7-ročný syn plače v škole
ahojte mamičky, chcela som sa spýtať či nemáte skúsenosti niektorá. Syn 7 rokov chodí do prvej triedy a rána sú pre nás neskutočne náročné. Prvé dva mesiace ako tak chodil, sťažoval sa síce na družinárku, lebo ma troška zvučnejší hlas, čo on nemá rád, ale síce sa ráno dlhšie lúčil pred školou, ale išiel. Potom sa to začalo zhoršovať. už cestou do školy napláka že nechce chodiť do družiny po škole a v škole je to uplne masaker. Plače, uteká za mnou a neustále sa pýta či pre neho prídem. Som už zúfalá, boli sme aj u psycholodičky, ktorá sa s ním rozprávala, robili nejaké cvičenia a povedala že zatial teda čo videla a počula to vyzerá že je naozaj veľmi citlivý chlapček, že ho máme teda vodiť k triede ak bude škola súhlasiť a že jednoducho mu vysvetliť že už musíme ísť do práce a nereagovať neustále na otázky či pre neho prídeme. Som už v koncoch aj s mužom :/ je to neskutočne náročné na psychiku a bojím sa toho že to neskončí. Pýtam sa ho ako mu môžem pomocť zmierniť tie rána, ale stále rozpráva že nechce do družiny, čo ale žial nejde keďže sme v práci obaja. Neriešili ste niečo také prosím ? Je pravda že to začalo po tom, ako mu údajne družinárka povedala pri akejsi hre, kde nieco pokašlal že je blbec. Chceli sme to aj hneď riešiť, ale zostal chorý, tak sme sa už k tomu nevracali. Zvažovali sme aj zmenu družiny, ale po vianociach si nie som istá či by to pomohlo, lebo cez sviatky na mne doslovne vysel. Keď sme aj boli u sestry, ktorá ma o 3 mesiace staršieho syna (vždy sa spolu hrávali) tak každé 3 minúty za mnou behal aby som mu neutiekla, stále ma kontroloval. Neviem už ako ďalej :( rozprávame sa s ním, vysvetlujem mu že ho nikdy nezabudem v družine a ani ho nikde nenechám, ale nepomáha to.
Ja by som mu dala kľúč, nech ide po škole domov
No za mna pozor na tieto starsie damy. Jedna takto seriozne milo posobiaca pani nam strazila starsieho a vsetko vyzeralo tip top. Miestami som mala pocit, ze az neprirodzene tip top, a ze ked mi ho odovzdavala az prilis referovala, ako bolo dobre a ako sa nadstandardne posuva. Po niekolkych mesiacoch bol po prichode od nej na ihrisku neukocirovatelny. Tak uz ked som nevedela co s nim, pytala som sa, ako bolo u tety a povedal, ze ho potahala za usko tak, ze spadol a na dalsie dopytovanie odpovedal, ze ho aj buchla po puse. Ked som ju konfrontovala, povedala, ze si usko vymysla a po puse dostal len capnutie, ked skaredo rozpraval. Nie som si ista uplne, ze to bolo vsetko a az tak nevinne, lebo casto potom opakoval, ze k nej nechce ist. Hned po tom ihrisku som toto strazenie stopla a este aj po roku, ked na nu nejak prislo, vravel, ze k nej nechce. Co sa tyka slovnika, v obdobi, ked ho varovala prisiel najprv so slovom hlupak, aj mne nadaval do hlupani, casom prislo dibiot a nakoniec imbecil. Na toto som sa jej tiez pytala a ze imbecil jej uletelo, ked sofer autobusu prudko zabrzdil. No za mna ked strazim deti, sakra si davam pozor na slovnik. Ja taketo by som si ani pri dietati nedovolila. Pri tom hlupakovi som mala silny pocit,ze tak nadava jemu. Trvalo to dlho a neslo sa toho zbavit, ani vysvetlit. Ostatne boli len akoby taka skuska ako zareagujem, ale hlupak sa "nas" velmi dlho drzal. Spatne si myslim, ze to co vyzeralo nadstandardne tip top bola sebapropagacia a divadielko pre mna aka je pani uzasna. Ono vacsinou ked sa nieco deje, deti nemusia vediet presne pomenovat o co ide. Ak syn place a je to az takto zle, viac by som ho k tej druzinarke nedala. Ja by som uvazovala nad okamzitym presunom do inej druziny, ak je taka moznost. Ale zo zaciatku, prechodne, by som ho bravala domov hned po skole, kym opadne stres. Pride mi divne, ze u 7rocneho chlapca nezabera ubezpecovanie. Zavana mi to niecim vaznejsim a nebrala by som to na lahku vahu. Aby sa casom neukazalo nieco, co budete lutovat a vycitat si, ze ste ho neochranili. Ak to neurobite Vy, iny urcite nie. A vychovavatelke nevidite do hlavy, ci je len pretazena alebo tam nie je nieco s kostolnym poriadkom...
@amarilka26 my sme mali podobný problém s dcérkou po nástupe do 1.tr., bola stále so mnou až do školy a tak boli ráno slzicky a smútok, keď nepomáhalo pekne, vysvetľovanie, ani trocha raznejsie, tak som úplne "nevychovne" sľúbila odmenu vždy v piatok, ak bude celý týždeň kľud, vždy dostala novú obľúbenú hračku, drobnosť, ale postupne to veľmi pomohlo a úplne to prešlo (netrvalo to dlho, aby si niekto nedomýšľal, že som kupovala hračky do 9 triedy), teraz sa na tom už len zasmejeme
necitam vsetky rady, ale pozri si nieco o hypersenzitivite, napr. je dobra kniha vysokocitlive deti od elaine aron. pomoze ti ho pochopit a aj jemu treba vysvetlovat primerane veku, ze nie je divny ani vadny, vysoka citlivost ma vyhody aj nevyhody a treba sa s nou naucit zit.
a ak je moznost zmenit druzinarku, zvazovala by som, ale ako pises, ak je druha este ukricanejsia ako prva, tak neviem... a obcas by som sa nenapadne opytala, ako sa druzinarka vyjadruje, ci sa zas nevynori, ze niekomu vynadala do blbcov. "doveruj, ale preveruj."
@amarilka26 Chudák malý. 😢 Skús ho minimálne preradit do inej družiny alebo nech tam nechodí vôbec. Držím palce!