Aké najťažšie chvíle zažívate s deťmi s Aspergerom alebo vysokofunkčným autizmom?

@kraska11 ma svoje ritualy, nikdy nechapal mojej emocii co ma neskutocne rozculovalo a mala som pocit ze ma nema rad. Dokaze hodiny rozpravat o svojich obladtiach, unavne sa pytat az otravne, ma zvlastny zmysel pre humor.. Ako aktualne v dospelosti uz je niekde inde a ko v mladosti. Ked si sam uvedomil ze do 22r sa nepozeral ludom do oci, ma celkovo problem so vztahmi a komunikaciou s ludmi, casto ma kazdy pocit ze je arogantny a bamysleny hoc taky vobec nieje ale zial pri cudzich ma ten sposob prejavu.. Je toho viac... Ale teda nema take amoky ako syn ze tk uz vie sa ovladat a kontrolovat (to povedal sam)

@katuska_za aj u nás je to podobne. Syn 13 rokov, manžel 58, obaja AS. Je to s nimi náročné, hlavne po komunikačnej stránke. Obaja sú takí dobráci, a nie je to až taká katastrofa ako sa na prvý pohľad zdá, hlavne sa s nimi treba naučiť komunikovať a byť trpezlivý. Manžel je až detsky naivný, a syn tiež, takže musím dávať na nich pozor, aby niekomu nenaleteli.

@kala713 ano a zaroven x krat musim celkovo "nezhodit" msnzela ked sa zruti pri uplnej kravine typu zmaze sa mu mapa naplanovaneho vyletu.. Proste kluud nadych vydych a podporit ho v tom ze ma cas a kludne nech si ju najde znova... Atd proste ta komunikacia je dost narocna kedze ja som vysokoemocny a rychly typ cloveka a oni potrebuju cas a vsetko povedat do dezialu nevycitaju nic z tvare gesta vety, beru to doslova😔

@katuska_za @kala713 som rada že v tom nie som sama 🤣 prosím vas, ako to dáva muž zo synom? Naši majú dosť problem, obaja trvajú na svojom a potom to je tu na prášky 🤦‍♀️
My už mame medzi časom potvrdený AS,ADHD a tikové poruchy.

Máte nejaké vtipne historky?
Moj syn raz prišiel domov a pýta sa čo to znamena že “pozdrav Karolinku” lebo on prišiel za nou povedal čau a zavrel dvere a ona sa tak divne tvárila 😀

@tonicka na fb je založené fórum, kde rodičia píšu svoje skúsenosti a navzájom si radia. Tam by ste sa dozvedeli isto viac.
@katuska_za

@lilitela Ahojte, aj ja mam syna aspergera a bolo upokojujuce citat tieto prispevky a zistit, ze v tom nie som sama. Okolie nevie pochopit, ake to je, ani rodina. Syn je prvak na beznej ZS a obcas sa stane, ze ked idem ponho, ma prave vystup a dost mi prekaza, ako sa ini rodicia na nas divaju (prekvapene, odsudzujuco). Ako sa s tym vysporaduvate vy, dokazete to neriesit, nevsimat si ich? Aj "bezne" deti maju svoje vybuchy, ale nie take "neprimerane". Nikomu ani nenapadne, ze by za tym mohlo byt aj nieco ine, kazdy to automaticky pripisuje zlej vychove a neposlusnosti. To ma dost ubija 😔

@anitka116 Ano, je to hrozne, ja s tym dokonca aj zijem, kedze manzel neuznava ze mame take dieta, cize cokolvek doma vychovne riesime, tak je to podla neho nezvladnuta vychova. Vraj nebudu mu deti po hlave skakat a podobne hluposti. A sprava sa k dcere velmi odmerane a chlladno, akoby za trest, cim celu situaciu iba zhorsuje. Takze ja to mam vlastne stale. Navyse vytvoril aj koaliciu so svojou matkou, navzajom sa v tom podporuju. Zazivam rozne krutenie hlavy, ak je svokra svedkom niecoho, potom, akoze za mojim chrbtom (ale tak aby som to videla) sepka recicky muzovi, ze to je cele zle a podobne, najradsej by som ju vysmarila von dverami. Clovek v tej chvili nevie, ci ju tolerovat kvoli detom, alebo ci ju odstrihnut uplne. Pritom v principe su tie deti dobre, su ake su, so svojimi chybami, ako keby sme kazdy nejake nemali, vsak? Potom je clovek psychicky tak v prdeli, ze ano, dalsie problemy na verejnosti je tazke zvladat. Je to neprijemne a hanba, ale najlepsie idu zvladat tie pred uplne cudzimi, to ti moze byt ukradnute, uz trosku horsie je to medzi znamymi, skola a tak. Pretoze vlastne nikto nevie, co a ako a ja asi ani nevidim vyznam to cudzim hovorit, pretoze neverim, ze by nam to snad nejako pomohlo. Lebo mam skor obavu, aby sa este viac potom nestranili spoluziaci dietata alebo aby ho dokonca nejako "neoznackovali", lebo doma rodicia urcite budu sa vselijako vyjadrovat, pretoze chyba osveta a niektorym aj inteligencia. Sama si z detstva pamatam, ked mal niekto fakt postihnute dieta, ako sa o nom ludia vyjadrovali, nic lichotive. Okrem toho, napriek navonok velmi chapavym reciam, povzbudeniam a sucitnym pohladom od ludi, ktorych som informovala, sa v konecnom dosledku stretavam aj tak s tym, ze to ludia nechapu. A to aj u kamosiek, vsetci strasne akoze chapu, uistuju ma, ale ked nastane nejaka konfliktna situacia medzi mojim a ich dietatom, vtedy idu zrazu vsetky tie pochopenia bokom. A to vlastne aj od uciteliek, ked som ich ifmormovala, strasne vsetci empaticky na zaciatku, ze chapu a budu brat ohlad a stejne riesim casto rozne veci, kde by stacilo, keby sa ucitelka zamyslela, ze aha, toto bude asi suvisiet s poruchou a nie ze sa hned osopi na dieta, ze zareagovalo ako zareagovalo, alebo ze nechape co malo pochopit a nejedenkrat aj dieta zhodi v kolektive, hoci vie, ze uz takto to ma nesmierne tazke a je uplne izolovane. Ak ti to pomoze, casom by sa to malo zlepsovat, tie jeho prejavy a tym padom sa bude zmensovat aj tato zataz smerom na teba.

@lilitela
To musis mat naozaj tazke, ked este aj s manzelom musis bojovat. O svokre uz ani nehovorim. Tie by sa uz do vychovy nemali starat vobec, mali moznost vychovavat svoje vlastne deti.
V skole je syn integrovany, zial osobneho asistenta sme nedostali, mame len jednu asistentku ucitela pre celu triedu. Neviem, co presne o nom vedia ostatni ziaci, ale urcite na nom vidia, ze je iny. Najhorsie je fakt to, ze ani samotny ucitel mu nerozumie, hoci v papieroch o integracii, co sme skole odovzdavali vypracovane z CPPP, je podrobne opisane, ake ma zvlastne potreby, v com potrebuje pomoc. Najhorsie sme to mali pre dva tyzdne, vtedy proste syn potreboval cas na adaptaciu, predsa len v skolke mali uplne iny rezim. Ale pocuvali sme nanho len staznosti. Potom si aj sam zvykol na skolu, zlepsilo sa to, len potreboval trocha casu. Neviem, ci vobec existuje taky ucitel, ktory by sa vedel povzniest nad tym, ze taketo deti nerespektuju hierarchiu ucitel-ziak, a nevyvysoval sa nad nim. Vtedy je to iba horsie, ked narazi na nepochopenie.

Nedavno som sa pridala do sukromnej skupiny AS na fb. Je tam fakt vela o tom pisane, zdielane, rozne otazky, rady od rodicov. A su tam aj samotni ludia s AS, ktori vedia poskytnut ich pohlad na vec. Aj samotna zakladatelka ma bohate skusenosti s touto diagnozou, osobne aj odborne.

@anitka116 Urcite chapem aj tych ucitelov, nemaju castokrat na to priestor, ani nejaky zacvik a v plnej triede dalsich ziakov casto "zabudnu", ale viem si predstavit presne o com hovoris.

My máme doma tiež vysokofunkčného AS. Pre mňa sú úplne najtažšie chvíle, keď vidím ten pripastný rozdiel medzi súrodencami. On je najstarší a vôbec nikdy neprijal mladších súrodencov (prostredný sa narodil, keď mal dva roky). Večne proti niekomu namieri svoju nenávisť a je strašne ťažké takto denno denne fungovať. A aj mladší už nie sú malé deti a vnímajú to. Nechápu jeho správanie a mne je veľmi ťažko vidieť, ako to takto nie je dobre a nedá sa to zmeniť. Syna od malička prijímame so všetkými jeho "zvláštnosťami a úžasnosťami" a toto vyvršovanie sa na mladších súrodencoch je hrozné. Fyzicky im neubližuje, ale tá večná hnusná zloba.

@katuska_za u nas doma to isté..😏🙏🙏

@julia204 to bola velmi inteligentná reakcia tej matky 🤦‍♀️