Zvracanie 8 ročnej dcéry ako forma vydierania
Ahojte, mám problém s 8-ročnou dcérou. Od roka sa trápime s jej jedením, nechce poriadne jesť, absolvovali se vyšetrenia nielen u doktorov ale aj psychologičky, ale nič sme sa nedozvedeli, zdravotne je v poriadku. Včera mi zasa nechcela obedovať (kvôli tomu sme ju aj z družiny odhlásili a obeduje doma), ale čosi zjedla. Potom poobede, že si ide dať banán. Som jej povedala, že ak nezačne robiť to čo má (keď príde zo školy má problém sa prezliecť a nechce sa jej robiť si úlohy, v kuse ju musím naháňať a mňa to už naozaj nebaví), tak ju dáme znova do družiny, na čo sa mi povracala. Viem, že to bola jej reakcia a odmietanie družiny, pretože dnes ráno to urobila znovu. Muž sa hneval, že nevstáva do školy, tak čo urobila? Povracala sa. Prosím vás, vie mi niekto poradiť ako na ňu? Nechcem na ňu tlačiť, ale zároveň chcem len, aby robila to, čo má. Ďakujem za každú radu.
@lenkove nám psychologička veľmi pomohla, chodili sme tam asi trištvrte roka raz za dva týždne. Najprv som išla ja na polhodinku povedala jej aký je súčasný stav aké má problémy a potom išla Katka na polhodinku. Hrali sa tam nejaké hry, vzhľadom na jej vek sa to riešilo hravou formou a nie rozhovorom. Budem vám držať palce, aby ste to sťahovanie zvládli na jednotku 😉
@0silvia0 súhlasím s tebou vo všetkom, ja som bola presne taká istá a v mnohých prípadoch ešte ja som 😀 , ale uvedomujem si, že jej musím dať trošku väčšiu voľnosť a slobodu aj keď je to ťažké, ale snažím sa 😉
@ivett1 perfektná sonda do duše rovnakého dieťaťa. Som rada, že si to napísala, snáď to pomôže mnohým mamám pochopiť svoje dieťa a nedovolia tej svojej ruke, aby vystrelila 🙂
Skutočne ťažko pochopiť svoje dieťa, keď nie sú rodičia rovnako citlivej nátury alebo oni sami boli vychovávaní prísne a pohlavky boli normálne riešenie v rámci výchovného procesu.
@martinka05 prvý krok si už urobila tak, že si si to pripustila a vidíš skutočný stav. U nás u susedov býva chlapček asi prvák, celý deň po škole je u dedka na dvore. Celé poobedie si vyžaduje, aby sa s ním dedko hral, venoval sa mu, stále len dedko, pozri čo robím, dedko, pozri čo mám v ruke, dedko, pozri kam som vyliezol. Tak rada by som tomu dedkovi (lebo z jeho reakcií je z toho otrávený) cez plot zakričala, doneste mu kamaráta, tak sa spolu zahrajú, že nebudete o ňom vedieť 🙂 Ale nechcem sa starať do druhých. Toto rodičia jedináčikov prešvihnú - čas, kedy sa odstrihnúť od dieťaťa a dať mu voľnosť, a nechať ich rovesníkom, nech si budujú, čo treba budovať v tomto veku.
Určite to aj ty dokážeš, držím palce 🙂
@terezka1947 myslím, že jedna po zadku by sa dala zniesť, ale vypálenie alebo tresknutie že mi stena dá druhú je myslím normálny preplesk a fackovanie a toto je už trochu priveľa aj keby dieťa urobilo čokoľvek.
A nemyslím si, že by sa práve v tejto téme zišiel niekto, kto sa tu prezentuje že vie, čo je určite správne. Ja si naopak myslím, že je prospešné ak niekto priblíži pocity precitlivelého dieťaťa matke, ktorá sa nevie do jeho vnímania vžiť. Myslím, že príspevok @ivett1 bol veľmi veľmi prospešný v tejto téme.
@0silvia0 no moja tak na toto ti velmi jednoducho odpoviem, keby som ten preplesk vtedy nedostala, tak ju odignorujem viac jak vzduch, otrcim sa jej zadkom a lahnem si aj do ovracanej postele, ja som bola neuveritelne tvrdohlave dieta... takze ten preplesk naozaj bol na mieste, nie kazde dieta je ochotne pocuvat...
necitam celu diskusiu... ale povracat sa , nie je len tak.. ak si nepcha prst do hrdla a povracia sa prirodzene, to je vazny signal !!! Proste jej je z "niecoho velmi zle", ked si na to spomenie a nasledne sa preto povracia... ved povracat sa neda len tak na povel, ty by si to dokazala?? ja nie... ani keby chcem.. takze to bude v nej vnutri.......
Tu jedalen by som nevnucovala a prestala by som dieta vychovavať VYDIERANIM ( jasne, ze kazdy to obcas pouzije, ale nemoze to byt stale a u nej to evidentne stav len zhorsuje aj tak) , ale skor chvalit ked nieco dobre urobi a ked nerobi co ma, vysvetlit jej VASE pocity, ako sa citite, ked sa tak chova ( nie ju buzerovať, ale o vas skor hovorit, nech sa vciti do vas) ...
Navsteva psychologicky je podla mna nevyhnutna !!
moze byt viac citliva , ako si vy myslite a toto je reakcia jej tela a duše, ze nieco nie je OK
@demeterka môže byť, ja som bola skôr citlivka precitlivelá a všetko som strašne prežívala, zo všetkého som išla pomaly plakať a svojich rodičov som poslúchala, mala som vnútorný pocit, že ich nechcem sklamať a zaťažovať, takže nepotrebovali nás ručne-stručne vychovávať, a to sme boli 3 deti.
Moje deti sú oveľa sebavedomejšie a úplne iného naturelu ako ja, ale napriek puberte a súčasnej dobe som si zatiaľ vystačila s prirodzenou autoritou. Som na nich dosť prísna, ale viem byť aj priateľská a snažím sa im byť blízkym človekom.
@0silvia0 nie,v tejto teme nie...trosku ma "nahnevala"ina tema a preto som asi zakomponovala vsetko do tohto prispevku...ano,su tu naozaj dobre postrehy,ale to som uznala...a mne uz Mk aj velmi pomohol,takze nenedavam...len ma casto irituju niektore zienky,kt.odsudzuju vsetko a nedaju si nic vysvetlit-aaale,mozno to robim aj ja 😀 😀 😀
inak,ja som od otca nedostala nikdy...vzdy iba dohovory...a od mamky 3x...ale vzdy zasluzene a aj som su uvedomovala,ze som dostala zastuzene=takze aj som plakala,aj som vedela,ze som urobila blbost
lenze mamka plakala so mnou 😀
no a to 3x bolo asi v 13tich-dostala som riadne zaucho-to si budem pamatat do smrti...nechcela som ist na oslavu jednej kamoske,leeeebo nesli ani baby z triedy a ja som sa hanbila k nej ist,lebo jej otec pil...atd,atd...a dievcata sa jej vysmeivali,ze nema super saty,atd....no a ja som nechcela ist nie kvoli tomu,ze som ju podcenovala,ale hanbila som sa ist pred spoluziackami-a vtedy som dostala teda riadnu facku-a si budem do konca zivota pamatat mamkine slova: plakala a hovorila-to ako som ta vychovala?sa nehanbis a nie je ti luto toho dievcata,co sa tak tesi a nikto tam ist nechcete-nooo asi take nieco povedala...
aaa....poviem ti,ze to bola pre mna lekcia na cely zivot-neodsudzovat ludi podla socialneho postavenia ☹ a hanbim sa za tu facku-teda za ten dovod doteraz ☹
aaaa...este predsa=dostala som aj od otca-...ale iba tak jemne-lebo ved jeho milovana dcera....aaaale-asi mooozno v 16tich som odpapulovala mame-neviem uz co....ale dost hlupo som je nieco odsekla....a vtedy to prislo;ze k mame,co ma vychovala sa mam vediet spravat
a mozme povedat,ze som mala super rodicov...naozaj super-a co som si velmi vazila a rada by som uviedla do praxe aj ja sama je,ze aj ked mali dost problemov,mali narocnu pracu-ked som za nim prisla s nejakym problemom-nikdy ma neposlali prec-bud povedali pockaj 5min a porozpravame sa,alebo ak trebars otec pozeral telku-vypol(hoci naj hokej) a uz pocuval...a ....vzdy prizvukovali-nikdy neklam-nech sa stane cokolvek,nikdy neklam,pokojne prid-vyriesime,porozpravame...
takze-mozno pre niekoho kvoli vychovnym zlyhali-aaale ja si ich budem vazit vzdy a chybaju mi velmi...
@0silvia0 ja som z troch surodencov, bola som najstarsia a aj najhorsia 🙂 moja mama to rozhodne nemala so mnou lahke a na vsetkych troch musela pouzivat iny meter, lebo moja sestra bola presne ako ty, velmi citliva dusicka, na nu len niekto skerado pozrel a uz mala slzy v ociach, ju mama nemohla ani vyhresit lebo by to nerozdychala, takze na nu platilo laskave dohovaranie, na mna vyprask, a na brata ignoracia, lebo ten sa dal do normalnu az ked ho mama odignorovala a on zisit ze aj tak nic nedosiahne tym co robi 🙂 a to sme mali rovnakého otca podotykam takze rovnaka "krv" hih
Napisem len k tomu jedeniu. Ked som bola dieta tiez som jedla velmi malo. Vlastne sa to tahalo dost dlho, mozno do takych 25r. Jednoducho nemam vztah k jedlu. Teraz uz jem viacej, ale moj vztah k jedlu sa nezmenil. A tvoja dcera je mozno tiez taky pripad.
Podla mna je dolezite aby mala pestru stravu aj ked toho zje malo. A ked bude starsia, hadam sa to zlepsi.
@terezka1947 ale veď každý má tendenciu radiť podľa toho, čo pozná, čo zažil, s čím sa stotožňuje. Určite si autorka témy vyberie z toho, čo jej najviac sedí, vyhovuje, s čím sa ona sama stotožní. Mne by darmo niekto hovoril, aby som dala po zadku svojim deťom, keď toho nie som schopná, lebo som to sama nikdy nezažila a ani som to nikdy nepraktizovala, nikdy som to robiť nemusela, je mi to cudzia metóda. A keď som to nerobila doteraz, tak čapcovať môjho 13-ročného 70-kilového syna, ktorý má o 20 kg viac ako ja by mi bolo smiešne 🙂
Ale keď som dostala vysvetlenie napríklad od @demeterka , tak chápem, že nie pre všetky deti musia byť tvrdšie metódy traumou... aj keď sa s nimi ja osobne nestotožňujem. Ale @demeterka nie je zasa žiadna cintlavá kvetinka 😀 😀 😀
@demeterka zaujímalo by ma, a to nechcem rýpať, skutočne ma to zaujíma, ako by si vnímala túto situáciu, ak by ti mama síce dala vyčistiť a vyprať ovracanú posteľ, ale bez preplesku. Jednoducho by trvala na tom, že bez vyčistenej postele nepôjdeš spať a hotovo.