Ako zvládať 9-ročného chlapca s ťažkou povahou?
Ahojte mamky, mám 9 ročného chlapca, ťažkej povahy. Viem, že deti sa nemajú porovnávať, ale keďže nemám nikoho v mojom okolí kto má rovnako staré deti ako ja, tak nemám ani šajnu, či sú určité veci bežné a ja mám iba vysoké očakávania lebo ja už som zrelá na psychiatriu. Dcéra má 7 rokov, tá je úplne iná, ale zase nooo je to dievča tak asi aj v tomto je naozaj ten veľmi veľký rozdiel? Mňa by zaujímalo ako prebieha napr ráno pred školou, môjmu musím povedať každú činnosť čo má spraviť aj 10x inak sa ani neprezlečie, pošlem ho už s krikom sa konečne prezliecť a on si na si leží a spieva, že on zabudol, že sa má prezliecť. Nepomáhajú ani tresty, ani krik, ani zákazy obľúbeného ani motivácia, ani tabuľka s povinnosťami, lebo on aj zabudne že má nejakú tabuľku. Má poruchu pozornosti, Adhd a intelekt nižší priemer, tak ja už neviem či to všetko môže byť aj týmto spôsobené, ale už neviem ako na neho, aby som mu naozaj stále stála za riťou? Pošlem ho sprchovať sa, tak na 5ty krst už konečne ide, prídem do kúpeľne s on sedí vo vani s hračkou, voda ani nezapnuta, nakricim, vodu zapne, začne sa sprchovať, o chvíľu prídem a on zlieva mydlo a šampón do jednej fľašky a neosprchuje sa, že jemu je zima, no bodaj by nebola keď mokrý sedí a neosprchuje sa. Takto to je so všetkým, nemôžem sa na nič spoľahnúť. Ide na tréning, hovorím mu aby si nespustil vodu do fľaše, ale že to má spraviť hneď teraz lebo potom zabudne
"Má poruchu pozornosti, Adhd a intelekt nižší priemer, tak ja už neviem či to všetko môže byť aj týmto spôsobené"
Ano aj. Samozrejme...
to čo popisuješ je určite poruchou pozornosti - a ak s ním ešte nechodíš k psychológovi pravidelne tak je najvyšší čas začať ...
a ty by si sa mala tiež vzdelávať - a tiež sa porozprávať so synovou psychologičkou, ktorá ti dá k nemu manuál - pretože toto čo čítam že robíš je absolutne nevhodný prístup ...
vychovávať takéto deti je každodenná úmorná nekonečná práca ... práca ... stojí to veľa námahy a niekedy sa zdá že málo výsledkov - ale ver že tou každodennou prácou zo syna môže byť "normálny" človek ktorý svoje poruchy bude vedieť manažovať ...
Áno, je to diagnózou, neboj, nerobí ti to naschval
Aspergera nemá?
@biba_18 čo robím, veď tam nie je absolútne písané čo všetko som skúsila, zhrnula som to, že vlastne ani po dobrom ani po zlom to nejde, ani tabuľky, ani motivácie nefungujú, ani vedenie k samostatnosti. Chodíme k psychologičke, boli sme aj u psychiatra. Manuslov na výchovu mám za 9 rokov naštudovanych s nepomáha nič
"Má poruchu pozornosti, Adhd a intelekt nižší priemer"
A ty chceš od neho veci ako od zdravého, tam je chyba. Neporovnávaj ho so zdravou sestrou ani so zdravými spolužiakmi. Vybav asistenta do školy ak nemá a ty sa nauč ako s ním máš pracovať doma.
Musis zacat od seba. Vies, ze mas dieta s urcitou diagnozou, to nezmenis. Ale pokial nezmenis tvoj pristup k nemu, aj s pomocou odbornikov, tak ako pises budes zrela na psychiatriu ty aj tvoj syn. To co robis je absolutne nevhodne...
Píšeš že má ADHD, máš naštudovaný obraz tejto diagnózy? Lebo všetko čo píšeš je zo synovej strany úplne bežný prejav vzhľadom na diagnózu a vek.
@autorka nejde to po dobrom ani po zlom tak skús ísť naňho po ADHD 🙂 je to preňho náročné a nie, nechápe ani prečo kričíš..
Ved co tam cakas, ma presne diagnozy, ktore toto sposobuju, pytas sa mam s NT detmi. To nejde porovnavat, Tvoje dieta ma specificke potreby a pre neho je naozaj taketo nieco prekazka. Mam kamosov s ADHD a maju presne tieto problemy aj v dospelosti. Proste oni sa snazia, ale pre nich je to vsetko take roztekane.
Ja viem, že robím veľa chýb, ja už nevládzem ale snažím sa najviac ako viem a potom zase zlyham
Moj syn ma ADHD a tiez sa nachadza na autistickom spektre. Nam velmi pomaha na vsetky ukony upozornovat dopredu. Napriklad- za 10 minut sa musis ist okupat, za 7 mi ut sa musis ist okupat. Takto upozornujem a potom teraz sa ides kupat. A potom pokracujem, uz sa kupes, a podobne. A teda takto to je viac menej so vsetkym. Otravne? Ano. Pozeraju na mna niektori ludia ako na blazna? Ano, funguje to a zlepsuju sa denne cinnosti a pokoj v rodine? ANO.
Neuronetypicke deti potrebuju iny pristup. Na kazde doeta plati nieco ine a treba hladat to ako si to ulahcit. Najhirsie su vsak ocakavania. Cakam ze ked ti poviem ty to spravis, cakam ze ked ti poviem nalej si vodu do flase aj ta flasa skutocne skonci v batohu.
Chapem, je to velmi narocne, vsetci sa niekedy zrutime....vydych nadych. Musis si uvedomit, ze on naozaj tie veci nechape a nevidi v tej hlavicke ako bezne deti. Trpezlivost nekonecnu potrebujes, pochopit ze nic z toho nerobi naschval. Nastavit rezim tak, aby napriklad na obliekanie kupanie atd mal dostatok casu, viac ako dcera. Mozno treba byt pri nom ked sa rano oblieka, nie ze ho obliect, ale sediet pri nom a kludnym hlasom mu opakovat ze sa ma obliect az pokial to neurobi, mozno maly digitalny casovac, nastavit mu timing na ukony, ak treba tak pridas minuty, aby sa vedel orientovat v case... nastuduj si rozne techniky a skusaj pokial nezaberu, a hlavne trpezlivost a NIKDY na neho nekricat a neporovnavat s beznymi detmi. "Timing" teda casovat jednotlive ulohy pre neho je zaklad, a dopredu mu povedat, aka uloha ho najblizsie caka...
Ja mám 8 a 10ročných chalanov bez diagnoz a veľa vecí robia presne ako tvoj s ADHD. Niekedy mám také nervy, že až. Väčšinou, ak chcem, aby niečo spravili na prvýkrát, tak musím pri nich stáť a čakať a zopárkrát aj napriek tomu zopakovať, čo majú robiť. Ak by k tomu mali ADHD, asi by ma regulérne piclo. Čítala som skúsenosti rodičov a aj konkrétnych ľudí s touto diagnózou. Aké je to pre nich náročné robiť často aj jednoduché obslužné úkony. Ľudsky tomu rozumiem ale kebyže to mám doma, tak by som potrebovala rovno psychiatra. Pre seba. Takže celkom rozumiem, že kričíš, rozčuľuješ sa, ale asi je to zbytočné.
je tam napísané čo robíš 😉 a zjavne to čo robíš nefunguje - a nikdy fungovať nebude ... dostala si od boha takéto dieťa - a musíš to už len prijať ...
Vyuzivas obrazky? Napr na chladnicku, na dvere nalepit proste obrazky jednoduche ako postup. Kde bude chlapec, co ma flasku v ruke a dava ju do tasky, taketo veci mozu dost pomoct.
Máme doma to isté 😉😁 tiež má Adhd, ake vraj ľahšiu formu. Učí sa rýchlo a ľahko ale tým istým tempom to aj zabudne. Zabudla si na "nemá pud sebazáchovy". Môj je schopný skočiť z plota vysokého tak 3,5m. Reálne to spravil u našich. Bránku zamykame aby deti neušli na cestu a on za bránkou. Ako si sa tam dostal? Tak bol dedkovi ukázať odkiaľ skočil. Všetko stratí, zničí, zabudne??? Nič s tým neurobíš. Tiež ho pošlem di sprchy a potom keď je chvíľu ticho nájdem ho spať nahého na zemi veci okolo... Nachystať sa do školy? Neexistuje, kôpky robí pol dňa, musím prísť a spraviť to s nim a podobne....
Áno aj obrázky, máme všade nalepené, napr aj v kúpeľni zuby umývanie, od malička máme obrázkové činnosti všade
Ja ho neporovnavam s dcérou, to že som to napísala, neznámej, že mu denne hovorím pozri sa na seba a na sestru. To že kričím a nie vždy všetko zvládnem, neznamená, že po ňom len hukam
Ja mám 10 a 8 ročných chalanov. Asi to bude tými diagnózami čo má, nie tým, že je to chlapec...
Mala by si prijat svoje dietat take ake je. Proste niektore veci nezvlada, pretoze su nad jeho schopnosti a moznosti. Nauc sa s tym pracovat, popripade sa obrat na odbornikov, ktori ti poradia ako s tym zit. Ak po nom hulakas nic nedosiahnes. to vies aj sama. Myslim si, ze problem si ty. Nemyslim to v zlom, urcite sa snazis robit to najlepsie co vies a mozes, ale naozaj potrebujes pomoc aby si vedela zvladat aj narocne dieta, ktore za mnoho veci nemoze a mnoho veci zmenit nevie aj keby chcelo. Pomoc aby si vedela ako mu pomoct zit zivot, ktory nie je ani pre neho jednoduchy.
U nas je to tak ze ked zacnem kricat lebo to uz ja nezvladnem, potom este aj to malo co sa dovtedy aj dalo sa neda. Mne pomaha ked chcem kricat odist notmalne do inej miestnosti. Moje deti to uz vedia. Nie je to o tom ze nekricim, samozrejme aj mne rupnu nervy a namiesto mojich upratuju susedoviec deti spolu s rodicmi. Len teda ten krik u syna vobec nepomaha.
Pozri sa, darmo nam budes vypisovat co doma NErobis...dali sme ti rady a povzbudenie, sama tvrdis ako mas vsetko nastudovane... musis si uvedomit ze to TY musis nieco zmenit a robit inak, aby si vychovala funkcneho a stastneho syna...
Jeho diagnozu nevylicis ani nezmenis, ty tvoj pristup mozes a musis. Inak podla mna karticky pre 9 rocneho uz asi nebudu fungovat, to je pre mensie deti.
Podla toho čo píšeš len nieje samostatný a bez tvojho neustáleho napomínania neurobí nič . Podla mňa to ma vela deti -každé dieťa sa stáva samostatným v inom veku . Môj syn 8 r. Už tento problém nemá -pokial chceš porovnať s chlapcom rovesníkom . Avšak prvý ročník sme to tiež také jednoduché nemali , teraz už ráno vďakabohu zvládne všetko sám bez napomenutia .
Tu je toľko dokonalých matiek, ktoré nikdy nekričali. Lebo áno, ziapem po ňom od rána do večera, nemám nič naštudované k môjmu 9 ročnému dieťaťu. Milujem ho najviac na svete, niekedy by som dokonca aj povedala, že viac ako dcéru (teraz má tu chyťte za slovíčka), nie milujem ich oboch, no o syna sa viac bojím. Prisahám, že po ňom nakricim denne, snažím sa mu všetko vysvetľovať, snažím sa z celého svojho srdca mu dať všetko, len mám aj ja chyby, neviem čo všetko je diagnóza a čo normálne, nemám v okolí nikoho kto mi povie joj toto robí aj môj, alebo že ja poviem uf my máme to isté. Proste som tu chcela počuť aj k iných deťoch
*malo byť nekricim denne
@lenadka presne, žiadny pud sebazáchovy. Včera som dala hrniec s vodou na šporák a hovorím, nepriblizuj sa k tomu, išla som len pomôcť dcere s niečím a čo on? Hneď sa rozbehol narazil do hrnca a vylial vodu, našťastie ešte nebola horúca. Bola to fakt sekunda, boli sme všetci v obývačke, z obývačky sa rozbehol a vyskočil skoro na linku. A on, že ja som si myslel, že ubrzdim ešte pred kuchyňou
Musíš ho kontrolovať, bohužiaľ, ale bez toho nespravi, čo od neho chces a potrebuješ. A dokedy? No pokiaľ bude treba.
...a teraz si si uz len pomohla s tymi "dokonalymi matkami"...komu niet rady, tomu niet pomoci. Drzim palce s nervami.
A on príde z tréningu, že maminka zabudla si mi dat fľašu, bol som smädný. Tak mu hovorím, že veď ty si si ju mal zbaliť a potom ju nájdem na okne odloženú, síce ju napustil4ale už nedal do batohu. A takých veci je milión. Dcéra taká nie je, tá všetko sama