Rozchod kvôli dieťaťu s autizmom alebo ostať spolu?
Ahojte, som v situácii, že mám 5-ročné dieťa s ľahkým autizmom (Asperger, po otcovi), som fin. zabezpečená, mám stabilnú prácu a všetko okolo dieťaťa, domácnosti a pod., zvládam sama. Rodičov už nemám, súrodenci žijú vo VB a Austrálii. Žijem s otcom dieťaťa, ktorý syna miluje (aj syn jeho), stará sa oňho, keď treba "pomôže" (zapojí sa do domácich prác) aj mne. Ale spolu nemáme dobrý vzťah, on nie je schopný citovej vzájomnosti, čím ďalej tým viac je problém s komunikáciou, má obmedzené záujmy - motorizmus a šach - o inom rozprávať nechce, ale aj k tomuto potrebuje len poslucháča a nie dialóg). Finančná gramotnosť (aj v dôsledku rodinného prostredia) nižšia, čiže rodinu ani "nezabezpečí", výdavky sú na polku, ale nehnuteľnosť, auto, renovácie a pod. platím ja (pritom zarába viac). S dg. syna"bojuje", vraj je to môj výmysel a "moja robota", odmieta terapie pre syna, v tomto smere ma ohovára pred známymi a rodinou. Je to taký ten vyžitý typ - "už nejako dožijeme" (ja som o pár rokov mladšia, ale mentálne nastavená úplne inak - milujem skúšať nové veci, zažívať niečo pekné, objavovať, budovať, napredovať, tešiť sa z vecí...), čo je pre mňa tiež ťažšie akceptovateľné.
Stojím už dlhšie pred otázkou: ísť od seba a môcť slobodne dýchať (fyzicky mi vadí v dome, nemôžem sa pred ním vyjadrovať ohľadom vecí synovej dg., lebo začne byť slovne veľmi nepríjemný, nervózny, začne mi robiť prieky), mať nádej, že možno o 5-10-15 r. ešte niekoho spoznám, s kým budeme zdieľať život spolu (čo tu nehrozí). No syn príde o "rodinu" v podobe, ako ju pozná - je na nás oboch naviazaný. Určite by sme s mužom bývali i naďalej v rovnakom meste a chcela by som, aby syn s ním trávil toľko času, koľko bude chcieť (muž by sa určite snažil byť s ním čo najviac, syn je jeho priorita). Ale už to nebude "kompletná domácnosť". Alebo možnosť č. 2: "obetovať" svoj život a jeho zvyšok pre dieťa a zmieriť sa s tým, že domov nie je miestom radosti a pokoja, emočným bezpečím..., ale syn bude šťastný a povedzme si úprimne: muž ma nebije, nepije, negembluje, nie je to nejaký hulvátisko.
@evkatk bože, tak toto mi hovoríš z duše s tou muchou. Ja fakt neviem, čo to s tou muchou tí autisti majú. Mám teda autistku, až v 9 jej diagnostikovali a celý čas som myslela, že nie je autista. Ale tak 6 rokoch cez prazdniny začala s tou muchou, to bol horor. Jak videla muchu, tak to bol rev jak na "zabíjačke". Ja som kvôli tej muche s ňou bola za psychiatrom a on jak počul o tej muche, tak, že to je autizmus. 😱 Ale je to postihnutie, kto to nemá doma, tak nemôže hovoriť a v 5 rokoch sa to ešte neukáže celé, resp. treba ešte dočkať, ono po nástupe do školy a v strese to bude celkom iné. Mozog sa rozvíja a v škole je to ešte úplne super, fakt ta škola a kolektív je záber na toho autistu. 🥴
@anonym_403268 ak sa mozem spytat, ked az v 9r bola vasa dcerka diagnostikovana, dovtedy sa to neprejavovalo? preco nakoniec az v 9r to takto zhodnotili? dakujem
Nemas to lahke, baba nestastna a pri pozerani reelsiek som si na teba spomenula, ako sa vyvija diskusia a ako si sa posunula v rieseni Neznesitelnej lahkosti bytia🤣 (M. Kundera odpusti)... a vies pri com som si spomenula,... ludia v Nepale, na plechovej streche 50ludi uz hmotnostne to musi klaknut, pod 3tonami a blato to podmelie a zachvilu je z nepalcov blatovy mlyn a co tu riesime my, v bezbeci, blahobyte, mieri... (zatial, retclif v Moskve to smrdi lotrovinou💥 )... Bud sa odpoj a vyuzi jeho plusy, ma ich dost, na taku Mimozu, akou je, alebo to skus s vami nejak zlepit, nema nejaku empatickejsiu segru, ci niekoho, na koho da, ked odbornikov neberie?
@anonym_403268 ak sa mozem spytat, ked az v 9r bola vasa dcerka diagnostikovana, dovtedy sa to neprejavovalo? preco nakoniec az v 9r to takto zhodnotili? dakujem
@anonym_autor bola na diagnostike už v 6.rokoch ( skrz tu muchu), lebo psychiater povedal, že autizmus, ale psychológ to vylúčil ( isté veci boli autistické, isté veci vylučovali autizmus) ADOS testy vyhodnotili, že nie je na spektre, ale psychiater nesúhlasil a žiadal rediagnostiku inde. A inde ( iný psychológ) to vyhodnotil už ako autizmus, s tým, že v menšom veku bolo PAS správanie prekryté silným ADHD. Inak je to také diskutabilné, v niečom je PAS, v niečom vôbec, ale vôbec, ale tak že vraj je to spektrum, takže niekto je silno pozitívny, niekto len trochu. Niekto celý život nevie, že je " PAS pozitív". 🤷
@anonym_autor mám niečo podobné doma v manželovi len ma nenapadlo že to môže byť AS ale viackrát som už myslela na to že má nejakú psychickú poruchu. Samozrejme že to priznať nechce a ja som nenormalna a o chvíľu aj budem lebo ja už z toho začínam mať psychické problémy z tej bezmocnosti že sa nemám s kým ani porozprávať a z tých hlúposti čo robí. Preto radím čím skôr sa rozísť kým to nezničí teba. Možno niekto s tým žiť vie ale ty nie keď ťa to trápi. Teraz po prečítaní tejto témy mi to začína zapadať aj ako tu píšu s tou muchou to má tiež
@anonym_403268 ak sa mozem spytat, ked az v 9r bola vasa dcerka diagnostikovana, dovtedy sa to neprejavovalo? preco nakoniec az v 9r to takto zhodnotili? dakujem
@anonym_a89c7c ja k tomu poviem aj to, že vekom stúpajú spoločenské nároky, čo môže zhoršovať preťaženie a veci vystúpia na povrch.
Autorka, život s tvojím mužom zjavne nie je nič moc, ale uvedom si ako osoba s bežnou empatiou jednu vec - ako Asperger mal neľahké detstvo, veľa potlačil, deti s neurodiverzitou sú štatisticky častejšie fyzicky trestané, atď. Je úplne jasné prečo svoju diagnózu odmieta a prečo ju odmieta u syna. To je podobný prípad ako keď niekto koho mlátili hovorí, že bol ako decko divoký a "zaslúžil si". Pritom v úplnej skrytej hĺbke vie, že trpel a bolo to zlé. Rovnako tvoj muž v hĺbke vie, že je iný a vie ako pre to trpel a asi aj trpí, lebo ani dospelý Asperger to nemá vnútorne ľahké. Ale neprizná to za nič. A do toho si predstav, že mu ešte hovoríš o jeho dieťati.
Autorka, život s tvojím mužom zjavne nie je nič moc, ale uvedom si ako osoba s bežnou empatiou jednu vec - ako Asperger mal neľahké detstvo, veľa potlačil, deti s neurodiverzitou sú štatisticky častejšie fyzicky trestané, atď. Je úplne jasné prečo svoju diagnózu odmieta a prečo ju odmieta u syna. To je podobný prípad ako keď niekto koho mlátili hovorí, že bol ako decko divoký a "zaslúžil si". Pritom v úplnej skrytej hĺbke vie, že trpel a bolo to zlé. Rovnako tvoj muž v hĺbke vie, že je iný a vie ako pre to trpel a asi aj trpí, lebo ani dospelý Asperger to nemá vnútorne ľahké. Ale neprizná to za nič. A do toho si predstav, že mu ešte hovoríš o jeho dieťati.
@anonym_f3afa2 Co teda navrhujes?
@anonym_f3afa2 Co teda navrhujes?
@mandzula Čo sa dá navrhnúť? Autorka sama si musí povedať či áno, či nie. Ja by som asi s takým mužom nebola, ale dala by som si rok na rozmyslenie. Neriešiť, len pozorovať. A zároveň je podľa mňa užitočné mať na mysli to, čo píšem vyššie, pre prípad, že s mužom ostane. Aspergeri majú ako aj ostatní ľudia rôzne povahy a niektorí objektívne hrozné, ale mne k vnútornému pokoju pomáha, keď pochopím príčinu alebo časť príčiny. Aj pre autorku to v niečom môže byť užitočné.
@mandzula Čo sa dá navrhnúť? Autorka sama si musí povedať či áno, či nie. Ja by som asi s takým mužom nebola, ale dala by som si rok na rozmyslenie. Neriešiť, len pozorovať. A zároveň je podľa mňa užitočné mať na mysli to, čo píšem vyššie, pre prípad, že s mužom ostane. Aspergeri majú ako aj ostatní ľudia rôzne povahy a niektorí objektívne hrozné, ale mne k vnútornému pokoju pomáha, keď pochopím príčinu alebo časť príčiny. Aj pre autorku to v niečom môže byť užitočné.
@anonym_f3afa2 Jedna vec je pochopit, to sa da, no znasat to, ked vidis, ze ten clovek si odmieta priznat problem a riesit ho, je beznadej.
@anonym_57f512 skoda, ze mecitas prispevky, asi si si precitala nazov (zmeneny adminom a blbo, lebo nie, nechcem sa rozchadzat KVOLI dietatu s pas🙈) a to ti stacilo🤪
Ale ked sa s muzom nasmejes, starate sa o seba, budujete si svoje…nezda sa ti to “trosku” ine, sko moja situacia, kde muz so mnou uz doma 2r vibec nekomunikuje (len ohladom syna), ked som chora tak povie, ze moj problem, mam si riesit, ked ho prosim (!!! prosim!!! ty tiez musis prosit so strachom, ako na teba muz zareaguje? Ano? A ako to zvladas? Tiez si na Ad???) o rozhovor ohladom synovych problemov, tak pride slovna agresia a nasledne tyzden-dva ponizovania, robenia do prieku a pod. Vy si s muzom budujete, ja budujem (investujem vsetky financie do prerabok, nakupu nabytku a pod.) sama, lebo ke to “moje” a tak sa mam starat ja - jeho pristup.
Ty si si syna zdiagnostikovala sama??? Ked to pises o mne. Aj muzovi si asi stempel dala ty sama, to mas super, usetrila si peniaze, ktore som ja musela dat za diagnostiky v centrach/u psychologicky. Ano, JA som ich musela dat, lebo malemu nic podla muza nie je a nema na diagnostiku dovod.
My sme spolu zili 4r pred tym, ako sme sa rozisli a vzapati som prisla na to, ze som tehotna. Svadbu sme nemali, ja som odmietla aj zasnuby s nim.
On nebudoval, budovala som ja.
Nie, jeho mama od otca alkoholika neodisla, bola ina doba, nebolo kam, nemala ani cent svojich penazi, lebo ocko vsetko prepil a ona tahala vsetko zo svojho (aka paralela…). Takze ano, je moderne odist, ked sa citis zle, lebo dnes uz mozes. Nie je hrdinstvo ostavat tam, kde nic dobre nie je.
@anonym_autor "My sme spolu zili 4r pred tym, ako sme sa rozisli a vzapati som prisla na to, ze som tehotna. Svadbu sme nemali, ja som odmietla aj zasnuby s nim.
On nebudoval, budovala som ja."
Velka skoda, ze si sa k nemu vratila, ked si zistila, ze si tehotna. Ked ste mali dostatocne dovody na rozchod po 4 rokoch spolocneho zitia, bolo chybou si mysliet, ze tie dovody tehotenstvom a narodenim dietata zmiznu.
S diagnozou Asperger cela ta Tvoja dilema nema nic spolocne.
Mimochodom aj ja mam syna Aspergera. Ma 11 rokov. Neviem si predstavit, ze by on dokazal vytvorit plnohodnotny vztah a budovat rodinu. Budem rada, ak sa dokaze zamestnat (az vyrastie a dokonci vzdelanie) a bude samostatny.
Len pre také upresnenie pre mňa, žili ste spolu 4 roky a potom si sa s ním rozišla, mala si na to určite svoje dôvody. Aká bola jeho reakcia? Lebo vlastne ak si sa s ním rozišla, vedela si, že s ním nechceš žiť. On ten rozchod ako prežíval? Snažil sa o návrat? Potom, keď si zistila, že si tehotná, si sa mu ozvala a teda si ho informovala, že bude otec. Rozhodli ste sa, že dieťa budete vychovávať spolu, ale dohoda bola že budete opäť partneri? Lebo toto ste si vlastne, ako keby nevyriešili a ostalo to tak doteraz?!
Či potom keď sa vrátil, ste ešte spolu sexuálne žili?
Lebo možno obaja ste nahnevaní na to, že ste spolu len pre syna.
Vnímate sa vôbec ako pár? Či to, že ste spolu je len dôvodom dieťa, ktoré Vás násilne proti Vašej vôli stmelilo do jednej domácnosti?!
Muž si myslí, že takéto spolunažívanie je OK - lebo nie ste pár.
Ty si myslíš, že takéto spolunažívanie nie je OK - lebo ste pár?
Spíte spolu na manželskej posteli? Kedy sa medzi Vami skončila intimita?
Lebo ako tu spomínal niekto, muž sa rozchodom mohol cítiť veľmi ublížený a možno tým, že na ňom stále vidíš chyby a vady, tak sa to len zhoršuje. Lebo ty mu neustále hovoríš aký je zlý a že dieťa má všetko zlé po ňom a vlastne - preto je i to dieťa zlé?! Oni sú spolu OK, len tu si jediná "normálna" ty a vlastne význam normy je priemer a vo Vašej rodine sú oni dvaja priemer a ty vlastne tá "nenormálna." A ty vlastne chceš, aby boli ako ty - lebo život pre teba by bol jednoduchší - už i vo svete sa pomer "normy" mení, kto vie ako to bude za pár rokov - kto bude ten "normálny"?!
Len tak na zamyslenie... 😉
@anonym_403268 tak to u nas bude mega zmena potom, lebo on chodi aj pavuka pomojkat (naramne to ten pavuk vzdy oceni a utekaju skor oni pred synom ako autisti 😂), na muchu max tak zajaci, nech nam nesedi na jedle, lebo urcite vonku sedela na nejakom hovienku a donesie nam domov bakterie😁
@anonym_eea7dc aspergeri nepotrebujú sex.
@anonym_autor rozid sa s ním bude to boj cely zivot.Dokaze sa ospravedlniť?Väčšinou zvalia problém na teba, ale nezabúdaj jednu vec aspergeri vedia veľmi dobre manipulovať a zo všetkého sa vyvinit.Na konci zostaneš ty vinna za všetko.Mojej kamarátke povedal muž, že mu idú deti na nervy VFA v managemente veľkej nadnarodnej firmy a je úplne bezcitný človek.Nezaujima ho, že jeho slová môžu druhého zranit.Ked sa diagnostikovalo ich dieťa pochopila, že otec je taký istý a tiež je Asperger
keď som sa s ním rozprávala bol to človek bez úsmevu, mimiky aj chodil ako robot.Rozpraval v jednej tonine žiadne zdvihnutie hlasu, úsmev nič .Keď mu malý syn povedal na Vianočných trhoch, že je hladný povedal mu s týmto sa obrat na matku.Normalny otec sa spýta čo ti kupim, vyber si, najeme sa.Su spolu dodnes zvykla si, toleruje, ale šťastná nie je.Je úspešný, má peniaze, ale ako skala.
@anonym_autor "My sme spolu zili 4r pred tym, ako sme sa rozisli a vzapati som prisla na to, ze som tehotna. Svadbu sme nemali, ja som odmietla aj zasnuby s nim.
On nebudoval, budovala som ja."
Velka skoda, ze si sa k nemu vratila, ked si zistila, ze si tehotna. Ked ste mali dostatocne dovody na rozchod po 4 rokoch spolocneho zitia, bolo chybou si mysliet, ze tie dovody tehotenstvom a narodenim dietata zmiznu.
S diagnozou Asperger cela ta Tvoja dilema nema nic spolocne.
Mimochodom aj ja mam syna Aspergera. Ma 11 rokov. Neviem si predstavit, ze by on dokazal vytvorit plnohodnotny vztah a budovat rodinu. Budem rada, ak sa dokaze zamestnat (az vyrastie a dokonci vzdelanie) a bude samostatny.
@anonym_1b1f17 k tomu budovaniu vzťahu a rodiny - je to spektrum, toto je naozaj rôzne. Autizmus má veľkú dedičnosť, takže zjavne mnohí vzťahy a rodiny majú.
@anonym_eea7dc aspergeri nepotrebujú sex.
@anonym_autor rozid sa s ním bude to boj cely zivot.Dokaze sa ospravedlniť?Väčšinou zvalia problém na teba, ale nezabúdaj jednu vec aspergeri vedia veľmi dobre manipulovať a zo všetkého sa vyvinit.Na konci zostaneš ty vinna za všetko.Mojej kamarátke povedal muž, že mu idú deti na nervy VFA v managemente veľkej nadnarodnej firmy a je úplne bezcitný človek.Nezaujima ho, že jeho slová môžu druhého zranit.Ked sa diagnostikovalo ich dieťa pochopila, že otec je taký istý a tiež je Asperger
keď som sa s ním rozprávala bol to človek bez úsmevu, mimiky aj chodil ako robot.Rozpraval v jednej tonine žiadne zdvihnutie hlasu, úsmev nič .Keď mu malý syn povedal na Vianočných trhoch, že je hladný povedal mu s týmto sa obrat na matku.Normalny otec sa spýta čo ti kupim, vyber si, najeme sa.Su spolu dodnes zvykla si, toleruje, ale šťastná nie je.Je úspešný, má peniaze, ale ako skala.
@anonym_913f74 To je nejaký mýtus. Medzi osobami na spektre je údajne o niečo viac transrodových osôb, tak verím, že možno aj viac asexuálov alebo iných zvláštností, ale povedať, že nepotrebujú sex je uletené.
@anonym_1b1f17 k tomu budovaniu vzťahu a rodiny - je to spektrum, toto je naozaj rôzne. Autizmus má veľkú dedičnosť, takže zjavne mnohí vzťahy a rodiny majú.
@anonym_f3afa2 ako ked sa "pozriem" na seba a na manzela, u oboch by sa nieco z prejavov autizmu naslo a zjavne sa tak geny nakombinovali, ze jedno z deti je Asperger. Dalsie dve deti su nadpriemerne inteligentne, takze mame to doma pestre.
A co sa tyka dedicnosti, ak je to dedicne, rovnake geny maju aj dalsie 2 deti a ponesu ich dalej, ak budu mat deti.
Autorka, názov témy vieš znova zmeniť keď nekorešponduje s tvojím.
Len pre také upresnenie pre mňa, žili ste spolu 4 roky a potom si sa s ním rozišla, mala si na to určite svoje dôvody. Aká bola jeho reakcia? Lebo vlastne ak si sa s ním rozišla, vedela si, že s ním nechceš žiť. On ten rozchod ako prežíval? Snažil sa o návrat? Potom, keď si zistila, že si tehotná, si sa mu ozvala a teda si ho informovala, že bude otec. Rozhodli ste sa, že dieťa budete vychovávať spolu, ale dohoda bola že budete opäť partneri? Lebo toto ste si vlastne, ako keby nevyriešili a ostalo to tak doteraz?!
Či potom keď sa vrátil, ste ešte spolu sexuálne žili?
Lebo možno obaja ste nahnevaní na to, že ste spolu len pre syna.
Vnímate sa vôbec ako pár? Či to, že ste spolu je len dôvodom dieťa, ktoré Vás násilne proti Vašej vôli stmelilo do jednej domácnosti?!
Muž si myslí, že takéto spolunažívanie je OK - lebo nie ste pár.
Ty si myslíš, že takéto spolunažívanie nie je OK - lebo ste pár?
Spíte spolu na manželskej posteli? Kedy sa medzi Vami skončila intimita?
Lebo ako tu spomínal niekto, muž sa rozchodom mohol cítiť veľmi ublížený a možno tým, že na ňom stále vidíš chyby a vady, tak sa to len zhoršuje. Lebo ty mu neustále hovoríš aký je zlý a že dieťa má všetko zlé po ňom a vlastne - preto je i to dieťa zlé?! Oni sú spolu OK, len tu si jediná "normálna" ty a vlastne význam normy je priemer a vo Vašej rodine sú oni dvaja priemer a ty vlastne tá "nenormálna." A ty vlastne chceš, aby boli ako ty - lebo život pre teba by bol jednoduchší - už i vo svete sa pomer "normy" mení, kto vie ako to bude za pár rokov - kto bude ten "normálny"?!
Len tak na zamyslenie... 😉
@anonym_f3afa2 nepíšem z brucha čítala som si štúdie.Celkovo nepotrebujú dotyky, milé slová, dať niekomu pochvalu, ak áno je to len naučená fráza nie myslená úprimne.Povie to len preto, že by sa patrilo, alebo druhy to očakáva.
@anonym_eea7dc pises to dobre oni si vyhovujú, lebo sú v podstate rovnakí ona je tá, ktorú to zranuje.Moj kolega má dceru nks, autizmus chodí do špeciálnej školy, nemá kamarátky, hra sa s hračkami v 10 r a on vôbec neprijal, že dcéra má problém a to už od detstva sa hrala inak a bolo vidieť, že má problem.Vidi ju ako bude študovať v zahraničí.Je to obranný mechanizmus a popiera realitu.Jeho žena sa hrozí toho, keď dostane menzes ako to bude dcéra znášať a deťom v škole rozprávať, že má vložku a krváca.Ona je schopná to povedať predavačke v obchode.Seberovne deti od nej utekajú, lebo im ukazuje hračky, kabelku kde má každý kamienok, papierik a preto vždy na oslave a detskom kútiku skončí pri malých deťoch.Mama to prijala a chodia na terapie a podľa otca sú rozvedení robí z dieťaťa debila a každý psychológ, neurológ nemá pravdu a ide mu iba o peniaze.Podla neho má dieťa iba stres z toho, že sa rozviedli a hádže vinu na ex ženu.
@anonym_f3afa2 nepíšem z brucha čítala som si štúdie.Celkovo nepotrebujú dotyky, milé slová, dať niekomu pochvalu, ak áno je to len naučená fráza nie myslená úprimne.Povie to len preto, že by sa patrilo, alebo druhy to očakáva.
@anonym_eea7dc pises to dobre oni si vyhovujú, lebo sú v podstate rovnakí ona je tá, ktorú to zranuje.Moj kolega má dceru nks, autizmus chodí do špeciálnej školy, nemá kamarátky, hra sa s hračkami v 10 r a on vôbec neprijal, že dcéra má problém a to už od detstva sa hrala inak a bolo vidieť, že má problem.Vidi ju ako bude študovať v zahraničí.Je to obranný mechanizmus a popiera realitu.Jeho žena sa hrozí toho, keď dostane menzes ako to bude dcéra znášať a deťom v škole rozprávať, že má vložku a krváca.Ona je schopná to povedať predavačke v obchode.Seberovne deti od nej utekajú, lebo im ukazuje hračky, kabelku kde má každý kamienok, papierik a preto vždy na oslave a detskom kútiku skončí pri malých deťoch.Mama to prijala a chodia na terapie a podľa otca sú rozvedení robí z dieťaťa debila a každý psychológ, neurológ nemá pravdu a ide mu iba o peniaze.Podla neho má dieťa iba stres z toho, že sa rozviedli a hádže vinu na ex ženu.
@anonym_913f74 len zase to spektrum je veľmi široké. Určite vieš, že sú aj autisti, ktorí naopak preferujú silný dotyk, až tlak, veľa vrstiev oblečenia, záťažové prikrývky... Dotyky od blízkych im v tom prípade nevadia, práve naopak. Niektorí sú dokonca extroverti (veselý slon v porceláne). A milé slová a uznanie potrebujú, veď preto si mnohí roky cibria maskovanie, aby zapadli. Niektorí (nie všetci) zistia, čo je oceňované a toto robia, aby ocenenie dostali. Obzvlášť u dievčat a žien sa to deje (a tie sú kvôli tomu typicky diagnostikované neskôr). To s empatiou je ale pravda, ťažšie rozumejú pocitom iných, v rámci toho naozaj povedia, čo majú naučené, ale v praxi sa zachovajú inak. Napr. čo robiť, keď je niekto smutný? Odpoveď: objať, utešiť. V praxi: ignorácia alebo rozčúlenie.
@anonym_913f74 len zase to spektrum je veľmi široké. Určite vieš, že sú aj autisti, ktorí naopak preferujú silný dotyk, až tlak, veľa vrstiev oblečenia, záťažové prikrývky... Dotyky od blízkych im v tom prípade nevadia, práve naopak. Niektorí sú dokonca extroverti (veselý slon v porceláne). A milé slová a uznanie potrebujú, veď preto si mnohí roky cibria maskovanie, aby zapadli. Niektorí (nie všetci) zistia, čo je oceňované a toto robia, aby ocenenie dostali. Obzvlášť u dievčat a žien sa to deje (a tie sú kvôli tomu typicky diagnostikované neskôr). To s empatiou je ale pravda, ťažšie rozumejú pocitom iných, v rámci toho naozaj povedia, čo majú naučené, ale v praxi sa zachovajú inak. Napr. čo robiť, keď je niekto smutný? Odpoveď: objať, utešiť. V praxi: ignorácia alebo rozčúlenie.
@anonym_f3afa2 ak su aj takyto extrovertni, co je potom to rozhodujuce, ze je niekto na spektre? v com sa prejavi to ine spracovanie? dakujem za vysvetlenie. hlavne ma to zaujima pri dievcatach, ze ako to dokazu maskovat a cim sa to potom prejavuje
@anonym_f3afa2 ak su aj takyto extrovertni, co je potom to rozhodujuce, ze je niekto na spektre? v com sa prejavi to ine spracovanie? dakujem za vysvetlenie. hlavne ma to zaujima pri dievcatach, ze ako to dokazu maskovat a cim sa to potom prejavuje
@anonym_a89c7c Mne psychologička vysvetlila, že zásadné je neporozumenie sociálnym situáciám; extrovertný autista napr. môže byť rád s ľuďmi a veľa im rozprávať, ale vôbec nepostrehne signály, že sa druhá strana zúfalo vrtí v stoličke, téma ju nebaví a pod. A pravdaže ostatné typické veci ako senzorická citlivosť, intenzívne záujmy, stimming, repetície (ide si svoje, napr. upozorňuje na niečo súrodenca - keby to bolo raz, tak to dopadne ok, ale MUSÍ zopakovať tú myšlienku 10 x, kým sa nezamotajú, totálne nepovadia)...
@anonym_a89c7c Mne psychologička vysvetlila, že zásadné je neporozumenie sociálnym situáciám; extrovertný autista napr. môže byť rád s ľuďmi a veľa im rozprávať, ale vôbec nepostrehne signály, že sa druhá strana zúfalo vrtí v stoličke, téma ju nebaví a pod. A pravdaže ostatné typické veci ako senzorická citlivosť, intenzívne záujmy, stimming, repetície (ide si svoje, napr. upozorňuje na niečo súrodenca - keby to bolo raz, tak to dopadne ok, ale MUSÍ zopakovať tú myšlienku 10 x, kým sa nezamotajú, totálne nepovadia)...
@anonym_f3afa2 dakujem za vysvetlenie
@evkatk bože, tak toto mi hovoríš z duše s tou muchou. Ja fakt neviem, čo to s tou muchou tí autisti majú. Mám teda autistku, až v 9 jej diagnostikovali a celý čas som myslela, že nie je autista. Ale tak 6 rokoch cez prazdniny začala s tou muchou, to bol horor. Jak videla muchu, tak to bol rev jak na "zabíjačke". Ja som kvôli tej muche s ňou bola za psychiatrom a on jak počul o tej muche, tak, že to je autizmus. 😱 Ale je to postihnutie, kto to nemá doma, tak nemôže hovoriť a v 5 rokoch sa to ešte neukáže celé, resp. treba ešte dočkať, ono po nástupe do školy a v strese to bude celkom iné. Mozog sa rozvíja a v škole je to ešte úplne super, fakt ta škola a kolektív je záber na toho autistu. 🥴
@anonym_403268 tak to u nas bude mega zmena potom, lebo on chodi aj pavuka pomojkat (naramne to ten pavuk vzdy oceni a utekaju skor oni pred synom ako autisti 😂), na muchu max tak zajaci, nech nam nesedi na jedle, lebo urcite vonku sedela na nejakom hovienku a donesie nam domov bakterie😁