7-ročný syn plače v škole
ahojte mamičky, chcela som sa spýtať či nemáte skúsenosti niektorá. Syn 7 rokov chodí do prvej triedy a rána sú pre nás neskutočne náročné. Prvé dva mesiace ako tak chodil, sťažoval sa síce na družinárku, lebo ma troška zvučnejší hlas, čo on nemá rád, ale síce sa ráno dlhšie lúčil pred školou, ale išiel. Potom sa to začalo zhoršovať. už cestou do školy napláka že nechce chodiť do družiny po škole a v škole je to uplne masaker. Plače, uteká za mnou a neustále sa pýta či pre neho prídem. Som už zúfalá, boli sme aj u psycholodičky, ktorá sa s ním rozprávala, robili nejaké cvičenia a povedala že zatial teda čo videla a počula to vyzerá že je naozaj veľmi citlivý chlapček, že ho máme teda vodiť k triede ak bude škola súhlasiť a že jednoducho mu vysvetliť že už musíme ísť do práce a nereagovať neustále na otázky či pre neho prídeme. Som už v koncoch aj s mužom :/ je to neskutočne náročné na psychiku a bojím sa toho že to neskončí. Pýtam sa ho ako mu môžem pomocť zmierniť tie rána, ale stále rozpráva že nechce do družiny, čo ale žial nejde keďže sme v práci obaja. Neriešili ste niečo také prosím ? Je pravda že to začalo po tom, ako mu údajne družinárka povedala pri akejsi hre, kde nieco pokašlal že je blbec. Chceli sme to aj hneď riešiť, ale zostal chorý, tak sme sa už k tomu nevracali. Zvažovali sme aj zmenu družiny, ale po vianociach si nie som istá či by to pomohlo, lebo cez sviatky na mne doslovne vysel. Keď sme aj boli u sestry, ktorá ma o 3 mesiace staršieho syna (vždy sa spolu hrávali) tak každé 3 minúty za mnou behal aby som mu neutiekla, stále ma kontroloval. Neviem už ako ďalej :( rozprávame sa s ním, vysvetlujem mu že ho nikdy nezabudem v družine a ani ho nikde nenechám, ale nepomáha to.
Naša mala od začiatku hodinky aj so SIM kartou. Nie nejaké extra smart (Aiko watch one), ale také iba na volanie na 4 čísla a ani jej sa nikto iný nedovolal. Zároveň som aj videla kde sa nachádza. Bolo to pre pokoj mojej duše a ona tiež vedela, že keby sa čokoľvek stalo, tak mi môže po vyučovaní mimo triedy zavolať alebo ja jej a že si ju vždy nájdem. Aj triedna o tom vedela, že ich má v obale z kinderka v taške a nebudú nikoho rušiť. Ale bolo to super pre ten pocit "keby náhodou."
@amarilka26 neviem či vám to pomôže ale ja som sama so sebou mala tento problem v 1.triede
Je to už veľa veľa rokov ale toto isté som robila máme
Stále som sa bála že po mňa nepríde že odíde k starej mame do iného mesta. Síce sú to roky ale stále si na to pamätám. Bolo to asi aj tým že sme žili s mamou samé a tiež som prišla do nového prostredia kde som nikoho nepoznala
Vtedy bola iná doba, teraz by to už asi nikdo neumožnil ale stará pani učiteľka dovolila máme zostať so mnou na vyučovaní. A vtedy sa vo mne voľačo prelomilo. Neskôr som si našla kamarátku spolužiačku a už ma to viac nenapadlo. Dospelý sa nedokáže vžiť do duše dieťaťa ale stále si to pamätám ako mama sedela v zadnej lavici a ja som konečne bola spokojná
Viac som to už nerobila a do školy chodila rada
Zmena druziny je prvy krok. Skus a uvidis. Ja by som sa aj s tou druhou pani predtym porozpravala a vysvetlila jej situaciu. Mozno sa bude o to viac snazit aby sa tam syn citil lepsie. Podla mna inu moznost teraz nemas.
ja mam 34 rokov a placem v robote, to je normalne
@anonym_f0d0f4 Ježiši. už som počula asi všetko.
@kikush182329 Je to mozne. Hovorila som aj psychologicke ze ho nazvala blbcom, ze mi hovoril potom ze sa velmi zle citil, lebo sa deti smiali. Tak sama povedala ze sme to mali hned riesit minimalne s triednou ucitelkou a s nou. Ze ani mne by sa nechodilo dobre do prace keby ma sef zhodil pred kolegami. No zial, pochybili sme, zostal hned 2 tyzdne chory a potom sme to uz riesit nechceli. Najhorsie je, ze v druhej druzine je tiez starsia druzinarka a vraj tiez ukricana, tak sa bojim aby to nebolo z kaluze do blata. Buduci tyzden mam stretnutie s triednou ucitelkou, tak sa este s nou porozpravam. Uz fakt zvazujem vsetko mozne, lebo bojim sa aby z neho nebol nejaky outsider casom, ktoreho si budu vsade deti doberat a bude centrom posmeskov.
@amarilka26 keby môjmu dieťaťu niekto povedal, že je blbec, asi by som jej škuty vytrhla a v momente by som bola u riaditeľky, či bol chorý, alebo nie. A teraz sa na čo vyhovarate? Veď môžete ísť za ňou aj teraz. Je nad slnko jasné, že vás syn začína mať psychické problémy z tej družinárky. Pokiaľ sa nezjedná náprava, môže aj vážnejšie psychicky ochorieť. Treba konať ihneď!
Možno by pomohlo pozvať viackrát chlapca/chlapcov, ktorý chodi/a do družiny sa k vám hrať. Po dohode s niektorou maminou. A možno na čas nech ho niekto berie domov pred družinou. A po čase skúsiť znova.
@amarilka26 tiež mam takeho citliveho syna.plakal este v druhej triede.ale mal velmi dobru pani ucitelku,co ho brala takeho aky bol.Dokonca mu navrhla ze mu donesie ranajky aby mal krajsi den nech si vybere co si zela.Syn si zelal volske oko😂 na druhy den mi prisla fotka ako v skole ranajkuje kym ine deti citali.teraz je uz piatak a vyrastol z toho citlivy je stale ale uz neplace ze musi do skoly😂 iba ked dostane zlu znamku idu slzicky...a tiez mu raz pri niejakej situacii povedala ze je sprosty tiez doma plakal ale ja som to vzala s humorom a povedala som mu ze kazdy clovek na svete je obcas sprosty urcite aj pani ucitelka mala v zivote situaciu ked sama sebe povedala ze je sprosta ale to neznamena ze ako clovek je sprosty iba v tej danej sutiacii a tiez sa potom natom smial.
@amarilka26 dobry den. Ked som bola mala,zazivala som v 2.triede podobnu emociu,zacala som sa velmi bat,ze pre mna rodicia nepridu do druziny,ze ma zabudnu. Neviem preco to vzniklo a preco prave,ked som mala 7r,ako aj Vas syn,nasi skusali vsetko mozne,nepomahalo,uplne zle mi bolo. Mamina sa rozhodla na urcity cas pracovat na pol uvazka. Druhy polrok som nechodila do druziny,v 3.triede akoby utlo,podrastla som,prestala som tak sialene visiet na rodicoch,ta emocia zo mna odisla,neviem,mozno sa mi len upratalo v hlave to,ze na mna v skole nezabudnu (a to ma nikdy nezabudli :D). Niekedy mozno treba skusit len to najzakladnejsie,ak sa da a pomoze to.
ja mam 34 rokov a placem v robote, to je normalne
@anonym_f0d0f4 presne. Skoro denne mam slzy v očiach
@amarilka26 a čo tak zobrať pár voľných dní poobede v práci a ísť len tak nečakane do družiny, sadnúť si k druzinarke a rozprávať sa s ňou, aby syn videl, že je všetko ok? Kľudne sa prestriedal aj s manželom, možno zistí, že je všetko ok s on nemusí plakať. To je už dosť veľký chlapec na plač, také deti už v lete aj do tábora dávajú. Ty ten tábor radšej zatiaľ ani neskusaj.
A spolužiaci ako? Má kamarátov? Družina môže byť už len taká bodka za tým všetkým, ak chudáčik sedí ticho celý deň v lavici s nikým sa nebaví, ostatné deti majú kamošov len on nie, tak to by zle vplývalo aj teraz na mňa nie to keby mam 7 ☹