8,5 ročná dcéra žiarli na kohokoľvek

kamajka
30. apr 2012

Mám 8 a pol ročnú dcérku, je druháčka na ZŠ. Okrem nej mám ešte dvoch mladších chlapcov. Medzi sebou majú krásny vzťah, žiadna súrodenecká rivalita ani nič podobné sa nás nedotklo. Vychovávam deti odmalička k spolupatričnosti a opakujem im,že si musia jeden druhého vážiť. V posledných dvoch rokoch sme prekonali veľa zlého, zostali sme sami. Problém máme asi taký, že moja dcéra žiarli na všetky moje priateľky (priateľov mužského pohlavia nemám 🙂). Keď sme na ihrisku a rozprávam sa s niekým, dcéra sa odúva, zazerá, nechce sa hrať s deťmi, vydobýja si moju pozornosť, len si tak smutne sadne na trávu a hojdá sa, poprípade si ohrýza nechty alebo objedá vlasy... Keď sa spýtam,čo jej je,tak to musím dolovať 15 minút z nej, kým dačo vymyslí, čo jej akože je... Vypýta si napr.bicykel,tak jej ho idem vybrať z pivnice, chvíľu je ok, dá si dve kolečká a keď vidí,že sa rozprávam s kamarátkou, znova to isté dookola, potom zas vymyslí, že jej je teplo, je mrzutá, a takto stále dookola len aby som si ju všímala a venovala sa jej. Doma mi takéto scény nerobí.

Aj mi sama dnes večer povedala,že si myslí, že mám "tetu" radšej ako ju, preto bola taká namrzená vonku. Že jej vadilo,že sa s tetou rozprávam a nie s ňou.. Kým na ihrisku nie je nejaká moja známa s ktorou sa dá kecať,tak je všetko v poriadku.
Čo to? Prečo tak žiarli?

dada1212
30. apr 2012

@kamajka asi nechceš veľmi preberať súkromné veci, ale prečo ste sami? stala sa nejaká tragédia alebo jej otec od vás odišiel? ak odišiel, tak možno sa nevie s tým zmieriť a bojí sa, že aj ty pôjdeš niekde preč a z tej obavy žiarli na každého cudzieho

viki2912
30. apr 2012

suhlasim s
@dada1212 ...moze to byt sposobene strachom z toho,ze strati aj teba a ostane sama..vyhladala by som odbornu pomoc....

kamajka
autor
30. apr 2012

@dada1212
@viki2912

čo sa týka toho súkromia,nemám problém o tom hovoriť...resp. písať....len je to trochu zložitejšie.. s manželom sme sa rosišli pred štyrmi rokmi, to zvládli malí v pohode, spoznala som niekoho iného a uverila som naivne,že nás má rád..no ale keď sa nám narodil spoločný syn, tak sa partner rozhodol, že už moje deti z manželstva nechce vídať a majú na neho zabudnúť. že sa chce vídať len somnou a so svojím biologickým dieťaťom.to asi v skratke.. sami sme 15 mesiacov. deti mali k nemu fajn vzťah. volali ho ocko. môže byť aj to príčinou? že by to nevedela všetko spracovať? stále jej opakujem,že ju ľúbim a že by som si ich nedala za celý svet. inak exmanžel- teda otec tých starších nás navštevuje pravidelne v rámci svojich možností, aj k najmladšiemu si našiel cestu. možno že sa bojí, že znova stratí otca? ale prečo toľko žiarlivosti čo sa týka mňa, tomu nerozumiem.

objednaní sme na 10.mája. 🙂 tak snáď prídeme na to, kde je kameň úrazu.

ja som sem napísala hlavne preto,lebo ma táto situácia dnes totálne zarazila.

dada1212
30. apr 2012

@kamajka možno ju to všetko poznačilo a vnútorne má obavy, že príde aj o teba, respektíve si už ničím nie je istá. z racionálneho hľadiska 8 ročné dievča by malo byť už dosť rozumné aby vedelo, že s kamarátkou asi neodídeš, ale možno ju to všetko poznačilo a spôsobujú jej také situácie vnútorne nejaké zlé pocity, lebo sa nejako nezmierila s tým čo sa stalo a potom reaguje tak ako reaguje.
ako sa z toho dostať, tak s tým vám určite najlepšie poradí psychológ. je dobré, že ste objednané, lebo ak sa niečo potláča, môže to neskôr spôsobiť aj vážnejšie psychické problémy. najlepšie je to vyriešiť nejakou terapiou

kamajka
autor
30. apr 2012

@dada1212 dúfam,že sa to porieši, tiež mám obavy,aby sa to ešte nezhoršovalo. aj som sa s ňou o otm bavila,že či by sa s inou tetou (psychologičkou) porozprávala ale povedala mi, že nie, lebo že nemusí každý vedieť čo sa nám stalo 😕. keď som sa opýtala,že čo sa nám akože stalo, tak mi to nevedela konkretizovať. dúfam, že to doktorka z nej vydoluje. tiež som premýšľala, že asi necíti istotu,neviem,ako k nej pristupovať, a ako jej pomôcť,aby vedela,že u mňa má istotu navždy a za každých okolností.

katka1981
30. apr 2012

@kamajka, ahoj, hned podla uvodu mi napadlo, ci nestratila otca .... cele je to podla mna o tom, ze stratila cloveka kt. ho milovala a boji sa ze strati aj teba. Preto na kazdeho ziarli, boji sa o teba. Podla mna je to normalna reakcia. Je to citlive dievcatko, naviazane na teba, lebo len v tebe citi istotu. Davaj jej stale najavo, ze ju lubis a ze junikdy neopustis, ale to urcite aj robis. Podla mna aj psychologicka by ti povedala nieco podobne, ale chod za nou kludne bez malej, ona ti poradi, nemusis malu brat so sebou ked nechce. Deti su na taketo problemy velmi citlive a hanbia sa o tom hovorit.

dada1212
1. máj 2012

@kamajka neboj sa, psychológovia majú na to školu a určite to zistia.aj ked dcérka vraví, že nebude sa s psychologičkou o tom veľmi rozprávať, tak veľa môže zistiť aj od teba a aj od nej nepriamo, napríklad z kresieb a podobne. a možno časom, ak si psychologička vytvorí s ňou vzťah, tak je možné, že jej povie, čo ju trápi.

dulkagabulka
1. máj 2012

skus si vyhladat niečo o aktívnom počúvaní ...velmi ti to pomoze pri komunikacii s dcerkou...aj vo vyriešeni jej žiarlenia...ja mam velmi dobre skusenosti s tym 🙂

katkatt
1. máj 2012

@kamajka ahoj, ja ta chcem len povzbudit, aby si sa nebala ist s dcerkou k psychologicke. 😉 Nemusis sa bat, ze jej bude klast nejake "nevhodne" otazky alebo nejako to z nej nasilu tahat, co ju trapi. Casto sa u malych deti pouziva hra, kresba a ine techniky, kde nie je dieta konfrontovane s tym, co ho trapi priamo, ale to do niecoho premieta, napr. do tej hry. Zelam Vam nech spolu pridete na koren problemu a najdete aj tu spravnu cestu.

kamajka
autor
1. máj 2012

@dulkagabulka
@katkatt

dakujem baby..