Kvôli učeniu začínam neznášať svoje dieťa

Mne sa zda aj 1,5 hodiny vela v 4. rocniku, nie este 4. Ty ju zacinas nenavidiet, ale ona je mozno na tom rovnako, ak po nej kricis. Zrejme ste si to od zaciatku zle nastavili. Ja som moje deti nechavala pri pisani uloh same, len som ulohy kontrolovala a to hned od prvej triedy, ak nieco nevedeli, tak sa dobehli opytat. Ale nikdy to takto dlho nemohlo trvat, lebo vzdy mali nejake kruzky, takze vedeli, ze ulohy musia rychlo zvladnut.
Nekric, posad ju a vysvetli jej, ze napr. o 2 hodiny idete nieco robit, co robi rada a uvidis. Nevsimaj si ju a ak to nebude mat hotove, tak ta oblubena cinnost jej ujde.

inak taka nie je, ze jej vsetko trva?

Nemá ADHD?

Nema ADHD, ja som bola takato a este k tomu drza. Este v druhom rocniku si ma mamka posadila a povedala, ze so mnou stratila nervy a odteraz sa ucim sama a ked budem nosit zle znamky nech si ju neprajem. Ked niecomu nerozumiem, mam prist. Od toho dna mi len oznamila kedy mi kontroluje ulohy a skusa. Na mna to zabralo a naucila som sa pripravovat sama.

to ako keby si pisala o mojej dcere. je piatacka.
dnes prisla zo skoly nieco po 14hod. hned vylozila veci z tasky ( z desiaty a pod ), potom isla hned do izby, lebo chcela ist s kamoskou von, tak hned zacala. chvilu sa pohrala s morcatkom, ale fakt chvilu- potom som ju nachvilu pustila von, lebo neskor je uz tma. potom sa opat ucila. ked som videla, ze jej to trva, tak som si sadla k nej a ucili sme sa spolu. uz cez spravy pisala ulohu z matematiky. cize cele poobedie ppriprava do skoly. ked odpocitam jedenie, hra s morcatkom, vychadzka, tak 4 hodiny sa "venovala" uceniu.

4tacka?? a ucis sa s nou tak dlho? nie je to trochu o tom, ze si zvykla ze preberas zodpovednost za jej pracu? v podstate si si odpovedala sama..."Mam sa chuť vykašlať na to učenie"...tak sa vykasli, nehovorim ze za cenu ze bude mat zle znamky, ale postupne presun tu zodpovenost na nu

@dskjhfdlkdjhl toto u mojej dcery absolutne nezabera, vysvetlujem donekonecna a ona aj tvrdi, ez chape, ale aj tak sa podla toho nesprava. vie, ze ej neico ujde, aj zazije, ze jej to ujde, aj tak si nepohne.

@majamat Lenze to treba pekne od prvej triedy viest k takemu niecomu a striktne trvat na to, aby nebehala, ked robi ulohy. Kazde dieta ma take sklony-ked treba robit ulohy, tak treba najskor jest, potom pit, potom treba ist na zachod. Ak to rodic nepodchyti vcas, tak potom sa to tazsie naprava. Ale napravit sa to da, len to chce naozaj aby ten rodic bol striktny.

@anavianavi presne toto mam chuť urobiť,len sa bojím následkov🤷‍♀️

dieta sa musi naučiť ze sa uci pre seba nie preto lebo mama... ak to nezvladne smola, ved sa s nou nebude ucit do 18stky - mala by sa to naucit sama a ak nechce daj ultimatum a ak nestihne daj "trest" nebude sa hrat, nepojde na pc, tv... do druheho dna ked sa znova nenauci sama v termine znova... sak sa nauci ze najprv sa mam ucit az potom behat, motat sa a zabavat sa

Nestíham reagovať na každú zvlášť,tak napíšem takto hromadne: v prvom rade ďakujem za reakcie. ADHD nemá.
Je takáto od 1. triedy.
Verím,že je zo mňa vynervovaná a má toho tiež dosť.
Ona vie,že keď si úhohy nespraví prichádza o čas,krorý mohla stráviť hraním. Je dosť hravá.
Ak som jej dávala prestávky bola to katastrofa,nevedela sa vrátiť k učeniu. Ale to bolo ešte v 1. roč.
Skúsim to, ešte raz s tými prestavkami a potom ju asi necham byť úplne samostatná.
Verte mi,že nechcem byť zlá, hrozitánsky sa pre to trápim a snažim sa byť trpezlivá, no keď vidím ako si kreslí po zošite keď som jej 100x povedala aby písala vybuchnem.

stale ju predsa budes kontrolovat. ked nieco nebude mat hotove, posli ju spravit to, ale samu. podla potreby potom kontroluj viac alebo menej. a kazdy den ponukni pomoc, ak niecomu nerozumie. ked prides s pomocou, ziadne vymyslanie, priamo k teme a ked skoncite, odid.

Stvrtacka by mala byt viac zodpovedna a samostatna, preco sa s nou ucis? Vsak nech si urobi ulohy, pripravi sa na druhy den a Ty ju pripadne preskusas, mozno nieco dovysvetlujes. To sa chces s nou ucit aj na druhom stupni? Treba to ukoncit, lebo toto nerobi dobre ani jednej z Vas...

@maminkasisa úlohy by zvládla len rada od nich uteka, takze ju vždy musím napomínať. Uči sa jej ťažko. Ale aj to som chcela tento rok začať presúvat na ňu. Vždy príde uplakaná,že jej to neide...

@dskjhfdlkdjhl to ej jedno, trvali sme na tom, proste nie, nejde to, neurobi to.,
ved ako prvacka sa neucila sama, ucili sme sa s nou, boli sme pri nej, nedovolili sme a teda slo to rychlejsie. dolezite je, ze ona to nevie urobit rychlejsie, ked to robi sama. nemozem sa s nou stale ucit. je jedno, ze na tom trvam, kym pri nej nesedin, proste to tak neurobi. cim viac na nu tlacim, aby sa ponahlala, tym viac sa to zhorsuje, papuluje, odvrava, tvrdi, ze to tak robi. ked jej hovorim, ze sa hra, ona mi do oci klame,ze nehra a pod. zaprie aj nos medzi ocami. ak stale nerobi to co ma a neustale ju upozornujeme, castokrat to prejde do kriku a revu a zase sa len ucenie natahuje.

ja stale nechapem co znamena trvat na tom. ked na tom trvam a nerobit to tak co? moja dcera ani nebeha, ona nad tym sedi,a le proste sa neuci.

mozno jej to naozaj nejde mozno potrebuje pomoct mam doma uz siestacku a s ucenim ma problemy, musim jej vsetko vysvetlovat je to tazsie ale je velmi snaziva, len potrebuje viacej casu na pochopenie tak mozno potrebuje tvoju pomoc a ucit sa s nou

Kedy je narodena? Nesla do skoly prilis skoro a uz sa to s nou vlecie od zaciatku? Nuz, aj ked to je uz teraz vlastne aj tak jedno, vratit sa cas neda.
Ja by som sa dohodla s ucitelkou, ze doma robite zmenu systemu pripravy do skoly a je mozne, ze tyzden dva, bude chodit mozno nepripravena, mozno zabudne zosity,ulohy. Aby ucitelka vedela, preco taka nahla zmena v pripravenosti. Ale to sa mi mozno len lahko vravi, v skutocnosti na to treba asi riadnu odvahu. Niekto nevie robit pod tlakom casu, niekto je rodeny od dietata na prokrastinaciu, tak je to narocnejsie ak je ten typ, ale mozno prave ona je ten typ, ze to treba nechat na nu? Nech si sama najde system a prebratie zodpovednosti za svoje povinnosti. Hoci by aj o polnoci zacala pisat tie ulohy 😂

Verím že máš nervy (samozrejme ze dcéru máš rada a nie, nie neznášas ju, iba ta proste nahnevala tak ľudsky a ako mama iba dvojročného, ktorého nakŕmiť je nadludsky výkon chápem, v akom stave už musíš byť z nej, nerobme si ilúzie, aj deti sú len ľudia, majú rôzne povahy a vedia naštvať 🙂). Spomínam si, že s učením som mala akože problém iba dovtedy, kým sa so mnou učila moja mama. V prvom ročníku som jej hodila ceruzku o písanku, že ja citujem blbosti odmietam carbat, ja chcem písať písmená (vtedy sme sa ešte len učili tie čiarky a vlnky a pod.). Tak v takonto duchu sa so mnou trápila cca do konca školského roka, keď prišla ta povestna posledná kvapka. Básnicka "Žatva". Neviem, ako majú deti teraz, ale vtedy, keď sme preberali nejaké písmeno, tak sme sa k tomu naučili aj básničku. Posledná básnicka. A ani za ten svet som sa nebola ochotná ju naučiť, mama mala strašne nervy a ja som sa odula, že hlúposť sa ja učiť nebudem a nie. Mama si trhala vlasy, do toho večer prišiel domov ocko, našiel mamu vyplakanu od zlosti, že ona už nevládze, nemá na to decko nervy. Ocko si ma posadil na kolená a spýtal sa, že o akú básničku ide.. A ja som mu krásne odrecitovala celú 😂 Takže na ďalší rok som išla do družiny 😀 Tam som sedela do štvrtej, potom som išla na autobus s jednou učiteľkou, ktorá išla tým istým smerom. A vždy a všetko sme sa učili v druzine. Teda u nás bol taky systém, že dovtedy sa nehralo, kým sme nemali spravené úlohy, učiteľka pomohla keď bolo treba, skontrolovala ale museli sme tam minimálne napísať úlohy. Viem, že v tom štvrtom ročníku nás už ani nekontrolovali naši, ani neskúšali, napokon, v tom čase ešte boli v práci, ja som pomáhala o dva roky mladšej sestre. Mali sme stale jednotky. Chcem tým povedať, že mne práve pomohla ta samostatnosť a ze som sa už neučila s mamou. Dodnes sa pamätám na ten stres, čo som z nej mala ale jej sa nečudujem, naozaj 😀 neviem, čo by bolo správne vo vašom prípade, písala som to skôr na odľahčenie.. Prajem nervy zo železa, dcérka z toho vyrastie, bude to fajn. Verím, že sa Vám podarí nájsť dobrý systém 🙂

Podla mña je velky omyl cakat od vsetkych deti ze budu sami jednotkari.Je ovela viac dolezitejsie aby sa naucila byt samostatnejsia a nesediet tolko nad ñou aj ked ti prinesie trojky domov ,ako fungovat takym sposobom,nezdrave pre dceru aj pre matku.Co by si robila keby si mala 3 deti?Musis ju skor naucit byt zodpovedna aj ked ti horsie znamky priniesie,sak to nie je koniec sveta ked nie je jednotkarka.

Podľa popisu môžu byť poruchy pozornosti. Máme takého syna, už o pár rokov staršieho, totožné správanie. Unho bolo na EEG aj vidno poškodenie mozgu v centre pre senzomotoriku, po operácii v celkovej anestézii. Intelektovo veľmi vysoko, no napísanie pár riadkov mu trvalo aj 3-4 hodiny. Plne ťa chápem, tiež som salela, všetko mi stalo, potrebovala som sa venovať aj ďalšiemu dieťaťu. A to sme sa s ním našťastie učiť nikdy nemuseli, pamäť má vynikajúcu, všetko si zapamätáva v škole. On si bol vedomý, že sa pripravuje o hru, šport, obľúbené činnosti... ale nedokázal si sám pomôcť. Chodil istý čas na biofeedback, krásne ho to naštartovalo. Úlohy urobené bez dozoru a rýchlo, odvtedy už vždy sám. Časom sa to zas zhoršovalo, no na druhej strane mozog dozrieval, takže to už nie je také vypuklé. Ale stále s tým bojuje, hlavne keď má robiť niečo preňho nezáživné.

Ja som toto ako dieta nepoznala, nastastie... Myslim tlak rodicov kvoli skole. Ucila som sa pre seba, nie pre nich. Ak som dostala zlu znamku trapilo ma to. Nikdy som nedostala trest za znamku. Nikdy na mna za to nekricali. Za dobru znamku vzdy pochvalu, pri zlej znamke bolo vidno sklamanie ale ziaden strach z rodicov som nemusela mat. A ked toto citam, tak som im vdacna. Ucila som sa sama, prve dva rocniky len skontrolovali ci mam ulohy a vsetko nachystane na dalsi den. Autorka, mozno by si mohla zmenit pristup a prestat dceru terorizovat. Je to aj tvoja chyba ze je dcera nesamostatna, ked jej stojis za zadkom a buzerujes ju. Skus sa do nej aspon trosku vzit ako sa moze citit. Prestan po nej ziapat, sama vidis ze to nikam nevedie.

Nepostrehla som, má dcéra nejaké pravidelné mimoškolské aktivity? Šport?
Úprimne stráviť 4 hodiny denne nad úlohami, by moja 4táčka nemala kedy. A ona si je vedomá toho, že ak chce mať krúžky (a ona teda chce) musí si tú školu zorganizovať.
Ja vysvetlím, keď nevie. Učí sa pre seba, ja som už do školy chodila., Nech má aj 5, keď zaslúži.
Na čom trvám, sú vedomosti. Ak nevie, musí sa doučiť.
Chyby nie sú problém, poučíme sa z nich.

Mám šťastie v nešťastí, že bola od prvého ročníka často chorá. Tak bola nútená veľmi skoro naučiť sa samostatnosti, a ja som zistila, že keď pri učení nemá publikum, veľmi to obom prospieva.
Dnes som prevažne tzv. podpisovač žiackej knižky.
Ja ale prvý stupeň beriem práve ako čas, keď sa tej samostatnosti to dieťa má naučiť. Aj za cenu občasnej zlej známky či poznámky, že niečo zabudlo.
Za mňa nie je potrebné sa báť tomu dieťaťu nechať priestor.
Beriem, že každé dieťa je iné a nie všade to funguje.
Ale za mňa, pokiaľ dieťa nemá diagnózu v 4.roč. už sa má dávno pripravovať do školy prevažne samé a to bez sústavnej kontroly rodiča.

Ja si myslím, že dobre to robíš. Dieťa sa musí naučiť učiť a povinnostiam. Pri mne rodičia tiež stále sedeli, až som išla na 8ročne gymnázium. Potom už ma to tak nejako chytilo, kolektív ma potiahol, mali sme šikovných ľudí v triede. Strednú aj vysokú som skončila s vyznamenaním a to už pri mne nesedel vôbec nikto, sama od seba som si splnila svoje povinnosti. Môj brat to isté. A pamätám si, ako na neho kričali, keď nechcel písať, učiť sa na prijímačky na 8ročne, nechcel ukázať zošity atď. To je fáza. Budeš zat ovocie

mám syna štvrtáka, je presne takýto... druhák ho predbehne.... ale ja sa s ním neučím, len sporadicky nakuknem cez plece, skúšala som ho učivo keď bol 2 týždne chorý - to sa vedel pekne naučiť. Len to písanie je odjakživa problém, pomalé, nesústredené, on je tvrdohlavý, všetko rieši... nuž nemôžu byť všetci rovnakí. Ak by som ešte raz mala zažiť že je prvák, tak by som bola na liekoch... 😀
Niekedy sa stane, že zdržuje celú rodinu svojím závratným tempom a ešte je urazený, takže sem tam buchnem, ale vo všeobecnosti - keď to on takto chce, nech sa páči... určite sa nebudem vytáčať stále alebo zaňho všetko riešiť. Príklad - písali diktáty v škole, písal so mnou doma,- výsledok: komplikované slová správne, vybrané slová správne, ale bodky na i alebo dĺžeň, veľké písmeno na začiatku - no na čo... tak sa ho pýtam, či to nie je škoda, keď kvôli takýmto prváckym chybám dostáva 2,3... Jeho reakcia - či on musí mať jednotky, toto predsa nie je najdôležitejšie v škole.. tak mu vravím ok, ak si ty spokojný...
Takže nechaj to trochu viac na jej pleciach - ona chodí do školy, zároveň si aj ty psychicky oddýchneš, možno by som skúsila aj variantu nech si zje čo si navarí - niekedy je to rýchlejšia a lepšia cesta ako všetky možné rodičovské snahy...uvidíš. A na záver, viem aké je to ťažké, ale nemáš ju rada preto, že je jednotkárka, ale preto že je tvoje dieťa, nech je aká je...

Ahoj, ja ta chapem, ja mam doma podobne dieta. Zatial nie v uceni, ale v inych veciach. Skratka nevie sa sustredit a plynule dokoncit jednu vec. Vecne prerusuje, kruti sa, odbieha, hovori o inom, minimalne mysel odlieta prec. Alebo mu je to jedno, neviem, je tiez salamista. Cas proste pre neho neexistuje. Co ja urobim za 5 min, on hodinu. Kto take dieta nema, nevie si to predstavit. Ake frustrujuce je to. Mne pomaha len ostat pri nom a stale mu pozornost zameriavat na ulohu. Vyslovene opakujem, teraz napr. cvicis, pozeraj sa na nozky, tie cvicia, ruky nerobia nic, atd. Alebo dam jemu komentovat, co robi, aby sa nad tym zamyslal. Ak teda chcem, aby nieco urobil. Ak to necham na neho, nic neurobi, alebo za neskutocne dlhy cas. Ale pozor, asi si na zaciatok vyber len nieco najdolezitejsie, aby ju to uplne nevystavilo a neznechutilo sa jej to. Potom prestavka a opat sa snazit koncentrovat. Zrejme neobsiahnete vsetky ulohy, ale zatial by som bola s tym spokojna. Este mi pomaha, ked mu rozdelim ulohu na ciastocky, napr. tento riadok napises za dve minuty a vsetkych pat za 10. Za 2 min skontrolujes, ci je pri konci prveho riadku. Atd. Mozno je to aj nejaka porucha pozornosti, to by zaujimalo aj mna...

Daj ju do družiny a tam nech si píše úlohy. A máš pokoj.

Mám doma tiež štvrtáka a už minulý rok som ho nechavala postupne aby si úlohy robil sám a iba skontrolovala, keď niečo nevedel spýtal sa a riešili sme spolu. Tento rok funguje už samostatne aj s úlohami aj s učením na všetky predmety... veď už pôjde na druhý stupeň, a mňa čaká zas učenie s pravackou, by som sa zbláznila učiť s oboma 🙈 on vie že sa musí učiť priebežne, lebo keď dostane horšiu známku, tak nastupujem ja a preskúšam ho všetko do puntiku a neuvidí svoj mobil týždeň 😀 ak sa dcéra dokáže sústrediť v škole na hodine, mala by to zvládnuť aj doma... Možno by to chcelo prejsť postupne na samostatné učenie a bolo by to ľahšie pre vás obe a dať si pravidlá, u nás platí najskôr povinnosti, potom zábava, takže vie že úlohy a učenie sú prvoradé a potom môže ísť von s kamarátmi 😉

Zasnem. Uz len z nadpisu..vsetky hladate problem v dietati no ja vidim problem v autorke. Zena ktora vibec napise nieco take by sa mala nad sebou zamysliet vazne. To dieta citi co mu davas..aby raz ona nepisala tu ako neznasa svoju matku..