Dieťa túži po bývaní s otcom po rozvode?
Ahojte, co robit, ked dieta chce byt po rozvode s otcom, pretoze tam nemusi nic robit, a aj si moze robit co chce. Ma 13 rokov a stale citim zodpovednost za vychovu, este nema 18r. Mimochodom s manzelom sa rozvadzame z tych istych dovodov, nema absolutne vztah k povinnostiam, okrem teda chodenia do prace a uz mi po tych rokoch dosla trpezlivost.
@pusinka263 hlavne si myslim, ze je totalne chybne si mysliet, ze 13-rocne decko vie uz premyslat, tak vypocitavym sposbom, ze chce ist tam, kde je menej povinnosti, V tom bude urcite nieco viac.
@scorpionflower1 samozrejme ze vie, dokonca ja mladsie :D ako stare mas dieta, ved 13r uz je hotovy clovek :D vypocitave, prespekulovane, rozumne.. len dosledky a nasledky nie vzdy odhadne...
@scorpionflower1 Suhlasim, dieta chce ist tam, kde sa citi dobre. V case ked moj syn sa rozhodol ist k otcovi sme boli 3 polroka zatvoreni na lockdownivej "homeoffice" v 2-izbovom byte. Deti sice mali vlastnu izbu, co by bolo ok, ak by chodili do skoly, na kruzky..ale byt takto zavreti 24/7 (ja som pracovala z obyvacky, oni 2 mali onlinecdkolu v 1 izbe) bolo na palicu, neustale sa deti hadali o vlastny pokoj, dcera sa niekedy zatvorila v kupelni, aby bola sama..ja som detom od zacistku rozvodu, ze akokolvek sa rozhodnu, nech sa rozhodnu bez ohladu na nas rodicov, ale s ohladom na ich dobro (moja kamaratka, ktoru poznali, bola prisudena po rozvode otcovi). A vtedy to tak syn bral, isiel k otcovi, lebo tam mal vtedy lepsie podmienky, vlastnu izbu, otec mu slubil novy pocitac..vtedy som to oplakala a myslela som, ze to uz je navzdy...utesovala som sa, ze ved v tomto veku uz pomaly deti chodia na internaty, ze uz je velky uz ma nepotrebuje, ze ja jeho potrebujem viac..vtedy mi moj kamarat povedal, ze on sa vrati, ja som mu neverila a vidis bola to pravda. Ked som sa syna pytala, tak povedal, ze nebolo tam zle, ale ze so mnou sa citi lepsie, ze mu chybala sestra a ten pocit rodiny. Ovela viac si vazi, co ma doma, pomoze, podakuje, nas vztah sa zlepsil. Niekedy si pomyslim, ze aj dcera byt tak mohla ist, nech sa je puberta ukludni 🤣. Som rada, ze som to vtedy statocne zvladla a nebojovala, ak by som to riesila nasilne, ze ho musim mat, asi by nase vztahy neboli nikdy tak dobre.
@dadis verim, ze to bolo pre teba velmi tazke, ale ver tomu, ze tvoj syn to oceni a zapamäta si to, nakoniec sa aj vratil k tebe. Niekedy toho cloveka, ktoreho tak velmi lubis treba nechat spravit vlastne rozhodnutie a nedrzat ho pri sebe. Musi to byt strasne tazke, hlavne, ked hovorime o dietati. Si fakt statocna. Moja mama ma chcela nasilu drzat za kazdu cenu pri sebe, bola nastvana kedykolvek som sa stretla s otcom, tak som mala potom vypocuvanie ako ŠTB, ona sa snazi kazdeho nasilim donutit, aby bol s nou a aby ju mal rad.
@simca06022011 deti su zrkadlom rodicov, ak mas vypocitave dieta, tak si sama vypocitava, a to ma nepresvedcis, ze nie. Ja pisem o sebe, moje dieta je male. Ja som vo veku 13 nebola vypocitava, chcela som mat doma pokoj a stabilitu, ktorej sa mi nedostalo. Ked si chces pisat precitaj si aj predosle moje prispevky,lebo nevies o com pisem.
@scorpionflower1 jasne :DDD
@scorpionflower1 No vela vecerov som plakala do vankusa :( ale to verim, ze aj ich otec za nimi smutil. Rozvod je vzdy tazky pre vsetky strany, najtazsi pre deti. Ta kamaratka ma stale dobry vztah s mamou (mama ma psychiatricku diagnozu, preto aj sud sa priklonil k starostlivosti otca) aj otcom..jednoducho par rokov v starostlivosti jedneho rodica je nic oproti celemu zivotu, ktory na budovanie vztahu mame..ved rodicmi sme aj 60rokov aj viac (moja mama ma 66rokov a ma mamu 🙂)...keby tam syn ostal - boli by to stale len 4 roky do jeho dospelosti, ale moj syn bude moj i tak cely zivot..tak som k tomu aj pristupovala, nikdy som sa ho ako syna nevzdala a on to vedel.
@dadis ja som tiez casom pochopila, preco naši robili, to, čo robili. Otec bol totalne bezohladny sebec, on ma k sebe ani zobrat nechcel, on si nasiel frajerku a s nou mal spolocnu domacnost a ona ma vôbec nemala rada. Otec mal svoje limity a ako manzel stal za prd. On sa nechcel starat o dieta, resp. len vtedy, ked mu to vyhovovalo.
Mama mala strasne detstvo, rodicia jej ublizovali, jej manzel jej ublizoval, v robote sa po nej vozili, nikdy si nevedela stanovit hranice a to vyuzivalo mnozstvo ludi, ona ma v sebe stale to zranene dieta, este aj teraz, ked ma 70 rokov je labilna. Teraz, ked som uz tridsiatnicka, ktora ma vlastnu rodinu to chapem. Ale ked ma clovek 12 - 13 nema kapacitu toto pochopit, to je este dieta. Ja mam dvoch synovcov, ktori su teraz v tomto veku a vsak vidim na nich, ze su to uplne decka, ktore totalne visia na rodicoch. Je mi luto rodicov, ktori tu pisu, ze ich deti su vychcane a vypocitave. Lebo prave ti rodicia ich to naucili, ak su take.
Vtedy jednoducho moja matka odo mna ocakavala privela, vesala mi na nos jej dusevne a partnerske problemy, rozpravala mi o manzelskom zivote take veci, ktore som vediet nechcela a nepotrebovala. Otec mi to nos nevesal, on ma videl ako decko. Nikdy predo mnou na nu nenadaval, mne to vtedy stacilo. Preto bol pre mna vtedy dobrym ocinkom, aj ked de facto dobry nebol a keby som k nemu isla, tak by som to nakoniec aj zistila. Takto som to zistila a pochopila az v dospelosti.
@scorpionflower1 Ano, neviem ako vtedy, ale teraz sa odporuca deti drzat uplne mimo rodicovskeho konfliktu, nezatahovat deti do svojho smutku a problemov. Treba sa vyplakat kamaratke pri pohari vina a detom iba oznamit, ze rodicia si vybrali cestu, ktora je pre nich lepsia, aj ked pre deti tazsia, ale obaja rodicia sme tu pre nich, aby to co najlepsie zvladli. Je ni luto co si prezila, ja som z uplnej rodiny a snazila som sa dostat rozumy od kamaratov z rozvedenych rodin, aby to moje deti co najlepsie zvladli. Aj ja som pochybyla v mnohych veciach, najma tie hadky ku koncu manzelstva, snad nam to uz ako dospeli dokazu takto s nadhladom odpustit..
@dadis nikto nie je dokonaly, aj ja mamu chapem, ona to mala extremne tazke. Ona bola z generacie zien, ktore museli zvladat vsetko a chlapi nic okrem roboty, este aj to casto nezvladali. Na nu boli kladene strasne naroky. Babka si z nej urobila sluzku doma uz v 8-10 rokoch musela makat, za vsetko ju stale krtizovala a ona si to preniesla potom do svojej domacnosti a nezvladala to. Vsetko v domacnosti muselo byt dokonale, ked bol potah na posteli inak alebo neucesane strapce hned boli nervy. Muselo byt navarene, dokonale upratane, vyprate, vyzehlene, vsetko nalestene a pritom to nikdy doma od nej nikto nevyzadoval, ona si tie naroky na seba sama kladla, v robote tak isto sa po nej vozili Ona tym, ze takto zila nemala vôbec kamaratov a chorobne ludom nedôverovala, o vsetkych si myslela, ze ju vyuzivaju, ked sa s nou otec rozviedol a zacal si s jej nadriadenou z prace bolo to pre nu neunosne. Babka jej este povedala, ze za to moze ona, lebo sa nezaujmala o manzelovu pracu :D co dodat...len ona cakala odo mna, ze je to otcovi dam pocitit aj za nu. A cakala marne, lebo pre mna to bol ocino, vzdy som sa za nim tesila, lebo on sa so mnou rozpraval o mne. To bola moja chvila toho, ze sa niekto zaujma o mna a moje problemy v tom boji o majetok a o to, kto koho viac ponizi (oni sa este sudili o peniaze vtedy).
Ja mam tiez vela rozvedenych kamosov, ale ti to s detmi riesia uplne inak. Nie je rozvod ako rozvod. Pre kazde dieta je to tazke, ale da sa to zvladnut ovela lepsie. Nasi pri tom voôbec nemysleli na mna a na sestru, oni si riesili len svoje spory a my sme boli ich publikum. Deti môzu vediet o tom, ze rodicia maju problemy, ale treba im informacie davkovat primerane ich veku a rozviest sa tak, aby sa ich to dotklo co mozno najmenej. Je to velmi tazka uloha pre rodicov, ktori sa rozvadzaju, podla mna, kazde decko, ktore zazilo rozvod rodicov by malo ist aspon parkrat k psychologovi na pokec, samozrejme, aj rodicia.
No, 13 rocne dieťa nieje určite natoľko mentálne vyspelé aby sa dokázalo rozhodnúť správne. Rozhodne si dieťa vyberie jednoduchšiu cestu a život. Vo vašom prípade s otcom pre ktorého je život gombicka bez povinnosti. Ktorému 13rocnemu dieťaťu by sa to nepáčilo všakže.
Vo vašom prípade by som na súde dostatočne jasne a silno prízvukovala ze v najlepšom záujme dieťaťa do budúcna je pre.jeho výchovu nevyhnutné aby žilo s vami. Nech je na tom postavená vaša celá obhajoba. Aj social ej pracovníčke povedzte presne toto.
S otcom nech sa stretáva dosýta, ale život s povinnosťami nech ma u vás doma. Toto by som brala ako kľúčové. Verím ze súd bude mať rovnaký názor
@prasiatko30 prečo by to malo byť 50-50? Lebo to tak nejakí blbci dali do zákona? Zákony píšu tiež len ľudia.... Žena je nositeľka života, žena dieťa 9 mesiacov nosí, porodí, kojí, vypyplá, stará sa o domácnosť, o deti o muža, vzdá sa všetkého a vo veľa prípadoch sa chlap len tak priživuje, nepomáha v domácnosti, nestará sa o deti, žije si svoj život a s dieťaťom sa pohrá ak sám chce a ak nie, tak ho posunie zase mame....A potom si z dlhej chvíle nájde milenku, príde rozvod lebo žena to už nie je ochotná trpieť...No a žena čo prišla o ilúzie má prísť ešte aj o dieťa? Lebo pubertálne dieťa sa tak rozhodlo, lebo vníma pohodlie u otca? Lebo to tak niekto tvrdí, že otec má rovnaké práva?O čo celé tie roky čo sa mama starala? Žiadna starostlivá mama si nezaslúži prísť o svoje dieťa a nechápem ako môže toto jedna žena napísať. Autorka - cítim s Vami, ja by som svoje deti mužovi nenechala ani za milión, bránila by som si ich všetkými možnými dostupnými, zákonnými zbraňami. Bila by som sa za ne na súde ako levica. Som právnička, robila som na poručenskej agende pred materskou, tiež som zastávala názor, že muži majú rovnaké právo na deti ako mamy, lebo šak sa tak píše v zákone a je to dané. Dokonca som robila aj výkony rozhodnutí a nechápala som čo tie ženské tak vyvádzajú....Dnes som mama a už si to nemyslím.
@scorpionflower1 oooch, tak toto je mi luto, tu je vidno, ako sa ta trauma prenasa a je velmi takze sa od istych vzorcov oslobodit. Presne ako pisete, vasa mama potrebovala v prvom rade pomoc, bola obetou a svoju traumu potom preniesla (zrejme nevedome/neumyselne) na vas. Uplne chapem, ze ako tinedzer ste museli od tohto zivota utekat. Neviem, ci je to vypocitavost, ale pokial ide o letne prazdniny u atarych rodicov, ja som sa tam okrem inych veci tesila aj na to, ze konecne na chvilu skonci prisny rezim vratane upratovania, ktore som neznasala. Za mna to boli prazdniny se vsym vsudy, ale pritom sa o odo mna ocakavalo, ze svojim starym rodicom uz vzhladom na ich vek pomozem. Netvrdim, ze som nerobila absolutne nic, ale zrejme sa ocakavalo viac. Nemam pocit, ze ma niekto ucil byt vypocitavou
@dominikak4 Z casti suhlasim s tym, co pises. Avsak, pre samotnu zenu je dobre, ak cast starostlivosti preberie aj otec. Ja som na deti sama, s otcom maju neupraveny styk = k otcovi nechodia, jedno dieta mal cez prazdniny 5 noci, druhe vobec. Vianoce? Vyzera, ze nechcu ist s nim. Esteze po Novom roku idu na 5 dni na sustredenie obaja, to je jediny cas, kedy ich nemam, ked idu na sustredenia, preteky. Pre mna bola striedavka uplne leharo, tyzden uplne vypnutie od domacich povinnosti..domov som sa chodila len vyspat a po tyzdni som sa uz na tie moje milovane povinnosti velmi tesila 🤣. Takze ja odporucam vsetkym mamam si tu striedavu vyskusat, ak su vhodne podmienky a deti s tym suhlasia. Ved tie deti idu k otcovi, nie k cudzej osobe.
@dadis striedavka je ešte ok, ale výlučná starostlivosť otca je totálny kopanec pre tú matku. Zvlášť ak mal dovtedy tatinko pohodičku a matka sa starala.
@dominikak4 Ano, chapem. Ale uz to tu bolo spomenute, dieta sa spamata.. tiez mi trener volal, ked bol syn u otca, ze syn ostal na pretekoch posledny, bez tenisiek a slapiek, ako sa ma dostat domov..alebo na pretekoch mu nedal vreckove na obed a v case obeda odisiel s priatelkou sa naobedovat do restauracie mimo...to su len dve veci o ktorych som vedela, neviem ci takeho bolo viac...
Ale nech ide.A ty vyuzi cas co dostanes pre seba.Hladaj v tom pozitiva.Co dosiahnes zakazmi?Nic.
@dominikak4 Este som si spomenula 😃..zobrala som deti na dovokenku do Tatier a syn prisiel bez topanok na tury (mal len tenucke platenky vans), tak sme museli v Poprade decathlone kupovat turisticke topanky..potom som ho zobrala k moru a nemal plavky (tie co mal z predosleho roka, mu boli tesne) a slapky (tie mal o 2 cisla mensie)..to bolo tak, ze syn si nepovedal, tato, potrebujem to, alebo to 🤷♀️ Hlavne ze mal najlepsi pocitac pre gamerov 🤣🤣
@lacibo na bežnú nie, ale napr. moja v tom veku 2x za polrok. Raz ťažká viroza s horuckami, bolesťou brucha, to dieťa si doslova nedokázalo vziať hrnček s čajom zo stolíka vedľa postele a napiť sa plus napr.nedokazala sama dôjsť ani na wc. To trvalo celé ccac5 dní. A druhe bol akútny stav, keď skončila v nemocnici a po prepustení takisto bolo potrebné sa starať. A mali sme aj obdobie kedy mala horúčky každý týždeň, dva a behali sme po vyšetreniach a nič sa nezistilo.
A to samozrejme ešte treba sa doma učiť ak nechceš robiť komisionálny. Vymeskanych mala cca 270hodin ak si dobre pamätám. Bol to okrem prvého ročníka asi náš najnáročnejší rok co sa chorobnosti týka.
Nikto dopredu nevie co život prinesie.
*komisionalky
@interneta ja nechcem zo seba robit svätú, ale u nás to bolo tak, že nech sme sa snažili akokoľvek matke sme sa nikdy nezavďačili, vždy bolo všetko zle, všetko robila po nás, vždy našla nejakú chybu. Dokonca raz na nás hulákala, že sme najhoršie deti na svete, lebo sme nepozametali pred vchodovými dverami a poťah na posteli bol nakrivo.
Ona tak bola naučená z detstva, svoju matku a staršiu sestru počúvala ešte v päťdesiatich rokoch. Akurát, že my so sestrou sme potom rebelovali a boli z toho konflikty. Ja mám vlastne doteraz pocit, že mám za ňu zodpovednosť ako za decko.
Áno, je to smutné, ale taký bol svet, keď vyrastala. Rodičia k nej nemali rešpekt, manžel k nej nemal rešpekt, v škole vôbec, tam ich ešte aj bili a v robote po nich ziapali. Tak to prenášala ako generačnú traumu.
Ahoj.
Je to normálne. Aj ten dôvod co si uviedla. A veľmi bolestivé, samozrejme, pre matku, keď reálne stále malé dieta rozhoduje o tom kde bude žiť.
Ale zas pochopiteľne.
Inak, ako píšu vyššie, je jedno co určí súd. Resp to vám ma len pomôcť.
Ale ak malý nebude chcieť tak co? Budeš mat doma nevrleho, oduteho syna? Ktorý bude nespolupracovat len preto ze si mu nakazala byt snim?
Viem o com píšem. Žijem to dennodenne.
Dakujem Vam vsetkym, velmi mi to pomohlo si utriedit myslienky. Nehnevajte sa, nebudem odpovedat a davat dalsie informacie, lebo nechcem tu zbytocne rozduchavat diskusie.
@gala79 presne tak