Zomrela mi mamička na štedrý deň
Viem, že to sem možno nepatrí, ale potrebujem sa vyrozprávať. Neviem ako ďalej žiť, neviem sa s tým zmieriť. Mamina bola ťažko chorá , po pôrode dostala transfúziu krvi, ktorá bola vraj asi od darcu po žltačke. A o pár rokov dostala cirhózu pečene a všetko sa na ňu začalo lepiť. Všetky choroby sveta. nezrážala sa jej krv-nemala krvné doštičky, mala bolesti, kŕčové žily, rany otvorené na nohách. Keď šla na predtransplantačné vyšetrenia, zistili jej rakovinu konečníka. Prežila ťažkú operáciu, po ktorej jej ostal vývod..ale šlo to ďalej, stále bola v nemocnici, stále zápaly, ťažké stavy. Aj keď bola doma, mala bolesti a trpela. Už nechcela ani k do nemocnice, lebo sa bála čo bude. A tá bezmocnosť je najhoršia. pred Vianocami zas skoncila v nemocnici, musela podstúpiť ťažkú operáciu čriev- mala ich pomotané a obrovské bolesti . Odmietala operáciu, pamätám sa ako som sedela pri nej a videla ten strach v jej očiach. Bola slabá a tušila, že už to asi neprežije. Povedala mi že to podpíše a že chce aby sme vedeli, že nás všetky tri (dcéry) veľmi ľúbi. celý čas som jej sľubovala že to bude zas všetko dobré. Operáciu prežila, no dostala o deň krvácanie do mozgu. Potom už len ležala v obrovských bolestiach a trpela. Kým bola ešte pri vedomí, aj tak myslela na nás, nie na seba, vravela že nám nestihla kúpiť darčeky. Dostala infekciu. posledné dva dni už len ledva prikývla a kričala že bolí bolí. Bol to strašný pohľad. Celé dni som tŕpla a zažívala muky keď mi zazvonil telefón, lebo som sa bála, že volajú z nemocnice. Uz ani nepila , nič. ešte v sobotu keď sme ju boli pozrieť, pýtala sa, či je tam aj mama - jej mama - babka, ktorá zomrela pred tromi rokmi. V pondelok ráno, na štedrý deň mi zavolala sestra, že mamička zomrela. Zrútil sa mi svet. Nejem, nežijem. Stále ju mám pred očami ako tam trpela. Nenávidím celý svet za to, že musela takto trpieť celý život a takto odísť. Nezaslúžila si to. Nikdy nehľadela na seba, len na druhých. Aj posledné by nám dala. Všetkú bolesť pred nami skrývala, nechcela aby sme sa trápili. Premietajú sa mi pred očami všetky hádky, keď som jej veľa ráz všeličo povedala, vykričala... a to len preto, že som sa nemohla bezmocne pozerat na to ako trpí. Veľakrát si ten moj hnev voči celému svetu odniesla ona. Neviem či mi to niekedy odpustila a či odpustím niekedy ja sebe, že som sa s ňou hádala, že som s ňou nebola viac, viac jej nepomohla, viac ju neobjímala. Je mi jej strašne ľúto, keď si predstavím aký musela mať strach, aké bolesti. V tej chvíli by som sa s ňou vymenila a ľahla si na tú posteľ ja keby sa dalo, ale musela som tam len bezmocne stáť. Túžila aspoň dožiť sa vnúčatka, ale ani to sa jej nesplnilo. Mala iba 57 rokov a takmer 20 rokov sa to s ňou viezlo.V sobotu má byť pohreb a ja sa bojím .Bojím sa, lebo viem, že to bude naposledy, čo ju uvidím. Neviem si predstaviť ako mám ďalej žiť. Komu zavolám, keď mi bude ťažko, za kým pôjdem. Toľko by som jej chcela toho povedať. Možno to, že odišla bol pre ňu dar, ktorý dostala na Vianoce.. Jediné vykúpenie z tej bolesti. Keby som aspoň vedela, či je s maminkou a oteckom a či ju nič nebolí. Nespím, nejem, neprejde sekunda, aby som na ňu nemyslela. Ako sa také niečo dá prekonať? Tá bolesť je strašná. Mám pocit, že zomriem.
Stručné zhrnutie
- Dlhodobé chronické ochorenia popísané v diskusii (transfúzia krvi s následnou cirhózou pečene, rakovina konečníka, komplikácie po operáciách, krvácanie do mozgu, infekcie) vedú k výraznému fyzickému utrpeniu a vyžadujú chirurgické zákroky, liečbu infekcií a paliatívnu úľavu od bolesti.
- Pri spracovaní žiaľu diskutujúci odporúčajú emocionálne zvládacie stratégie: vyplakať sa, hľadať sociálnu podporu u rodiny a priateľov, modlitbu a čas ako hlavné prostriedky úľavy.
- Konkrétne praktické kroky odporúčané v diskusii zahŕňajú zorganizovanie pohrebu, vzájomnú podporu súrodencov, objednanie gregoriánskych omší v kláštoroch a použitie publikácií (uvažovaná kniha „Adresu nepoznam“ ako zadarmo dostupný ebook) ako zdrojov útechy.
Q: Ako sa vyrovnať so stratou matky, ktorá trpela dlhodobými ochoreniami?
A: Diskutujúci odporúčajú čas, vyplakať sa, komunikovať so súrodencami a priateľmi, modliť sa a využiť pamäťové rituály; konkrétne spomenuli gregoriánske omše v kláštoroch a čítanie knihy „Adresu nepoznam“ (ako ebook zadarmo).
Q: Kde nájsť okamžitú emočnú podporu online, ak je človeku veľmi ťažko?
A: V diskusii ľudia ponúkali napísať súkromnú správu ("IP") členom fóra a odporúčali hovoriť so susedmi, príbuznými alebo známymi, ktorí môžu poskytnúť bezprostredné vypočutie a podporu.
Q: Je bežné, že po pohrebe sa ľuďom trochu uľaví od žiaľu?
A: Viacerí diskutujúci potvrdili, že pohreb bol pre nich „najhorší deň“, a že po pohrebe nastalo postupné zmiernenie bolesti a pocitu uzavretia.
Q: Čo sú gregoriánske omše a kde ich možno podať za zosnulého?
A: Diskutujúci uviedli, že gregoriánske omše možno dať odslúžiť v kláštoroch a niektorým ľuďom to poskytlo pocit útechy po strate blízkeho.
Q: Pomôže liek morfium (morfiu) pri úľave od bolesti v terminálnom štádiu?
A: V diskusii sa uvádza, že jedna spomienka spomína „umierala na morfiu“, avšak diskusia neobsahuje lekárske vysvetlenie účinku ani odporúčania dávkovania; ide o osobné pozorovanie, nie odborné stanovisko.
Q: Ako riešiť pocity viny po hádkach s umierajúcim rodičom?
A: Viacerí diskutujúci odporúčajú odpusťenie sebe, vyplakať sa, hovoriť o svojich pocitoch s rodinou alebo priateľmi a sústrediť sa na spomienky a dobré momenty, keďže podľa nich čas zmierňuje vinu.
Závery z diskusie
Zhoda
- Smútok a bolesť po strate rodiča sú intenzívne a pre mnohých pretrvávajú dlhodobo, pričom čas a emocionálna podpora sú najčastejšie odporúčané prostriedky úľavy.
- Mnoho diskutujúcich považuje ukončenie dlhodobého trpenia (úľavu od bolestí) za „vykúpenie“ zosnulého a nachádza v tom útechu.
- Praktické kroky po smrti podľa diskusie zahŕňajú organizovanie pohrebu, vzájomnú podporu súrodencov a uctievanie pamiatky (návštevy hrobu, modlitby, omše).
Sporné názory
- Niektorí diskutujúci otvorene kritizujú slovenské zdravotníctvo za údajné zlyhania pri liečbe dlhodobých pacientov, zatiaľ čo iní sa v diskusii viac zameriavajú na osobné spracovanie žiaľu a nenadväzujú na systémovú kritiku.
- Niektorí nachádzajú útechu v myšlienke, že smrt je „vykúpením“ a že zosnulému je teraz dobre; iní pripúšťajú, že táto myšlienka nemusí byť útechou pre každého.
Otvorené otázky
- Zostáva nezodpovedané, do akej miery prispela transfúzia krvi po pôrode k následnej cirhóze pečene a celkovému priebehu ochorenia.
- Neexistuje v diskusii jasná odborná informácia o tom, či boli lekárske postupy a paliatívna starostlivosť adekvátne poskytnuté v konkrétnom prípade.
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
transfúzia krvi, cirhóza pečene, rakovina konečníka, vývod, krvácanie do mozgu, infekcia, morfiu, gregoriánske omše, kniha "Adresu nepoznam"
Miesta a osoby
žiadne
Úplne viem čo prežívas, žiaľ, bolest na hrudi, úzkosť, bezmocnosť... moja najlepšia maminka na svete odišla pár dni bez rozlúčky, bez toho aby som ju objala. 23.12.2018 sme ju pochovali, celu dobu kým bolo možné som ju hladkala a pytala sa kde je??? Chýba mi jej pohľad, tie láskave oči, chyba mi jej vôňa, pohladenie....chyba mi objatie. Denne sme si volali veľa krát
Vždy v určitý čas!!!! Všetci mi vravia buď silná aj ty si mama... Ale neda sa mi to. Akurát dnes poobede mi prislo zle, chvenie až zvracanie. Dni, hodiny sú ako na rozbúrenom mori. Naše puto bolo tak silné, že som cítila, že sa niečo deje a bolo mi hrozne zle na hrudi tak 20 min.nikdy som nič podobné nepocítil
...o hodinu volali, zomrela...dnes sa mi sníval sen a znovu mi povedali zomrela. V noci nezaspim bez tabketky ale i tak ma vytrhne...Moja maminka odišiel veľký kus aj z môjho srdca. Neviem kde, kde je???? Chodím na hrob nik neodpovedá, neviem jej zavolať číslo do neba nieje!!!! Áno bola chorá a diagnoz mala veľa. No prišlo to zrazu. A ty doktori toľká neludskost!!!! Akoby ľudia boli zvieratá, proste smrť ako na výrobnom pásme.Nedavno sme spolu uvažovali pri capucine čo ideme piecť na vianoce...A potom prišiel zlý deň, sprchovala som ju, a vravi mi Katka ja zomriem. Vravim nie maminka nehovor tak, lubim ta...aj ja teba Katka moja... Mami vies je zima tolko ludi je teraz chorych, aona mi vravi hej??? Bude dobre maminka bude dobre...
Sanitka ju brala na dvore, som cez okienko do sanitky kukala a naposledy ju videla živú. Cakala kym sanitka neodide a vravela si, vratis sa domov!!!
20.12. som počula jej posledné slová po telefone, keď som jej povedala pôjdeš domov...A čo doma budem robiť Katka...z posledných síl...nevedela som sa dočkať rána a brat ju domov. Na reverz...nech nieje sama!!!!! Kyslik už bol problém pred vianocami zohnať ale podarilo sa...avsak mala som ju brat ihned!!!! Maminka mi navždy odišla, tíško, potichucky, bez rozlúčky. Viem viem čo prežívas....ja som sa utiahla. Aj tak ma nikto nechápe ani kamaratky...A nechcela som svojím žialom nikomu kaziť vianoce a nový rok...
Odišla mi vo veku 67 rokov kt.sme oslavili nedávno a moja mala 2 ročná dcéra ju bude poznať len z foto 😥 a mojich slov.
Pýtam sa prečo, prečo človek tak dobry musel tak skoro odísť??? Nik mi nikdy neodpovie.
@zuzina25 je mi ľúto čo sa ti stalo a ako sa to stalo :( Ale nie sme tu večne ... na to treba pamätať ... chápem že je to pre teba subjektívne obrovská tragédia, ale s nadhľadom sa dá povedať že sa stavaju oveľa väčšie - keď umierajú mladi ľudia, deti ... ľudia ktorí nezažili ani z polovice to čoho sa dožila tvoja mamina (isto tých okamihov bolo veľmi veľa, a keď nie tak minimálne to že sa stala v živote matkou) Úprimnú sústrasť
Moja, mne zomrel nahle a necakane moj otec min.rok na 2.sviatok vianocny na jeho meniny. Bol to sok, najhorsie, co som zazila, ked odide clovek v plnej sile a absolutne to necakas... Doteraz mi je tazko a ani neviem ako som zvladla tieto sviatky. Nastastie sme vypadli z nasho bytu, pretoze este minule vianoce stravil s nami a vsetko mi to pripominalo, nemala som chut ani nic chystat, ani sa tesit, len kvoli malemu.... 😢