Ďakujem kočky, idem sa poobzerať po nejakom/nejakej, vyhľadať referencie.. chcem sa z toho dostať. Sama som zvedavá, ako to celé dopadne, aj keď mám stále strach. Možno, ak by to nebol až taký zahul, sem po čase napíšem, ako sa to vyvíja (určite to nebude o týždeň, možno ani o mesiac).
Verím, že to dobre dopadne. 🙂
Len to spolubývanie s tvojimi rodičmi bude trochu problém, zvlášť, keď si začneš veci postupne uvedomovať.
10.32.....ono by to dávalo logiku, ze si ho niekto podával a z toho pretlaku si podával on teba... Co by ho vôbec neospravedlnovalo.💥 To mi napadlo v súvislosti s českým filmom Smrť pedofila, aj keď tam bol balič pubertiak,predčasne dospely krásny chalan a učiteľ len využil situáciu a dal plný priebeh svojim mimozakonnym preferenciam. .
Prajem ti, aby si sa z toho nejak dostala. Aj keď jeden rozhovor s tým zverom🐺 by bol možno účinnejší, ako 12 posedeni s terapeutom.
@ahhola
Nebol… iba by ju úplne psychicky dodupal. On ma v sebe stále zakódované, že ma nad ňou prevahu, ona má držať hubu a krok, tam jedine preťať kontakt. Nech sa mu akokoľvek vzoprie, on jej povie/ alebo urobí len ešte niečo hnusnejšie, čo ju dá úplne dole, keď už mal žalúdok na znásilňovanie vlastnej sestry, za tie roky môže mať ešte viac posunuté hranice a vycibrené manipulovanie. Navyše, to by musela byť v úplne inej situácii a už mať za sebou roky terapií na taký rozhovor, tam nemôže ani na stotinu sekundy ukázať strach a mat pri sebe ešte 1 človeka.
@ahhola ďakujem. Neviem, čo by som mu povedala a vysvetlenie od neho nepotrebujem. Skôr je to o tom, že sa mu vždy všetko prepieklo a už nevedel, čo od radosti, dokázať si, kam až môže zájsť.
Ja som raz pozerala dokument, kde obeť-žena, išla za nejakým vysluzilym kňazom a chcela od neho vysvetlenie, prečo jej to urobil. On jej povedal, že asi do neho vstúpil diabol.. to je omluva??? Nie, ďakujem.
Autorka, len on kľudne ešte z teba môže urobiť tu blbu, ktorá si všetko vymýšľa, lebo mu závidí, ze sa mu darí, si psychicky labilná a psychicky chorá, atď. V podstate dôkazy nemáš žiadne čiže to môže všetko proti tebe prekrútiť. Určite by som sa s ním teraz nekonfrontovala.
@katkami123 no mne by sa ulavilo keby som ho s tym komfrontovala pred zenou a vserkymi,nech pravda vyjde najavo,uz len z principu,nech si o sebe nenamydl aky je domonaly.
_Ale to samozrejme,az po uplnom psych vyzdraveni autorky.
Mozno az vtedy dokaze sa z toho dostat.
@katkami123 nie, určite za nim nepobezim. Určite by to hodil na mňa a presne z takých dôvodov. Trošku do odlahcim... čítaš mi myšlienky? Je veľa takých komentárov od teba, s ktorými sa stotožňujem.
@elmivelmi
Ako som písala vyššie, kľudne z toho pred vsetkymi môže vyjsť ešte ona ako hlupaňa, ktorá je chorá a vymýšľa si. Už len podľa reakcií jej matky ako si “zvláda” priznat pravdu, že začne útočiť, by som pri ňom nejaké nádeje ako si všetko prizná, veru nemala.
Autorka, nie ani neverím na telepatiu 😅. Len mám o tomto veľa naštudovaného. A viem z časti ako takíto chorí ľudia uvažujú.
@katkami123 to ano,suhlasim,preto musi byt vyrovnana a vyliecena,inak sa s nim neda komfrontovat.Hlavne si treba uvedomit,ze brat je chory .Ale ak nema podporu rodica,ma to tazsie,stacilo by kebyze mama stoji za nou.Mozno otec by stal,kebyze pravdu.
@elmivelmi
To tažko… ja si myslím, ze počas terapií si autorka uvedomí, ze ani s jej rodičmi a ich vychovou to nie je Ok. Len na toto uvedomenie treba odstup a kedže s nimi býva, tak ho nezíska ľahko. Dôležitá je aj zmena prostredia.
@katkami123 opýtam sa na plnú hubu: si psychológ?
Nie som, ale mala som psychologiu okrajovo pár semestrov na VŠ
@katkami123 škoda no. Aspoň som skúsila 🙂
Baby, akurát som pozerala reportáž na Markíze. Pedofil.. vedia o ňom a aj tak behá po slobode.. to ma len napadlo k tomu udavaniu.. Takže keď naši ochrancovia neriešia teraz, neriešili by, čo bolo pred vela rokmi.
Skús hľadať psychológov podľa recenzií a tiež aký máš z nich pocit, skús kľudne aj online, ak ťa niečo osloví, ale je to ďaleko.
Je mi velmi luto,co sa dialo...myslim,ze prichadza cas,aby si s tym nieco urobila,vynaraju sa ti spomienky.a podvedome ta to tazi kazdu jednu sekundu v zivote.mas pravdu,vobec nejde onho,len o teba.mala by si skusit odpustit sebe,ze si nic nerobila a pochopit,ze si to vtedy nedokazala,nik by to nedokazal.je dost mozne,ze v rodine by ti teraz neverili ( z viacerych,cisto egoistickych dovodov),ale liecenie casto funguje systemom - trauma z detstva,v tomto pripade bezmocnost a nik ti neveri,sa zopakuje,ale teraz uz s tym vies racionalne pracovat,vtedy si nevedela,preto si to potlacila.teraz si uz dokazes uvedomit,ze tvoj brat je manipulator a psychopat a mama vyhybavy typ,ktora nechce riesit problemy a tvari sa,ze ich nevidi.tam su ich limity,cez ktore nevedia ist.ak sa pozries na seba ocami dospeleho,isto by si sa nehnevala na male dievcatko,ze jej robia zle a ona sa nedokaze ozvat.najprv odpust sebe.a isto by dobry psychoterapeut pomohol,len najst toho dobreho...
Sľúbila som, že sa po čase ohlasim. Zo srdca Vám všetkým ďakujem, že ste ma nezavrhli a neodsúdili (väčšina). Už pol roka chodím na terapie 😄❤️👍🥇🎉
Verím, že sa máš lepšie.
Dúfam že pomáha
@stevvvka
@timea301196
Pomáha, už sú vidieť výsledky. Odporúčam každému, kto to potrebuje 😉. Ale nebyť tejto diskusie, ešte stále by som vahala.
Joj, veľmi sa teším 🥰 snáď to motivuje aj iných ľudí.

@rorino istotu nemám, ale mám čo robiť so sebou.