Šesťročný ťažko znáša stratu babky
6 ročnému synovi zomrela pred mesiacom babka (moja mamka) nečakane, náhle.Veľmi ťažko to znáša celá rodina.Veľa som pred ním plakala aj keď nie rada ale nešlo to udržať, čítala som že to je prirodzené a j pred deťmi že ich netreba od toho izolovať.Len ide o to že s babkou boli veľá nerozlučná dvojka, veľmi často aj na dennej báze sa spolu hrávali, sadili na záhradke, syn u babky aj prespával, všetko robili spolu.Od kedy odišla veľmi smúti, stále ju spomína. Ma chvíle keď smúti až tak, že vraví že aj on chce zomrieť a ísť za ňou, vravím mu máš tu malú sestričku ktorá ťa zbožňuje, tak že on ju nechce on chce babku.Už z neho vyšlo aj že by vyskočil z balkóna alebo nech ho zrazí auto.Dookola mu vysvetľujeme že ma prečo tu byť a že babka by bola veľmi smutná keby niečo také urobil a samozrejme aj my všetci.Že sa na neho pozerá a bude rada keď bude on veselý a bude sa mu dariť a nebude myslieť na také veci...Vraví často že sa mu s ňou často sníva.Pred polrokom sa mu narodila sestrička čo je tiež veľká zmena .Zvažujem psychologa, muž vraví že netreba, že to zvládneme a časom to u syna prejde. ppsychológa, muž nieje veľmi za že netreba že to zvladneme a určite to časom prejde.
ja by som to skusila so psychologom, resp.najprv ty a potom nasledne aj so synom. Ono kazde dieta je ine, ja by som sa nespoliehala na to, ze ho to prejde, lebo fakt moze vyviest nejaku hlupost, aspoñ to skus
Určite psychológ. Ak nie syn, aspoň ty, aby si vedela čo a ako reagovať. Ako úprimne by som sa bála tých reči že skočí z okna,auto zrazí...
Oslov psychológa, my sme tak išli do 4 ročným. Aj keď sa najprv javilo, že to berie dobre, čím viac času prešlo tým to bolo horšie, uťahoval sa do seba, zhoršil sa v rozprávaní, a začala sa u neho prejavovať agresia voči okoliu. .. nespracoval to.
Nam zomrel Nas Ocko, moj manzel v Marci. V profile mam kindly, odporucam, niektore su prelozene do slovenciny.
Ja pred synom normalne placem, syn je na to zvyknuty. Vzdy sa ma opyta, co mi chyba Ocko.
Presne týmto sme si prešli pred dvomi rokmi. Syn mal vtedy 4,5r. dcéra 5mesiacov, náhle bez rozlúčky. určite sa treba o tom rozprávať, nikdy som pred synom svoje emócie neskrývala, keď som plakala prišiel ma pohladiť a rovnako som to ja prežívala s ním. Synovi som urobila fotoalbum len pre neho kde je on so svojou babkou a aj teraz si ho často prezerá. Spomíname, rozprávame sa o nej, smejeme sa aj plačeme. Veľkrát ak má syn ťažší deň tak večer plače, že mu chýba babka. Spolu si poplačeme, porozprávame, že určite na nás dáva pozor a je s nami aj keď my ju nevidíme. je to ťažké a mesiac naozaj krátko na spracovanie takejto straty.
Na webe Plamienok, n.o. sa venujú aj tejto problematike. Skús pozrieť, prípadne im napíš a nasmerujú ťa na "smutkovu terapiu".
@zuzula507 urcite kontaktuj Plamienok - maju centrum smutkovej terapie, mojim detom velmi pomohli.
tiež si myslím že to prejde. skús sa mu viac venovať...