Krst dieťaťa
Ahoj, stretol sa niekto s takou situáciou že rodičia boli veriaci, tiež ste pokrstený, máte prvé sväté prijímanie aj birmovku len preto lebo vás donútili rodičia ešte v mladom veku. Ja mám malé dieťa a nechcem ho dať pokrstiť a ani aby malo akékoľvek túto sviatosť aspoň kým je teraz malé. Keď sa v budúcnosti rozhodne, že to chce tak mu brániť nebudem. Len proste ja ho nechcem vychovávať v tejto viere nakoľko sama nie som veriaca a všetko mám len z donútenia rodičov/starých rodičov. Moja rodina je z toho zhrozená a chcú aby som dieťa dala pokrstit. Zažili ste tiež niečo také? Ako na to reagovalo vaše okolie? Ako sa to nakoniec vyriešilo?
PS: som z malej obce čiže tu je veriaci asi každý.
@janinah vobec nie ;)
Ale ak myslis, ze nepocuvam nejaky zakony co si vymysleli ludia a nazvali to vierou, tak potom ano
V prvom rade: si pories bývanie. Ste odkázaní na rodičov. Ich dom , ich pravidla, čiže áno, ak sú veriaci, vy pokrstiť dieťa nedáte, kľudne môžeš hľadať další nájom. To na tvojom mieste spravím hneď. A ak neplanujes deti k viere viesť, krstiť nedávaj. Načo ti to je. Len porieste bývanie a máte pokoj.
@janinah škoda sa vadiť, skutočne veriaci človek ťa pochopí.
@matkahelka keby ho brali len klasicky napr do toho kostola v nedelu tak by mi to nevadilo ... zas az takto extremne to neberiem ... je ok dieta vziat a ukazat mu to a nech samo povie ... ale problem by som mala s tym kebyze mu v telke/pocitaci bezali stale IBA nabozsnekse rozpravky, muselo by sa stale modlit, rano ked vstane, pred kazdym jedlom, ked ide spat ... proste take to uz prehnane modlenie sa .... toto by mi vadilo ... ale nikde som nepovedala ze mam extremny problem s tym ze by ho vzali napr v nedelu do kostola a tym by to koncilo ... a u rodicov ostaneme max par mesiacov ale urcite nie viac ako pol roka ... je to fakt len docasne kym najdeme najom lebo ako ist do 20 m2 garzonky s malym dietatom urcite nechcem a ked pojdem byvat tak do niecoho normalneho ... urcite nebudem ruky nohy lamat len preto aby som byvala hoc aj v pivnici len aby som zdrhla od rodicov
Ahoj, ja síce pokrstená som, aj muž, ale naše 4 deti nie, nie sme takí typickí veriaci, (nechodíme do kostola, deti nechodia v škole na náboženstvo...), deti k náboženstvu nevedieme, nie sme proti tomu, no tak nám to vyhovuje. V rodine s tým nepokrstením nemal problém nikto, ani babky, svokra, rodina, dokonca o tom ani nikdy nebola reč, nikto to neriešil, nečudoval sa, vôbec s nikým by som to nekonzultovala a urobila podľa seba...
Ako decko som musela chodit do kostola. Nenavidela som to, preto tam teraz nechodim. Mam aj prijimanie a birmovku. Lebo keby to nechali rodicia na mna, tak to mam na salame a nemam ich.tak ako by som mala na salame, ci som alebo nie som pokrstena. Teraz som ale rodic a ako rodic som chcela mat svoje deti pokrstene. brala som to ako svoju povinnost. Nenecham to na nich, lebo to budu mat v buducnosti na salame.ako kazdy.
Pozrite krst a prvé svate prijímanie určite nebolo z donútenia podľa mna sa na krst babetko nepameta a prvé svete prijímanie si relatívne užíva. Tento základ dala moja mama mne aj bratovi a ja dam svojim deťom. Potom už birmovku nechám na nich. Tu si ľahko dorobia aj ako dospeli. Ale poznám viacero ľudí, ktorí si v dospelosti povedali že aspoň pokrstiť ich mohli rodičia, aby mali pokoj. Svadba v kostole je stále bežná vec, pri ktorej je potrebné mat sviatosti a rovnako aj krstný rodičia musia mat minimálne krst ak nie aj birmovku. Takze taký kompromis je ideálny. Ale ak ste zákruty ateisti a s cirkvou nechcete mat nič ani svadbu ani ísť niekomu ako krstný rodicia tak potom je to čisto vaša vec a rozhodnutie. Osobne sme s manželom veriaci ale do kostola nechodíme lebo nám vadí cirkev ako spoločenstvo. Preto deťom dávame aspoň základ nech sa same vedia rozhodnúť. Ak to nebudú poznať nebudú vedieť vybrat si.
Je len na tebe aby si rozhodla ci das alebo nedas pokrstit… rozumny inteligentny clovek pochopi tvoje rozhodnutie a ak nie a este bude robit prieky a zle, odprac ho zo svojho zivota, lebo ho tam naozaj nepozrebujes..
my mame s manzelom vsetky sviatosti-lebo sa to tak patrilo… no do kostola som chodila z donutenia cely zivot a nikdy mi to nic dobre do zivota nedalo…a po porode som si povedala ze to svojmu dietatu nespravim a necham tieto zalezitosti cisto na nom…
@nevenka troska mimo je porovnavat rozhodovanie o jedle, ktore je pre zivot nutne potrebne a vieru, ktora absolutne pre zivot potrebna nie je… ano s radostou rozhodujem o tom co syn je, oblieka si, kam pojde do skolky a skoly… ale vieru necham na nom, pretoze som na tolko inteligentna aby som respektovala ze bude chciet byt hoci aj moslim…a rozhodovat v tomto zanho iste nebudem..
Nemám pokrstené ani jedno dieťa, a ani ja nie som. Zatiaľ mi to nechýbalo a deti nech sa rozhodnú samé, keď budú veľké.
Ahoj, možem ti napísať vlastnú skúsenosť. Mám 4 deti. Prvé 2 sú pokrstené u katolíkov, lebo vtedy som ešte fungovala v tradícii náboženstva a nejak som neriešila aký to má hlbší význam. Potom nastal v mojom živote zlom a začala som hľadať Boha. Nechcela som žiť náboženstvo ale skutočne pocítiť Boha vo svojom živote. Začala som čítať Bibliu a uvedomila som si, že moj detský krst je pred Bohom úplna blbosť, lebo pre krst sa podľa Biblie musíme slobodne rozhodnúť a toto rozhodnutie som ako bábatko urobiť nemohla. Ani Ján krstiteľ nekrstil bábatká, ale povačšine dospelých ľudí a bol to krst pokánia ( dieťa nedokáže robiť pokánie). Je to začiatok rozhodnutia žiť podľa Boha- teda podľa Biblie a to sa absolútne nerovná s tým, čo káže katolícka alebo evanjelická cirkev (alebo aj iná) o detských krstoch. Takže ako dospelá som si vyhľadala zbor, kde som sa rozhodla pokrstiť z vlastnej vole, ale už tentoraz podľa Boha. Rovnako sa tak rozhodol aj moj manžel, ale o istý čas neskor a dal sa ako dospelý pokrstiť.
Odvtedy sa nám narodili ďalšie 2 detičky a tie sme už vobec nekrstili a pokrstia sa vtedy, ak sa rozhodnú samé. Neuveriteľné je, že moje 2 staršie deti (5r a 7r), ktoré boli ako deti pokrstené, prišli za nami a chceli sa opať pokrstiť, lebo po tom túžili. Bola som z toho v šoku, lebo vobec sme im o tom nerozprávali, len som sa za nich modlila.
Rodina reagovala rozne. Moja rodina to prijala veľmi dobre, oni totiž začali medzitým tiež čítať Bibliu a uvedomili si, aký je to nezmysel. A manželova rodina tomu veľmi nerozumie, lebo oni uctievajú tradíciu nie Boha. Ale akceptujú to a berú to, že je to naše rozhodnutie. Vysvetlili sme im to a vychádzame spolu dobre, nemyslím si, že sa kvoli tomu naštrbili vzťahy. Je doležité si to vykomunikovať v pokoji. Len smutné je, že mnoho ľudí nechodí ani do kostola, ani v podstate neveria v Boha, ani nerozumejú viere v Boha, ale chodia krstiť svoje deti a ani nevedia prečo.
Podľa Biblie je krst ponorením, teda sa ponorí celý človek do vody, ale podľa katolíkov je to úplne nezmyselne len pokropením vodou. Teda v podstate to ani nie je krst, len nejaká ceremónia, čo sa krstom nazýva, žiaľ. Musím podotknúť, že obaja s manželom sme vyrastali v katolíckej rodine a absolvovali sme všetky ,,sviatosti” od krstu, prveho svatého prijímania, birmovky a tiez manželstvo. Všetko okrem manželstva je však úplný blud a nezmysel ľudí. Absolútne je to mimo Božieho Slova. A kto použije trochu zdravý úsudok, tiež mu dá vačší zmysel vlastné rozhodnutie človeka pre krst.
,,A Peter im povedal: Čiňte pokánie, a nech sa pokrstí jeden každý z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov, a dostanete dar Svätého Ducha. “ ( Skutky apoštolov 2,38)
Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený; a kto neuverí, bude odsúdený. ( Marek 16,16)
Ahoj, mi sme si tim presli a povedali sme im ze muz je hlavou rodiny a cela zodpovednost je na nom... tak som povedal ze nie a ze ked bude chciet tak sa da pokrstit a cela rodina to akceptovala. 🙂 Len treba vydrzat....
Pre mna je krst to cim je. Zbavenie dedicneho hriechu. Neviem co bude zajtra. Obe deti som dala pokrstit v prvu sobotu co boli doma... neodpustila by som si ak by sa im nieco stalo a neboli pokrsteny....
Kezdy to berie inak.
Ties nenechas dieta vyrastat ako samorost a ze ked vyrastie tak sa rozhodne, ci bude dobry clovek. Robis to postupne. I Boha dietatu priblizujes postupne. V dospelosti sa uz bude musiet sam rozhodnut ci v tom chce pokracovat alebo nie....
Ak to citis tak ze ho nepokrstis tak musis prevzat i zodpovednost. Ak to tak citite tak to tak urobte... je to na vas...
Ja som to neurobila preto, nech sa dcéra rozhodne sama neskôr, ale my nežijeme ako kresťania, nechodíme do kostola, nemodlíme sa, príde mi nezmyselné krivo prisahať pred oltárom, že budeme vychovávať dieťa vo viere keď viem, že nebudeme. Len aby bol krst?
@jane001 omg mna tieto reci o dedicnom hriechu a o zodpovednosti lebo Boh dokazu vytocit strasne. Zodpovednost mame za to, aby z neho vyrastol slusny a vzdelany clovek, za to, aby sa vazne nezranilo a bolo zdrave, aby malo teplo domova a lasku a nie za to, ze ja som vinna ked sa nieco stane lebo nebolo pokrstene. Ked v nieco neverim a nemam potrebu ho viest k niecomu, som kvoli tomu horsi clovek? Aspon tak to z vasho prispevku vyplyva. Ja nedehonestujem veriacich, tak ako to teraz robite vy voci ludom, ktori maju iny nazor. Hocico sa teraz nepokrstenemu dietatu (nebodaj) stane, je to preto ze nebolo pokrstene alebo v com mi ma konkretne pomoct ten krst?
Ja som si tiez nasilu presla vsetkym moznym, a nakoniec som prijala Islam 😊 vdaka Bohu
Milá autorka, tak asi ani pediatricku nebude Vaše dieta mat, ze? Lebo nech sa dieťatko rozhodne. Ani do skoly ho nezapíšeš, ci? Lebo čo ak dieťa nebude chciet vzdelanie? 🤷♀️ Ked bude potrebovať akutnu lekarsku pomoc, tak nech sa samo rozhodne? Lebo pre kresťana dat pokrstiť dieta je tak automaticke a prvorade ako pre vsetkych ľudí to co som spomenula v otazkach.
@bibs91 zivot bez viery je pre mna ako zivot bez ruky. Ziť bez viery a nádeje musí byť veľmi ťažké. Vidieť to napríklad pri neveriacich, ked im zomrie niekto blizky. Absolutna beznadej. Ale rozumiem samozrejme tomu, ak toto niekto nechápe, najma teda človek, ktory dar viery neprijal. Domnievam sa, ze ako je v živote potrebné starať sa o svoje fyzicke zdravie, mentalnu vybavu... je rovnako dôležité starať sa o svoju dušu. Základom pre toto je prijatie sviatosti Krstu, ktorý je základom celého kresťanského života. 😊
My sme veriaci a aj tak sme boli krstení až ako 9-ročné deti. Nie sú len dve možnosti: krstiť miminko alebo v dospelosti. Krstia sa aj deti vo veku 8-9 rokov, keď sa rozhodnú. Mňa mama nechcela dať, ja som v tých 9.-tich sama chcela. Môžete rodine povedať, že doprajete dieťaťu, aby si toto rozhodnutie vybralo samo a potom si užijete spolu s dieťaťom (a starými rodičmi) spoločne také tie milé prípravy ako výber šiat, torty, výzdoby...dieťa bude mať radosť, keď sa na tom bude podieľať samo. A Vy takto získate čas. Som veriaca, ale nemyslím, že je správne kohokoľvek do sviatostí nútiť. Držím palce.
@fineta v tomto súhlasím s @bibs91 ... lekári, vzdelanie a iné veci sú potrebné pre život ale viera nie je ... to, že ju niekto vníma ako niečo čo ho napĺňa a nevie bez toho žiť no je to jeho rozhodnutie keď mu tak je dobre, no nie každý potrebuje takúto vymyslenú srandu k životu ... čo sa týka tej beznádeje napr. pri úmrtí tak ja mám skúsenosť, že silno veriacej žene zomrel manžel ... je tomu už skoro 10 rokov a tá žena je doteraz z toho mimo, tu vidno úplnú beznádej ... naopak poznám neveriacich ľudí, ktorí nie sú ani pokrstení ani nič ... žene zomreli obaja rodičia a vysporiadala sa s tým úplne prirodzene a normálne ...
nehovorím, že nemôžem veriť v niečo vyššie, nejaké tie sily atď ... len hovorím že neverím v tú hnusnú cirkev a svoje deti to toho ťahať nechcem rovnako ako ani ja nechcem mať s nimi nič spoločné ... a nech si každý verí v čo chce ale vytáčajú ma ľudia, ktorí svoju prehnanú vieru tlačia iným ľuďom až nasilu pretože sú o svojej viere tak silno presvedčení, že by boli schopní kvôli tomu aj skočiť z mosta a to mi príde choré
Autorke - pokiaľ to takto citite a ste o tom presvedčená, zariadte sa podla toho. Nikto Vas do krstu predsa nenúti, rodina sa moze aj na hlavu postavit.
Podla toho co píšete, tak sviatosti ako take naozaj povazujete za zbytočnosť (niekto zase za neoddelitelnu sucast), mozno nerozumiete ich podstate, to uz neviem. V kazdom pripade spravte spravne rozhodnutie, aby ste boli Vy s dieťaťom spokojní. 😊 Pri krste sa rodicia zaväzujú, ze budu prvymi svedkami viery.. A pokial idu rodicia krstiť s vedomim, ze toto plnit aj tak nebudú, tak je to mozno tak trochu pre nich tarchou.. Ak teda beru tento záväzok aspon trochu vazne. Na druhej strane pre dieťa je to velky dar. Je to vsetko Vaša osobna vec. Vela stastia. 😊🍀
AUTOR - Ahoj, Boh existuje a je živý. Ak Ho budeš hľadať, dá sa ti nájsť a to je úžasné. Čo sa týka cirkví, máš úplnú pravdu. Oni totiž konajú proti Bohu a prezentujú to za Božiu voľu. Ale prosím nemýľ si Boha s ľudskými výmyslami, tradíciami. Lebo, ak by si raz spoznala Boha, už nikdy by si nechcela žiť bez Neho 😊 a hriešny sme všetci bez rozdielu, či veriaci alebo neveriaci. Rozdiel je v tom, či veríš, že zomrel Ježiš aj za tvoje hriechy a prijímaš Ho za svojho Spasiteľa. Lebo nie sviatosťami sme spasení, ani krstom, ani skutkom, ale jedine vierou a toto je zasadný rozdiel oproti tomu, čo káže cirkev v kostoloch. Čiže úplne jednoducho stačí uveriť, že Ježiš je Boží syn a zomrel aj za teba, aj za mňa. On už splatil dlh za naše hriechy. A toto nás nestojí nič, je to zadarmo. Ale potom by nemal kto plniť kasu v kostoloch. Je to až obludné, že si kňazi nechávajú za službu platiť.
Ak ťa to raz bude ťahať k Bohu, tak siahni po Biblii. Tam je jediná Pravda.
Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží, nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil. ( Efezským 2, 8-9)
Nech ťa Pán požehnáva v láske, v pravde a pokoji ❤️ Krásny deň 🙂
@lucifuk212 ufff nebolo to myslene ako urazka ani nic podobne. Napisala som, ze ak krstit nechcu nech ho nekrstia..... ale ak raz boli v niecom vychovany mali by prevziat zodpovednost. Bodka.
Nie to ci je clovek pokrsteny alebo nie niako neovplivni ci sa mu nieco stane.
Ale ako veriaca verim, ze bez krstu sa do neba nedostanes. A predpokladam, ze i ich v to vychovali.
PS: Moj dedo vravel: "Cahane pacerky svätene nikda nebudu" v preklade, ze nic nasilu neplati... ani krst... tak nema zmysel robit to len nasilu...
Moj 6rocny nie je krsteny. Rodicia sme, aj ostatni. Necham to na neho, ak bude chciet. Starsi syn by sa najradsej "odkrstil" a zazlieva nam, ze sme ho dali pokrstit.