Ako postupovať pri rozvode krok za krokom?

Ahojte s manzelom sme vzatý 3 a pól roka, mame 2 ročné dieťa no ja pracujem od kedy malo dieťa rok a pól. Vzali sme sa lebo sme čakali dieťa a z počiatku sa manžel ku mne spraval veľmi pekne a pozorne, ako náhle bolo pred svadbou už sa začal prejavovať, akoby si bol mnou istý.. kamarati, nedodržiavanie pravidiel, všetko muselo byt podľa neho. Svadbu som plánovala len ja, samozrejme mi do všetkého kafral a to som sa naozaj aj snažila šetriť a ani som si nepotrpela na zbytocnostiach. Keď mal vypité aj mi vykrikoval, že šaty mi mali platiť rodičia atd.. akoby mu na tom nezáležalo a už vtedy som mala taký vnútorný pocit ze si ho nechcem vziat. Aj som sa o tom porozprávala s rodičmi no ty mi povedali že nech sa radšej vezmeme. Ďalšie roky to už šlo dole vodou, všetko čo sa kupovalo dieťaťu (kocik a ostatne veci) muselo byt podľa neho, všetko čo najlacnejšie a ostatne s čím nesúhlasil no ja som to považovala za potrebné som musela platiť ja. Ako sa dieťa narodilo zostala som úplne sama, chodil neskoro z prace a ja som sa vždy tesila kým príde aby sa somnou aspoň porozprával a vždy prišiel sprcha a šiel spat. Sex 0 bodov a raz za mesiac, niekedy raz za 3m. Nikdy sa na mna ani nepozrie, nepochvali, nepovie že mi to pristane… a stále sa to len zhoršovalo… keďže si vysníval chatu, tak sa dokončovala chata, ja som sa snažila mu aj z toho mala pomáhať a prispievať, chodila som mu tam aj fyzicky pomáhať už ako tehotná, snažila som sa tu rodinu držať pokope byt mu dobrou ženou. Keď malo dieťa rok šla som do prace lebo som to finančne nedávala a potrebovala som vypadnúť do spoločnosti nakoľko on sa somnou nikdy nerozoraval a keď som aj začala mala som pocit že ma nepočúva. Ako pracujem (mám dobrý plat) citila som sa lepšie lebo som mala v práci spoločnosť, nemyslela som na to, dokážem zabezpečiť aj seba aj dieťa a to celkom slušne a nadpriemerne a dokonca aj odložiť. Ale už naozaj nedokážem pred rodinou hrať rozoravku a manželova pritomnost mi doslova vadí, ma rad alkohol (nehovorim že pije každý deň ale pri každej príležitosti a spoločnosti) a keď vypije robí mi hanbu, správa sa ako dieťa. Ja niesom taký spoločensky typ. Mame úplne rozdielne záľuby, ja sport, zdravé stravovanie cestovanie a napredovanie vpred, dokonca študujem ďalšiu vs popri práci a malom dieťati. Jeho záľuby sú len kamarati a chodiť na chatu. Keď mi už doslova začalo vadiť chodiť s ním na ,,akcie” a zatrhla som to s tým že som cely týždeň v práci a starám sa o dieťa a chcem si cez víkend oddýchnuť tak mal neskutočný výbuch alebo na mna začne psychickú manipuláciu že ,,ty si zostaň doma a ja s dieťaťom pôjdem na chatu” a pod… cestovanie je take že ja kupujem letenky, pozerám hotel, riesim transfer a všetko doslova s tým zabijem dva týždne aby to bolo aj výhodne a aj vhodne pre malé dieťa a aby bolo všetko typ top tak vždy len hundre kolko sa na dovolenke minulo, nikdy ma nepochvali že som niečo zabezpečila, že som sa snažila a stále mi vykrikuje že by som chodila len po dovolenkach (ale ja si na to zarobím a aj časovo sa mi da, jemu sa časovo až tak nedá) po viacerých hádkach ktoré trvajú už mesiace až roky nakolko to už nedokážem tolerovať a tiež mám toho v práci veľa som mu navrhla poradňu, s tým že inak odídem od neho, že už nevladzem, bolo to na stole už asi 5x vždy to bolo len o tom že tam max. Zavolal a to bolo všetko. Posledný polrok sú pri hádkach z jeho strany už aj nadávky (nie na moju osobu ale že mám držať p*** a podobne) a už sa ani neospravedlní, ani chybu si neprizná vždy na mna vytiahne len to, že mu mam doniesť papiere keď je ,,najhorší muž na svete” a keď mi všetko vadí … prosím vás da sa s týmto ešte niečo robiť? Som mladá takto už ďalej nemôžem už začínam mat depresie