S nechuťou do školy i napriek super výsledkom
Mám už asi 2-3 týždne problém s dcerou ,je druháčka na ZŠ, učí sa super bez toho aby som sa s ňou "biflila".Problem nastal v tom,že sa jej posmieval spolužiak v škole, s ktorým vtedy sedela,že nevedela niečo na telesnej a vraj niečo dobre nenakreslila..držala to v sebe až ked sa stale pri príchode do školy vyhovarala učitelke a plakala pri tom,že ju bolí hlava tak ju učit.par krat pustila domov.Nechcela mi povedať čo sa deje, vedela som,že chorá nieje...až po pár dnoch mi povedala,ked ju znova poslali domov že sa je niekto posmieval...Vybrala som sa za chlapcom podebatila som sa sním ,šla som aj za učit.,všetko som dcere vysvetlila,že musí sa stým naučiť žiť,že su aj take deti ktore sa posmievaju aby si ich nevšímala a netrapila sa stým.Ked je rano plače ...z učitelkou sme sa dohodli,že ju nepustia lebo by si zvykla na to.Nemá rada veľa hodím 1 krát do týždna má 6 hodín aj to má krúžok anglický a už je chorá že tam bude dlho ...jednoducho ona je naučena,že naobed bola doma aj v školke a nevie si zvyknut na viac hodín...a ešte si myslím,že jej prekáža že ja som s malým doma a ona musí chodiť do školy...myslím,že je dosť naviazaná na mna.Neviem už ako ju motivovať,že musí chodiť do školy aj keď jej učenie ide.Poraďte už som zufala,myslela som,že zbehnem za psychologom no učit.mi povedala,že aby som nešla, že ona na to príde na to aj ked si poplače z rana...a zaujímave ,žepočas dňa vškole spolupracuje a donesie dobre znamky.
ahoj , len si oprav s nechuťou 😉
kamarátky sú dôležité, musí mať v triede spojenca, aby sa cítila istejšie
aj my sme mali také obdobie a bolo to preto, že sa cítil sám proti všetkým a keď mu spolužiaci ubližovali, nikto sa ho nezastal... tento rok majú nového spolužiaka, s ktorým sa skamarátil a hneď chodí radšej do školy
Áno, kamaráti sú dôležití, mali sme to podobne ako u @david93 . Skús vyzistiť presnejšie od malej, čo jej robia a ako sa jej vysmievajú. Dieťa tým veľmi trpí, s malou sa to ťahalo skoro celý minulý šk. rok (už to hraničilo so šikanou). Teraz sa im zmenila učiteľka, podchytila to hneď začiatkom roka a už má aj kamarátky 🙂 A je to vidno aj na ochote ísť do školy. Lebo nie je posmievanie a posmievanie. Do istej hranice je posmeivanie v škole "normálne" a stretne sa s ním každý, ale ak malá nie je extrémne precitlivelá (to vieš ty) , tak ak reaguje takto, tak by som hľadala, či to nie je niečo väčšie.
samozrejme,že prejde,do maturity plakať nebude,ale s akými následkami? tým chcem povedať,že ak máš potrebu to riešiť s psychologom,tak rieš a nepočúvaj učiteľku /ktorá ,myslím si,v tomto mohla urobiť viac-rozoberať to s dcérou i s oným chlapcom,rozprávať s deťmi o tom,prečo je škola dobrá..../ známky s tým nič nemajú...rozprávaj sa s dcérou veľa o pocitoch,najlepšie,keď je oddýchnutá a v pohode,vtedy sa veľa dozvieš,nepýtať sa priamo,ale okľukou....cítiš sa niekedy smutná?cítiš niekedy,že sa chceš schovať?prečo?.....
má tam nejaké kamarátky?