Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Nemôžem mať deti a ťažko to znášam

sofinkalv
5. máj 2015

Ahojte. Nemôžem mať deti a veľmi ťažko to znášam. Cítim sa ako menejcenná, niekedy ako odpad, keďže nedokážem, nemôžem dať život. Od začiatku: Kvôli ochoreniu, ktoré som prekonala pred rokom a pol, nemôžem mať deti. Vzali mi vaječníky kvôli nádorom. Boli sme i na umelých oplodneniach, vajíčka sme mali cez darcovský program, no naše tri bublinky nezostali so mnou ani po prvé testovanie tehotenstva. Pár dní po neuchytení posledného embyjka mi lekárka na onkológii povedala, že mi neodporúča tehotestvo, ( na základe môjho zdravotného stavu) môže byť pre mňa a pre dieťa životu nebezpečné. Keďže môj stav riešili v čechách a ai na konferencii v Amerike, tehotenstvo sme s manželom celkom vylúčili. Minulý rok cez leto sme začali riešiť adopciu. Asi netreba vravieť, že od choroby som bola psychicky nanič, medzitým mi zomrela svokra na rakovinu, s ktorou sme spolu chodili po lekároch (ďalší chrobák v hlave, prečo som to ja prežila a ona nie). Snažila som sa dať dokopy, najmä preto, že sme chodili na sedenia so psychologičkou kvôli zaradeniu do zoznamu čakateľov. Psychologička si je hodná svojho pomenovania, pretože to zo mňa dokázala vytiahnuť. Moju úzkosť, nervy, hnev, bezmocnosť. V zozname sme od októbra 2014, bolo mi doporučené navštíviť psychologičku, no ja viem, že budem od psychologičky chodiť ako troska, keď si všetko opäť uvedomím, spomeniem na bolesť. Našla som si prácu, rodina je OK, "čakáme" tretie krsniatko, na ktoré sa neskutočne tešíme, chystám sa na výšku.... Všetko źačína byť tak ako má, no detskú izbu v našom dome stále neobýva dieťatko. Tešíme sa na adopciu, dáme rodinu dieťatku, ktorému bola odopretá. No srdce plné lásky pre dieťatko stále bolí, a niekedy je to už neznesiteľné. Chcela by som sa o tom s niekym porozprávať, s niekym nestranným, ale bojím sa k tej psychologičke ísť. Budem rada, ak sa niekto pripojíte k diskusii. Niekto, kto možno prechádza tým istým... A spolu s našou bolesťou pobojujeme.... Lucia

petooo
5. máj 2015

Nie si ani náhodou menejcenná,odpad a podobne !! Je úžasné, že chcete dať lásku a pocítiť teplo domova dieťaťu, ktoré by to možno za iných okolností nespoznalo. A to, že nemôžeš dať život predsa neznamená, že nemôžeš to dieťa naučiť "správne" žiť, naučiť ho úcte a rešpektu, skromnosti, váženia si aj tých najmenších drobností, každý rodič svojím spôsobom môže zmeniť svet, má tu moc v rukách, aby tento svet vyzeral krajšie. A cítim, že podľa toho ako píšeš si dobrý človek, máš v sebe plno lásky .. takže havu hore, dieťatko príde, teraz sa teš z lásky muža, rodiny, priateľov .. mysli pozitívne, ale už naozaj nikdy ale nikdy, nepíš a nemysli si, že si odpad alebo menejcenná. Prajem veľa šťastia .. 😉

natuska87
5. máj 2015

teda, drzim Ti palce, nech Ti to vyjde...Keby, nedajboh, nie, je vela moznosti, ako sa podelit o Tvoje dobre srdce...Ver, pôjde to.Hodnota jedinca sa nemeria podla toho, ci je schopny plodit...

jolinka
5. máj 2015

presne ako napisal predo mnou
@petooo nie si ziaden odpad. Si silna zena, ved si premohla rakovinu a dalej si na svete aby si mohla dat lasku dietatu, ktore niekto odmietol vychovavat. Preco si to prave ty, to nikto netusi. ale kedze su na svete odmietnute deticky, musia byt k nim aj mamy, ktore deti mat nemozu...aby sa navzajom nasli a doplnili sa 🙂 🙂 🙂

My mame v rodine taky stastny pripad, nasa vzdialena pribuzna dostala ako 42 rocna dar...10 dnoveho chlapceka, ktoreho si adoptovali, mile a sikovne dieta, ked k nim prisiel, ja som mala vtedy 2 dcerky a vzdy ked som ho videla, som si hovorila, "takeho syna by som raz chcela mat" 😉 😉 🙂 🙂

Robi im velku radost, su stastna rodina aj tebe sa to podari. 🙂 🙂 Budes urcite dobra mama.

pribinak
5. máj 2015

Ahoj. Adopcia je dobre riesenie. Nieje dolezite, aby sa babo narodilo v brusku, ale v srdci matky. Budes dobra mama prenejakeho drobca, ktory nebol chceny

natalym
5. máj 2015

@sofinkalv Niekto bude mať šťastie, bude mať dobrú mamičku. 🙂 🙂 🙂

hradnapani
5. máj 2015

@sofinkalv mala by si ten strach prekonat a k tej psychologicke ist. S tou tvojou bolestou treba pracovat a najlepsie este predtym, nez sa stanes mamou. Lebo ty nou urcite raz budes. velmi ti drzim palce. Si statocna zena, zvladnes to, zlvadla si uz velmi vela.

besson01
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
moniciak
5. máj 2015

Ale prosím ťa, veď je to úplne normálne ako sa cítiš a k psychologičke predsa pôjdeš aby ti pomohla, veď na to tam je. A uvidíš, všetko to prejde keď dostanete vaše bábätko 🙂

savory
5. máj 2015

je mi smutno z toho, že si taká mladá a takto sa trápiš... ale máš dobré srdce, tak sa ničoho neboj a uvidíš, že po tých všetkých strastiplných veciach, ktoré Ťa postihli sa všetko na dobré obráti... život predsa ide po vlnách 😉 🙂 🙂 🙂

yukki
5. máj 2015

Adopcia je jeden zo spôsobov, ako dať dieťaťu lásku a všetko ostatné, čo potrebuje. Nie je menejcennejšia než tehotenstvo. K psychologičke budete chodiť zrejme obaja, s manželom. Držím palce, nech to ide šup šup.

esterba
5. máj 2015

@sofinkalv Život vie "dať" každá druhá ťapša a nemusí byť na to vôbec nijak "cenná", ale dobre vychovať dieťa každá nedokáže. Tak držím palce. K psychologičke choď.

eririka
5. máj 2015

ja Vám z celého srdca prajem to dieťatko 😉 a nevzdávajte sa !!!, ešte ste veľmi mladý a nádej umiera posledná 😉 😉 😉 !!!!!

bonaqa2013
5. máj 2015

Pozri na MK skupiny. možno sa tu nejaké žienky zaoberajú touto témou. inak viem asi čo prežívaš. tiež veľmi ťažko znášam že máme doma postihnuté dieťa. U susedov majú rovnako staré dievčatko, ale to sa nedá porovnať. čo robí ich dieťa a ako veľmi zaostáva naše. Trhá mi to srdce. Najradšej by som išla bývať niekde na samotu, preč kde by som nikoho nevidela a tam sa trápila a žila so svojou bolesťou.
Ešte pred pár dňami tu písala jedna maminka, že čaká už 3 roky na adopciu. Chcela sa o tom s niekým poradiť kto má podobné problémy.

sofinkalv
autor
5. máj 2015

@petooo
@natuska87
@jolinka
@pribinak
@natalym
@hradnapani
@moniciak
@savory
@yukki
@esterba
@eririka ďakujem vám za krásne slová 🙂 psychologičku odkladám pol roka, myslela som, že to prejde. No aktuálne mám obdobie spomínania na april maj 2014 keď sme chodili na umelé oplodnenia, manžel sa prihováral k bublinkam u mňa v brušku, aby s nami zostali a podobne... Tak pocity u mňa opäť zintenzivneli...
@bonaqa2013 Viem čo myslíš, ako sa cítiš, preto mi to je ešte viac ľúto :(

moniciak
5. máj 2015

@sofinkalv Inak mám spolužiačku na VŠ (študujem externe) a má adoptovaného chlapčeka. Majú ho od pôrodnice, normálne tam s ním pár dní ležala (na kúpu vecí mali niekoľko dní) 😀 Teraz má malý už 4 roky, vie to, že neprišiel z mamkinho bruška, ale mala ho iná teta aby ho mohli mať oni 🙂 Sú vyrovnaní, šťastní a nič im nechýba 🙂

Tu začni písať odpoveď...

Odošli