S 10-ročným synom je to na nevydržanie
Co robit? Môže byť takto skoro začínajúca puberta? Ako sa dá postupovať, ak rodičia nezvládnu problémové dieťa? Doma nie je kvôli nemu žiaden kľud. Drzý, papuľuje, potom sa vyhráža, je výbušný, nepokojný. A to všetko doma. V škole neboli hlasené problemy so spravaním. Rodičia si vzájomne rozumejú, doma zázemie dobré. Zdedil po starom rodičovi veľmi problematickú povahu. Mám strach, že ak bude starší, tak to doma nedáme. Máme už svoje zdravotné problémy a mám strach čo bude o také 3,4 a viac rokov. Existujú nejake zariadenia reedukačne na prevýchovu? Psychol. nepomohol.
To mam najradsej tieto obhajovacky. U teba to je po dedovi. Syn kamaratky to ma preto, lebo ona je madarka a otec balkanec. Dalsi to ma po otcovi = s ktorym ani nezije. Ja za tym vidim len obhajobu blbeho spravania deti svojimi matkami. Lebo to je najlahsie povedat. To dedo, to matka, to svaty otec. Mate deti vychovavat a korigovat, a nie obhajovat ich blbe spravanie genetikou.
Ahoj, má dostatok spánku? Ak je podráždený, možno potrebuje viacej spať. Možno mu len chýbajú nejaké vitamíny, minerály. Kamoška riešila niečo podobné so synom a mal naordinovaný spánok a omega 3 mastné kyseliny. Zmena bola naozaj viditeľná.
tvoj syn má len začínajúcu pubertu a možno je tvrdohlavejší, vychádzam z toho, že v školke problémy nemá, takže určite je problém u vás v rodine, aj ked ty ho zjavne asi nevidíš, možno tvoj muž mu nedáva jasné hranice, nemá prirodzenú autoritu? ja mám tiež 10-ročného syna, v škole problémy nemá, je šikovný, inteligentný, len tiež tvrdá palica, doma občas tiež drzý, vymýšľa, špekuluje, niekedy proste vie človeka vytočiť, muž ked naňho pokričí, tak vačšinou poslúchne, ale tak ja to beriem s rezervou, on bol náročný od bábatka, ostatní dvaja synovia boli oproti nemu zlatíčka a teda najstarší žiadnu pubertu nemal, ale určite by som ho nedávala niekam do reedukačného centra, preboha, tam by sa ti len pokazil, skús si pozrieť Nevýchovu, je tam veľa poučného, má súrodencov?
Nepises nic blizsie o vas - len syn drzy, papuluje, nedá sa s ním vydrzat... je taký stále od malicka alebo to je problém nejakej doby? Ma dostatok spánku? Netrápi príliš veľa času na PC? Je u vas doma vsetko ok? Ma súrodenca? Ako s ním vychádza a aký máte prístup k súrodencovi? Ak chceš, popis nejaku konkretnu situáciu. Nie sme psychológovia, ale možno budeme vediet napísať k tomu viac.
Ja som bola podľa mojich rodičov drzá a papulnata, klamala som ich neustále a oni mi stále vyhadzovali na oci, aka som nemožná. Ako sa mam pozriet na mladšieho brata (on mal dva roky a ja desať). A ja som bola len nešťastná, že ma nechápu, že stále melú svoje, že si ma nevšímajú. A pritom oni mali pocit, že mi dávajú všetko - chodili sme na výlety, teple jedlo každý den, ciste oblečenie, doma upratané.. chceli so mnou behat po psychologoch, čo mi je, prečo nie som taká, ako chcu. A to som naozaj nebola problémové dieťa - ucila som sa výborne, nechodila som poza školu, žiadne drogy a alkohol, ozajstného frajera som mala až v 18. Ale doma som mala potrebu rebelovat. ťažko to porovnať, keď si nic blizsie nenapisala - ale možno to ozaj nie je len o povahe dieťaťa. A to so všetkou úctou, len reagujem na to, čo si napisala - keďže ani uňho nie sú hlásené problémy ani v škole.
Ešte k tej povahe. Vieš, aj môj syn je typicky Býk - povaha rovnaká ako môj svokor - v sekunde sa naštartuje z nuly na 150, ak nie je po jeho. A čo neznášam je, keď sa niektorí ľudia v rodine pousmejú “to je taká povaha, taký nás maly bycek”. Ja si ako matka nemozem a nechcem dovolit, aby napr všetci skákali, ako píska, aby sa nahodou chudáčik nemusel hnevat. A zial obnáša to aj to, že niekedy proste zareaguje ako sopka. Ale snazim sa s tým pracovať, aby ho povaha neprevalcovala, ale aby ani on nemal pocit, že mu nerozumiem (ešte ma len 8, cakam, že to nebude easy o par rokov).
@viestta ja zas teraz s tebou súhlasím
Povaha je možno 20% ale zvyšok je o výchove a prístupe... vlastná skúsenosť...
@pribinak @autor tiez mam doma 10 rocneho ktory musi mat posledne slovo. To ze je problem iba doma je znak toho ze vam doveruje, ze sa citi dobre a konfortne doma. Vie ze ho mate radi a ze aj ked povie hocico tak sa ho nevzdate lebo ho lubite. Je to prirodzene asi v tom veku. Treba to len vydrzat a dohovarat, dohovarat a vela sa rozpravat. Problem je ak by z domu utekal, poziival drogy alkohol alebo kradol...To ze je drzi ku vam asi patri k veku. A nemyslite si ze ked vam tu takto pisem tak u nas to je bez kriku. Kricim tiez lebo niekedy a v poslednom case ma vie vytocit neskutocne ale do ziadneho centra by som ho nedala lebo tak ho lubim ze by som to ja neprezila aby bol co i len na noc prec. 😀
@kittykat22 Tak ale dvaja chlapci a totalne odlisni? Ten jeden dospely, samostatny uz. A pristup rovnaky.
@kittykat22 Takze ci chceme alebo nie, povaha a zdedeny temperament, rozne dispozicie tam rolu hraju a dost velku podla mna.
Každé dieťa je jedinečné, mám 3 synov a sú úplne odlišní. Aj keby máš detí 10, tak každé bude iné.
@evinka400 na spanok si potrpim, mobil ani nema, tv korigujeme. Este sa stazuje ze ostatni su ovela dlhsie hore, preco on musi chodit spavat vzdy v tu istu hodinu aj cez vikend, sladkeho vela nepoje, stravu ma velmi pestru, vela ovocia, zeleniny. Ja neviem kde robime chybu.
@janickacrazy len mam strach aj o to, ze my sme rodicia ale v zivote vo vztahu s inymi ludmi to bude mat extra tazke pre tie vlastnosti co ma.
Musíte zistiť niečo týmto právaním vyjadruje.
Čo takto známy, rodina, nezvykol vám niekto povedať že čo robíte zle?
Druhí vidia viac chyby nás ako my sami.
A že by tu nebol, to tu ťažké vyjadrenia, niečo mu chýba, neviem, ťažko radiť, nepoznám vás.
Aj ja mam dvoch chalanov. Kazdy je presny opak toho druheho. Mozno mas iba velke ocakavania alebo ste velmi prisny a az velmi dosledny. Skuste trochu polavit. A mozno sa s nim dohodnute ze a bude sekat dobrotu tak moze byt cez vikend dlhsie hore. Ponuknite mu nieco za odmenu. Ja mojim detom vzdy hovorim ze je to iba na nich ako sa rozhodnu. Budu dobri dostanu co chcu (samozrejme nie vsetko) ak sa rozhodnu nedodrzat pravidla tak nebudu mat nic. Treba mu dat nad samym sebou moc aby sa mohol rozhodnut ako chce s tou mocou ktoru dostal nalozit. Ak zlyha treba mu povedat ze on sa rozhodol ze bude drzi a to sposobilo ze musi ist spat tak ako vzdy. Aspon tak to u nas funguje.
Nemas inu moznost len korigovat co sa da. Moj syn je povahou cela moja mama, zlozity, svojsky, my s muzom uplne ine typy, syn ako kukucie mlada, to fakt netusim ako tie geny mohli takto preskocit. Hoci sme z neho castokrat boli vyhodeni z rytmu, ukorigovat sa to vzdy v ramci spoluzitia dalo, ale osobnost a povahu ma svoju povodnu...
A to som si s mamou cely zivot nerozumela, tak mi bola zoslana tato povaha, nech sa trochu potrapim😵
Určite skôr než genetika sú to rodinné konstalacie. Musíš porozumieť, čim máte zatazenu rodinu, nejaký problem na 100% máte. Pozri napr. Bert Hellinger
@sono2 Urcite nieco vyjadruje, chcela by som ho pochopit, tie jeho mechanizmy chapania veci, ach. Ale ako? On uz ako babatko bol zvlastny, mi to povedala aj kamatatka co prisla s rovnako starym synom k nam. Na tom hojdacom lehatku sa nekontrolovatelne mixoval - kopal nohami aj rukami. Vtedy povedala, ze to je cudne, vraj to u dietata este nevidela.
@bluka2 dakujem, pozriem.
Nerozmyslaj nad tym tak lebo vlastne ho uz odsudzujes teraz. Mozno prave jeho povaha mu pprinesie v zivote uplatnenie. Neber mu sebavedomie. Nauc sa s jeho povahou pracovat a mozno hladat namom co je to dobre.
Aha, takže ty si mu už od bábätka dala rolu, že je čudný? Myslím, že v opačnom prípade by si komentár kamarátky za pár dní zabudla. O všetkých deťoch si totiž aspoň raz niekto neodpustil nejaku poznámku tohto rázu, že aké čudné, moji boli ini, to som ešte nevidela a bla bla, ale väčšina ľudí to nevytiahne po 10 rokoch... Potom je to také self fulfilling prophecy
@bluka2 nie, to videla cela rodina, robil to pravidelne. Narodil sa predcasne, ci aj kvôli tomu.
Aj moj syn to robil presne. Dokonca sme snim boli aj u neurologa ci nema epilepsiu. Tiez je nekludny, impulzivny. Mame doma trampolinuna tomu dost pomaha. Skace aj kazdu hodinu. A musi vela citat. To ho zase skludnuje. Ale naucila som sa s tym zit. Tiez sa narodil predcasne . Moze byt ze jeho neurony dospievaju oneskorene. Skus to skor riesit nejakymi alternativnymi cviceniami . Pozri si nieco a reflexoch a pochopis vela.
Možno kvôli tomu predčasnému pôrodu si mala strach, že nebude ok a stále si niečo hľadala...
Môj má tiež hroznú povahu, tiež som mala obavy, ako bude fungovať v škole, ale teda má kopu kamarátov, dokonca jednému aj s učením pomáha. Ja si myslím, že to práveže ďaleko dotiahne, lebo je taký bojovník. Najstarší syn je kľudný, trochu aj lenivý, ale dobrucky, no nevie sa tak presadiť. Pre rodičov možno pohoda, ale lepšie sa väčšinou uplatnia tie nezdarene deti nakoniec.
Autorka, mrkni tento clanok o temperamente, mozno tam nieco najdes:
https://mamaaja.sk/clanky/batola/temperament
@domak2 presne ako pises.