Synovi sa smejú na telesnej výchove: Čo robiť?

Chodi syn na nejaky sport?To by mu urcite pomohlo v sebavedomi. Mozno z neho nebude vrcholovy sportovec, ale nauci sa tam obratnosti, postrehu..hovorim z vlastnej skusenosti..

prihlaste ho na sporty, nech sa zdokonali a ako pise @tehula2016 pomoze mu to (aj do buducna, ved teraz maju este taku lazo plazo telesnu ale bude mat telesnu este minimalne do konca strednej skoly). .Synovi by som dohovorila, ze z toho si naozaj hlavu robit nemusi, ze mu tv nejde, nemoze byt kazdy vo vsetkom dokonaly a jemu idu ine veci lepsie ako spoluziakom predpokladam. Ucitelka nech zasiahne castejsie, kym to neprejde, na nej je aby s kolektivom viac pracovala a detom vstepovala aj inym detom, ze kazdy je iny a v niecom inom dobry.

Jedna vec je podporiť dieťa v láske k pohybu, spoločne a nenásilne vo voľnom čase - to bude tvoja práca..

Druhá vec však je neempaticke chovanie deti v kolektíve.. samozrejme že to je šikana - pretože sa kolektív opakovane vracia k ponizovaniu spolužiaka a jeho to.tak stresuje až z toho zvracia..

Čo by som robila ja? Napísala do spoločného chatu všetkým rodičom, nech poučia svoje deti že k nikomu sa takto chovať nemajú!!!! Alebo.by som to vytiahla na rodičku pred všetkými.. ako.sorry, úplne nenávidím ak sa niekto.ponizuje.. od maličkého malinka učím svoje deti tomu že kazdy na svete je iný a nikto NIKTO na svete si nezaslúži výsmech za absolútne nič.. keď som tento.postoj dokázala naučiť svoje tri deti, neverím že sa to iné deti naučít nedokážu..

Len tí rodičia možno ani nevedia ako ich deti ponižujú spolužiaka.. pretonby som to rozobrala pred všetkými.. takéto problémy čo sa týka kolektívu sa majú aj kolektívne riešiť..

Myslim si, ze to treba ponat tak komplexnejsie - riesit aj posmievanie, s ucitelkou, pripadne rodicmi ziadkov, ktori sa mu smeju, ze je to neslusne a im by sa tiez nepacilo, keby sa on im posmieval napriklad za matematiku, alebo iny predmet, ktory jemu ide lepsie a im slabsie.
Druha vec je syn a jeho vztah k telesnej, kedze je iba druhacik, baby vyssie dobre radia, ze s tym treba tiez nieco spravit, aby mu telesna zbytocne nekazila priemer. Nemusi ju milovat, ale mat take stresy, aby rano vracal iba kvoli telesnej nie je ok.
Zaroven naucit ho zvladat tieto stresove situacie lepsie, to mu tiez do buducna aj do zivota celkovo pomoze.
Ak sa s tym nebude dat nic robit, zvaz zmenu skoly, ale to by som brala ako posledne riesenie, lebo deti su rozne a aj tam mozu byt take, ktore sa budu posmievat, alebo splechnu nejaku nevhodnu poznamku.
Zmenu skoly spominam iba preto, ze moja dcera teraz od siedmeho rocnika prestupila na inu ZS tu v nasej mestskej casti a teraz hovori, ze mohla zmenit uz skor. Dovodom sice nebola sikana, dokonca skola je tazsia na ucenie, ale celkovo to nastavenie a pristup ziakov aj ucitelov je milionkrat lepsi a je spokojna. Cize - aj toto je niekedy riesenie, ale teda zacala by som inde najprv.

Ries to určite s učiteľkou, opakovane posmievanie je šikana. Aby sa to nezvrtlo ešte k horším situáciám, vyclenovaniu z kolektívu atď. Učiteľ na tv by mal tiež na to dohliadnuť a deti usmerniť, ale väčšinou to učitelia radšej prehliadajú, aby mali pokoj.

Viem, že je to preňho ťažké, ale nech si to tak neberie k srdcu. Odkáž mu, že mu tie decká nestoja za to, aby sa trápil ich posmeškami, ich teší niekoho trápiť, nech s nimi nehrá ich hru - zbytočne má z toho stres. Nech im skúsi na posmešky povedať - Áno, nejde mi tv, ja to viem, ale som dobrý v iných veciach, každému ide niečo iné. - to stačí, nech im to povie nahlas a zbytok nech ignoruje a tak nech im to povie zakaždým, buď prestanú - lebo to nebude mať želaný efekt - alebo si nájdu niečo iné alebo inú obeť...a možno sa niektoré z tých detí uvedomia a prestanú sa iným posmievať. Ak by to neprestávalo, ale stupňovalo sa to určite to rieš so školou - to už je šikana.

@jana_eyre_2 ten spolocny chat je velmi dobry napad, to u nas tiez pomohlo a boloto ucinnejsie ako,ked to riesil iba rodic s ucitelkou = lebo gdpr = my ostatni sme ani nevedeli, ze sa nieoc v skole deje :D a ak aj ano, nevedeli sme kto-co a takto sme vedeli, hned "ratolesti" upratat ako sa maju spravat, a nie len nesikanovat, ale aj ked to vidia,ze sa to deje.

@simca06022011 áno presne, spoločný chat má podobnú silu ako rozobrať niečo verejne na FB.. žiaden rodič nechce aby sa vedelo že jeho dieťa robí zle ostatným a o to skôr to potom chce riešiť.. nie vždy to pomôže, ale už viac krát to pomohlo aspoň čiastočne aby rodičia odkomunikovali so svojimi deťmi to čo robia.. a pridali sa potom aj ďalší rodičia čo pomenovali problém v triede.. a nikdy som deti ktoré to robia nemenovala, len teda povedala aký je problém a ako to ovplyvňuje moje deti..

Teraz sa na to pripravujem opäť, ak sa ešte raz postazuje môj tiež inak 8r syn že sa mu vysmievajú, že vyzerá ako opica, tak budem opäť riešiť so všetkými..

@jana_eyre_2 inak ako vravis, tak som si spomenula na prve rodicko v tejto novej triede, kam chodi dcera a tiez tam jedna mamicka pred vsetkymi rodicmi rozpravala o tom, ze jej syna takto podobne psychicky sikanuju a nech rodicia dohovoria detom doma. Zaroven triedna zariadila, ze chodia teraz pravidelne cela trieda k skolskej psychologicke, kde maju nejake spolocne aktivity (to mi len dcera spominala, lebo sme davali suhlas, ze moze k tej psychologicke chodit, kazdy rodic to musel odsuhlasit v Edupage)

A pre toto sú super ranne kruhy. Treba o tom informovať učiteľku.
Dám ti príklad mojej dcéry. Tiez chce byt vo vsetkom dokonala. Odmietala cvičiť, stale ze ju boli noha, ruka, brucho. Potom z nej vyslo ze ked behaju, je posledna a chalani sa posmievaju. Najprv som jej ja vysvetlila ze nemôže jej ist vsetko, ze nech beha tak ako vie. Sla som za triednou, povedala o co ide a ona to vyriešila.
Plus som ju dala na športovy a pohybový kruzok, odvtedy pokoj.

@karmen118 všetky tu dobre píšete, len teba doplním, že nestačí mu len povedať aby sa netrápil a nerobil si nič z posmeškov, ale aj ho povzbudiť ako na to. Aby nebral veľmi vážne tu telesnú a dovoliť mu v nej byť slabší. Proste nech má aj dvojku z telesnej. S dobrým učiteľom sa to dá vybaviť aby ju nemal. Ale chlapček aby sa necítil pod tlakom. My sme mali takého slolužiaka samé jedničky, teraz učí v západnej Európe na univerzitách mikrofyziku, je bohatý, ale telesná bol pre neho veľký stres a ucitelia mu dali vždy jednotku ale riešili to a naťahovali ho, lebo ich hnevalo, že najslabší žiak v telesnej keď bude mať 1 tak čo potom ostatní. Mne to nikdy nevadilo že dostal jednotku, aj som mu pomáhal v telesnej keď sa dalo. Synčekove fyzické schopnosti budete riešiť až potom, ako sa vyrieši šikana. Ja len som chcel doplniť, aby ste ho ešte naučili, že môže zlyhať, môže byť v niečom slabší, horší, že je to normálne a že sa môže tešiť z toho že je dobrý v učení. Telesná je dôležitá pre neho, môžete ho neskôr dať na nejaký krúžok športový, ale svet aj peniaze mu bude dávať hlava. Pozvbuďte ho že je dobrý.

@slovakboy však áno, preto som tam napísala možnú odpoveď, čo im môže povedať, to platí aj na to povzbudenie preňho - proste každý je dobrý v niečom inom. To už jeho rodiča musia vedieť ako mu to vysvetliť, aby to prijal - veď ho poznajú najlepšie - že každý má iné silné a slabé stránky, a nemusí sa za to hanbiť alebo sa cítiť menejcenne a že niektoré deti/ľudia proste robia ostatným zle lebo sa potom cítia sami lepšie, že nie je chyba v ňom. Problém je že ako deti/teenageri/mladí dospelí, tak veľmi chceme zapadnúť do kolektívu, že sa necháme zbytočne zraňovať, veľa vecí si príliš pripúšťame a neprijmeme ani vysvetlenia, rady a snažíme sa nájsť odpoveď na to prečo práve ja, prečo ma nechcú medzi sebou, ako sa mám zmeniť, aby ma prijali - a väčšinou tie odpovede nikdy nezískame a zbytočne sa trápime a sú z toho potom len psychické a fyzické problémy a čas sa vrátiť nedá. Bohužiaľ na to prídeme až ako dospelí, niektorí vôbec a trpia ďalej.

@jana_eyre_2 Podľa mňa preháňaš, ja tam šikanu nevidím, proste ak niečo nevyjde niekomu a je pri tom nemotorný, aj dospelákom je do smiechu, nie deťom. Tak sa zasmejú, rovnako ako sa zasmejú jeho spolužiakovi nejakému, čo pri odpovedi nič nevie a niečo trepne, lebo nie je bifloš ako autorkin syn a učenie mu nejde. Nevidím na tom nič zlé. A pomalý pre mňa nie je nadávka, ale označenie reality. Ak by ho šikanovali, tak ho šikanujú celú dobu, aj za to že je bifloš, za výzor, za správanie, nielen na telesnej. Tu fakt to nevyzerá, že je to o kolektíve a šikane, ale o jej synovi, čo neznesie, že v niečom nie je najlepší a to treba riešiť, prílišný perfekcionalizmus a snaha byť vo všetkom najlepší a neschopnosť zmieriť sa s tým, že to tak nie je môže vyústiť do vážnych psychických ochorení, lebo celý život bude v tlaku, že čo ak nebude najlepší, čo ak mu to nevyjde a tak. Tu by som riešila skôr syna autorky možno aj pomocou psychologa, nech sa naučí prijať, že nie všetko mu ide a že je to v pohode ak aj v niečom nie je dobrý.

@marsmykkok evidentne vieš o šikane veľa 😏 (niekedy si o nej niečo prečítaj) keď sa ti zdá normálne niekomu vysmiať sa pri nejakom nezdare.. mne to normálne nepríde.. vklude si mysli že to tak má byť, ja si stojím za tým že nie..

Ale je evidentné že mnohí nadradene chovanie k ostatným zľahčujú, dokonca schvaľujú a potom prehliadajú pri svojich vlastných deťoch.. mám s takými ľuďmi skúsenosti čo si nedokážu priznať že prestreluju v chovani sa k ostatným..

@jana_eyre_2 Viem dosť práve, šikana je celý kolektív proti jednému, teda keby sa IBA jemu vysmieva celá trieda že je tučný alebo má veľký nos a vysmievajú sa mu všetci, vrátane ešte tučnejšieho spolužiaka ktorého kolektív nerieši alebo vrátané spolužiaka čo má ešte väčší nos ako on a ešte aj veľké uši ako bonus a kolektív to tiež nerieši, rieši len syna autorky. Ale ak sa deti zasmejú a tým to končí alebo si povedia, že ty napríklad hrozne čítaš na slovenčine a druhému na telesnej že je pomalý, to šikana nie je, lebo to ide v rámci kolektívu a nie je to zamerané na jednu osobu. A mne to nepríde tu zamerané len na neho, skôr mi to príde, ako keby syn autorky proste nedával, že nie je vo všetkom najlepší.

@marsmykkok Šikana detí je opakované a úmyselné ubližovanie fyzicky, psychicky alebo emocionálne inému dieťaťu, pričom agresor využíva svoju mocenskú prevahu.. zahŕňa fyzické násilie, verbálne útoky, sociálne vylúčenie či kyberšikanu..

ak sa vysmievanie opakuje a má negatívny vplyv na dieťa, ide o šikanu.. sledovanie frekvencie a intenzity vysmievania pomáha určiť, či ide o izolovaný incident alebo systematické správanie, ktoré treba riešiť.. autorka píše že sa to deje opakovane, aj po dohovore učiteľky..

Zlahcovanie nie je na mieste a zľahčujú to zväčša ľudia ktorí tým sami nikdy neprechádzali, alebo boli priamo sikanatori..

@marsmykkok no tak určite šikana nie je len vtedy, keď ide kolektív proti jednému. Často ide jeden proti jednému a žial často stiahne celý kolektív, lebo väčšinou sa deti pridajú na stranu silnejšieho. A teda nezdá sa mi normálne vysmievať sa druhému pre akúkoľvek príčiny a to učím aj svoju dcéru, ale potom sa nečudujem, že je veľa šikany, keď rodičovi príde normálne sa smiať z nemotorného,slabšieho, proste niecim iného...

@marsmykkok a teda žasnem, že podľa teba keby sa jednému dieťaťu vysmieval druhý spolužiak pár rokov, tak podľa teba je to ok,áno? Nie je to šikana.? Čo je to potom? Akože v poriadku, áno? Veď sa mu jednej celá trieda, len jeden...

@marsmykkok Sorry, ale keď už zvracia, tak to nie je normálne a bude to skoro určite šikana. Sťažovať sa na to a žiadať riešenie a preventívne opatrenie.

Baby ďakujem vám všetkým za reakcie, takto hromadne odpoviem. Sú tam dvaja chlapci (jeden je syn policajta takže si myslí že môže všetko) a tí mu dávajú dosť pocítiť že je pomaly a.t.d nechcú mu prihrať loptu , hodiť mu ju a.t.d.
Asi som sa zle vyjadrila syn nieje že úplný biflos máva aj dvojky nieje perfekcionista alebo ako to napísať... Momentálne som mu našla výkres čo robili v škole a tam mali predsavzatia tak mal tam napísané zlepšiť sa v tv. Vidím na ňom že ho to trápi. Ja viem aký je ,rozumu má habadej len je také,,motovidlo,,. Budem sa snažiť ho ďalej podporovať aby si z nich nič nerobil. Prípadne sa ho opýtam či by nechcel ísť na rok do nejakého športového krúžku a uvidím...

je jar.. kludne mu pozri sport uz teraz... su take, kde sa da prihlasit hocikedy.
a ak ho cielene sikanuju dvaja, tak to treba riesit s triednou kludne aj kazdy tyzden... az kym nebudu vysledky viditelne. urcite to nie je jedine dieta taketo, ze nie je z neho vrcholovy sportovec, naozaj nech si z toho nic nerobi..
Inak myslim, ze telesna je najhorsia v tomto.. tolko deti ma z nej nervy, teraz ale aj v minulosti.. ja som to tize neznasala a vzdy par atletov, alebo takych extra sportovcov sa vystatovalo a ostatni boli mimo, nech robili cokolvek.

Ja to poviem takto áno je to šikana, a mala by to triedna učiteľka riešiť a povedať chlapcom, že nikomu sa nevysmievame, za druhé niektori rodičia nedajú dieťa na žiadny šport, nechodia na korčule, plávanie, bicykel, lyžovanie atď. a potom je to dieťa automaticky drievko za mobilom alebo pri hrách nemá sa kde priučiť k sportu, čiže istou formou sú na vine rodičia, keď nevedú dieťa k ničomu poznám také dieťa a má problém vyjsť aj po skalke lebo nič nerobi

Napisala by som cez edupage rodicom tych chlapcov co sa deje.

@jana_eyre_2 uplne s Tebou suhlasim.
Chat moze byt cestou. Ja osobne som vsak zazila uplne opacnu reakciu.
Niekto triedy ponicil vykresy deti, ktore po vyucovani mali v tej triede kruzok vytvarnej.
Vykresy boli odlozene v skrini na vrchu bol napis nechytat alebo take nieco.
Kedze sa blizil koniec sk.roka chystali ucitelky vystavu z tych vykresov.
Lenze niekto vykresy poskodil. Vsetky. Natrhol. Vylial tus.
Deti z kruzku boli nestastne a vyucujuce to velmi vzalo. Jedna z nich bola matka dietata, ktore chodilo do tej triedy, tak pisala do whatsup skupiny rodicov. Slusne. Prosila, aby sme detom dohovorili.
Reakcia? Jedna z mamiciek vodcu v triede sa zacala navazat do nej, ze to ich deti poskodzuju synovi pomocky.
Samozrejme, ze nemala ani potuchy o tom ako ju synacik cely cas vodi za nos a klame.
Do triedy deti z kruzku chodili vylucne iba s 2 vyucujucimi, ktore boli cely cas s nimi.
Ine riesili, ze nevedeli, ze v ich triede maju kruzok vytvarnej.
Nikto neriesil pointu.
Kazdopadne Ti dakujem, ako sa snazis deti vychovat. Ja som tolko stastia na rozumnych rodicov a ich deti nemala.

@autorka riesit situaciu so synom urcite, ale treba a mal by hlavne ucitel. Mal by mat nulovu toleranciu k posmievaniu. Na jeho hodinach opakovane a dlhodobo dochadza k vysmievaniu, ktore teraz za pricinili, ze syn uz somatizuje. Jeho vlastne telo uz riesi to, co mozog nezvlada. Drzim palce. Daj vediet, ako to dopadlo

@jurly ďakujem...tiež mám skúsenosť aj takú, že rodič dieťaťa čo urobilo niečo zle v triede išiel do protiútoku.. a to to dieťa ani nebolo menované, ale ozvala sa práve mamička toho dieťaťa a začala presne ako tu niekto zľahčovať, ešte si robiť žarty z obete, že nech sa dieta stane viac otrle a nie je precitlivene..

Ťažko sa potom niečo pohne v deťoch, keď ich rodičia sami nevidia ich konanie ako problém... Proste úplne bez akejkoľvek sebareflexie, potom to nedokážu naučiť ani deti..

@jana_eyre_2 je pozoruhodne, ake rovnake crty maju rodicia s ich detmi.

Skús ho prihlásiť na atletiku alebo nejaké loptove hry, ak máte také krúžky v okolí v ponuke. Ja som môjho syna prihlásila, nikdy nebol nejaký extra športovec, odkedy tam chodí, naučil sa robiť pekne kotul vpred, stojku, rýchlejšie behať, atď. V škole potom dostal 1 z kotula, tak sa tešil a stúplo mu aj sebavedomie. Lebo minulý rok dostal 2 a to bol smutný. Držím palce.

Riešte to s vedenim školy, keďže učiteľka bola neschopná to vyriešiť. Určite to tak nesmie zostať. A je to na Vás, či sa necháte.

Ťažko sa mi je k tomu vyjadrovať. Ale u mojich detí to bolo tak, že dievča bralo všetky podpichovacie reči super vážne,a tým si priťahovala ešte viac na seba tie posmešky. Syn si urobil srandu aj zo seba,tak bol obľúbený. Len povaha je povaha,a treba na tom pracovať. Dieťa má problém to spracovávať. Mne ako malej to nikdy nevadilo, nikdy som nemala túžbu byť v spolku že zapadnem. Práveže to iné sa mi páčilo. Či už že som nemala oblečené čo letelo a tak. Lenže mne nevadí, čo si druhí myslia o mne, ak sa snažím neublížovat a vychádzať s ľuďmi aj keď každý je iní. Nie každý mi sadne a ja tiež nie každému. A všetci máme svoje limity.
Byť policajtom a jeho dieťaťom je dnes pomaly diagnóza. Žiaľ, čo počúvam.