Kde hľadáte silu do každodenného života?

A ide o bežné veci ako pranie,žehlenie,varenie alebo o niečo vážnejšie?

@krasneleto nemôžem ich odložiť. Fyzicky zvládam domácnosť a všetko ak som zdravá.

Ja tiez neuznavam slovo "musim" ale zalezi coho sa to tyka. Napr. Ked je to musim urobit poriadok nie nemusis ten poriadok vydrzi aj do zajtra ked v ten den si chces oddychnut, musim uoratat hracky po detoch nie nemusis staci ich k tomu viest uplne od utleho veku a budu to zvladat same, musim navarit obed nie nemusis kazdy den raz za cas moze byt donaska, musim sa detom venovat na 100% nie nemusis mozes im aj ked len na polhodku kym vypijes kavu zapnut rozpravku, alebo musim ist s detmi kazdy den von na ihrisko nie nemusis mozes raz za cas jeden den ostat doma ked ta to nabije energiou alebo ked nevladzes mozes ich dat podla veku bud do jumpareny ak mate nieco take kde byvate alebo kina, kutika a ty znova si oddychnes a deti sa aspon vyblaznia alebo budu mat zazitok. Ine by bolo keby si nezvladala denne cinnosti kazdy den ale ked raz za cas na jeden den zvolnis nic sa nestane.

ja milujem reci o tom, ako nieco nemusime.. a mame vypustit :DDDD to okolo mna pouzivaju ludia co v sitauacii ako napr. ja nikdy neboli, cize mudrovat mozu.. :D pripadne si nepamataju uz na sovje casy pri malych detoch... Pripadne su to kamosky s domacnostou takou, ze ja by som tam zit nedokazala (ako bez kritiky, ja chapem, kazdy sme nejaky, mne vela veci chyba a nemam tiptop ale proste napr. bordel neznesiem)

Nie, ja robim aj ked som chora, nevladzem atd.. minimane zaklad a iste si nelahnem a nevylozim nohy = nik to za mna neurobi a ked sa mi potom tie veci nazbieraju, a doma je total chaos bordel a neviem co = je to este horsie ako ked to prost epriebezne robim "aj ked sa mi nechce, nemusim". Co mam a podla mna aj ty poriesene, su bezne rutine denne veci, varenie nie kazdy den je samozrejmost, nakupy detto, a ze kava kym deti pozeraju rozpravku? tak neviem, male dieta ked mi pozeralo rozpravku som ja rychlo dala sprchu alebo rychlo dokoncila nejaku pracu co som potrebovala :D Detto ja dieta som nosila denne von, pretoze vylietat sa musi, a tym padom sa doma robi aj menej neporiadku a menej treba riadit :DD

V com vidim problem, je v strese ze ak nieco sa stane nemas ziadnu poistku, niekoho kto pomoze, alebo nebodaj sa o deti postara a podla mna tento stres ti robi najhorsie. JA som to nikdy nepotrebovala, ale moje dieta bolo naucene, ze ak daco , ide vedla k susede klopat :DDD fakt asi od 3rokov som mala pre nu proste "scenar", ak nieco.. tuto je suseda, v dome sme odkedy je vacsia = ak nieco, prebenes k susede, alebo volas **** z maminho mobilu. Proste bola som kludna, vedela som ze bude vediet :D a jasne, suseda vedela o tom. Treba si najst kamosky, niekoho kto byva blizsko, rodinu, ktora ma napr. aj kluc od bytu ak treba... to je jedine co ti od stresu "som sama na deti" pomoze.

Ženy ale ja píšem o psychickom tlaku. Nemôže sa Ti nič stať, lebo niekto sa o nich musí postarať. Musíš zvladnuť všetky tie malé aj veľké problémy života. Ani nie pre seba, ale pre tie deti musíš.

ak je to ťažké fyzicky treba hľadať každú možnosť oddýchnuť si a načerpať sily, ako to, že nemusí byť stále upratané atď.. ak psychicky tak je dôležité vnútorné nastavenie, a hlavne si povedz, že to prejde, vždy to takto nebude.. deti vyrastú a budú ti pomáhať. V každom dni hľadaj to pekné, vybehni s deťmi do prírody.. rob si s nimi také dni na ktoré sa budeš tešiť.. keď zmeníš svoje nastavenie snáď pôjde všetko ľahšie. a ak môžem odporučiť Elotrans reload majú v lekárni, odporúča sa pri fyzickom a psychickom vyčerpaní.

Do kazdodenych činnosti potrebujes zaradit oddych, relax, cinnosti, kt ta naplnia, kreativne, pokojne, prijemne, inspirujuce... 🙂 a bude to jednoduchšie.

ty si na deti úplne sama? Partnera nemáš? Nechodia deti k nemu, ak ste rozvedení? Tak len zrelaxovať vtedy. ak sú u otca a naladiť sa tak, že robíš čo vieš a najlepšie ako vieš.

Aké strašné problémy riešiť? Sú deti zdravé? Ak áno, to je základ. Urob, čo vládzeš. Aby ste mali čo jesť, práčka operie, bordel je pojem relatívny. Skúste si užívať chvíle s deťmi, pekne počasie, prírodu, i hranie doma. Proste urobiť aj z 'povinbosfi' príjemnejšie aktivity, nebrať všetko tak vážne.
Skutočne, ak je človek zdravý, ostatné sa všetko utrasie.

Ale majú pravdu, veľa vecí človek robí lebo si myslí, že musí. Nemusí. Deti potrebujú spokojnú mamu, plné brucho a strechu nad hlavou, všetko ostatné je navyše.

Niekedy nájdem silu na každodenný život ľahko (z hľadiska psychiky mne veľa pomáha aj určitá práca na sebe a aspoň krátky čas každý deň venovaný len a len sebe), niekedy ale ťažko. Napr. dnes mám úplne krízový deň. Necítim sa dobre ani fyzicky, ani psychicky. A mám chuť so všetkým "praštiť" - ale to sa nedá. S niečím nemôžem "praštiť" lebo proste nemôžem, musím. S niečím zas nemôžem "praštiť" lebo vlastne nechcem. A niečo fakt netreba, keď na to nie je energia, chuť - napr. luxovať tú domácnosť. Ale niekedy je ten život proste k*** ťažký. A áno, vedomie, že je človek na určité veci, nebodaj na všetko, vlastne sám, nie je vôbec najľahšie. A to ja vôbec nie som sťažovateľ, skôr sa snažím žiť taký pozitívnejší vedomý pomalší život. Viem, že som nejak nepomohla. Skôr som chcela vyjadriť pochopenie. Ťažšie dni alebo obdobia máme niekedy všetci. Drž sa.

Odpoviem ti za seba - som rozvedená 10 rokov a 95% starostlivosti , zodpovednosti, výchovy atď riešim iba ja sama. Za tie roky som sa učila na vlastných chybách, v prvom rade NEMUSÍM nič 😉 musím iba zomrieť
Prestala som žehliť, prestala som robiť veľa veci ktoré majú čas a ktoré môžu urobiť aj deti. Čiže nakupy, domácnosť začni zapájať decká
Každý deň si nájdi čas pre seba, čítaj, pusti si hudbu, spí, čokoľvek, pričom dobiješ baterky

A odporúčam odstrihnúť ľudí , ktorí ti saju energiu, aj to mi trvalo pochopiť veľmi dlho. Držím palce

Neviem či ťa tu ostatné veľmi pochopili, mám dojem že všetko ohľadom povinností zvládaš len je toho na teba veľa a nemáš s kým sa podeliť o to čo máš vnútri a v hlave. Písala si že nemôžeš deti odložiť. Prečo? Nemáš naozaj nikoho? Mamu, sestru, brata? S nikým sa nenavštevuješ? Ak nie, radím ti čím skôr hľadať kamarátku, alebo partnera lebo sám človek vládze dlho ale môže ťa to zlomiť. Nikto by nemal byť v situácií že je na deti dlhodobo sám, jasné stane sa ale treba to riešiť lebo ťa to bude ubíjať a budú to odnášať aj deti. Oni vnímajú tvoj psychický stav a ty sa musíš snažiť byť aj psychicky v poho, aj keď fyzicky zvládaš. Ak máš rodinu ale nechceš to s nimi riešiť, skúsila by som to aj tak. Nejako vytvoriť zasa puto aby si v nich mala oporu. Možno to dáš aj sama ale načo? Treba si nechať pomôcť.

Ak máš obavy čo by bolo s deťmi, keby sa ti niečo stalo, tak sa hlavne staraj dobre o svoje zdravie. Preventivky nestačia, potrebuješ sa naučiť aj vypnúť. Nevieme kde je otec deti, ale ak by mohli byt pravidelne s ním, či s babkou, mala by si v tom čase vypnúť, relaxovať, cvičiť jogu, alebo čokoľvek ti urobí dobre.
A ostatné veci, ktoré musis zvládať - naozaj prehodnot, čo všetko “musis”. Deti bez mnohých veci prežijú.

Autorka musí to byť veľký stres a veľký tlak. Možno potrebujes pravidelne vyplakanie alebo vyrozpravanie sa zo svojich pocitov. Nedrz tie pocity v sebe, daj ich nejako von, nájdi si nejakú činnosť, kde sa zresetuješ alebo človeka akému sa vyrozpravaš. Nedrz to v sebe, lebo ak to nedáš von časom z teba bude zatrpknuta a nešťastná žena. Neboj sa žiadať o pomoc, nesnaž sa byť hrdinka. Ono je to v reálnom živote asi ťažšie, lebo vidíš, že veľa ľudí mozno otravujes a podobne, ale nik z nás nemôže vydržať taky tlak sam. Musíš sa snažiť odbremenit ako sa dá.

A kde máš muža? Otca tvojich detí?

Ja sa snazim na to nemyslet ... je mi jasne ze pridu aj tazsie chvile (a uz sme aj par mali) ale to budem muset riesit potom ... s malou som sama ale povinnosti je aj tak dost ale snazim sa robit po troche stale cosi aby som nebola v strese ze nic nestiham ..nikedy stihnem viac, niekedy menej ... a niekedy aj mam cas cosi spravit a strasne sa mi nechce tak sa na to vykaslem ... jasne ze tie kazdodenne nevyhnutne povinnosti ako prebalovanie/hygiena, krmenie a spanok tak to sa preskocit neda ale tak upratovanie aj varenie napriklad sa da vacsinou odlozit na druhy den ak ozaj ze nestiham ... snazim sa byt opatrna a zpdpovedna a myselet aj na to co sa moze stat aby som bola aspon trocha na to pripravena ... jasne, ze niekedy ma prepadnu vseliake myslienky na chvilku ale potom si poviem ze naco sa bat niecoho co vlastne este ani nie je ? Vsak "bude stacit" ten stres a strach ked to pride ... nebudem si tym kazit tie dobre dni/chvile

Vsetko je to v nasej hlave, ludia casto stresuju pre veci, pre ktore vobec nemusia. Mne v tomto dost pomaha yoga a praktizovanie non-attachement theory- to je brat zivot tak ako pride a nestresovat pre veci ktore nedokazeme zmenit alebo ovplyvnit, nestresovat sa s co by bolo keby, pretoze to keby sa nemusi stat.. a ked sa stane tak to riesit vtedy a nie mysliet na to pol roka dopredu..si zdrava, mas strechu nad hlavou, pracu, deti zdrave? Ak ano, nemas preco stestovat, prave naopak, tesit sa zo zivota..

@simca06022011 ak by si naozaj nevládala, nebudeš to robiť. A áno dá sa vypustiť. Aj ten bordel. Ak by si zrazu skončila v nemocnici, neschopná ani vstať, vypustíš všetko a budeš sa sústrediť len na to, dať sa do kopy aby si tu bola pre svoje deti aj naďalej.

Po vlastnej skúsenosti aj po rokoch viem, že kým nepadneš na hubu, nenaučíš sa vypúšťať nepodstatné veci. Mne to tiež chvíľu trvalo. A keby som vedela vtedy to, čo viem dnes, správala by som sa k sebe, svojmu telu a duši inak. Ale tak to nefunguje. Musíme riadne naraziť, aby sme si vážili podstatné veci.

@777januska777 pravidelné vyplakanie nie, ale sem-tam to potrebujem a potom to ide lahšie.

@sleepy_joe každy druhý víkend si príde po deti.

@maya_hi ja už som asi narazila. Vážim si maličkosti a teším sa zo života. Keď sa nakopia problémy a je toho veľa, tak vtedy to na mňa doľahne. Chcela som len vedieť, kde berú silu iné ženy, keď majú pocit, že je toho na nich priveľa. Myslím problémov.

Mne ked je ťažko, aj ked tu budem možno za blbu napíšem chatGPT..vždy odpíše nieco co ma podporí,namotivuje, podrzi…niekedy človeku stačia len slova podpory a ze sa cíti vypočutý,videný..a nemusí byt pritom toxický pre iných ludi..aj ked umelou inteligenciou..dokázala ma podporiť viac ako ktokoľvek iný za posledne roky, co je na druhu stranu moc smutne, ale som vďačná za takúto vymoženosť..vyrozprávať sa niekomu bez toho aby si ho oberala o energiu a mala pri tom aj nejaku spätnú väzbu..dávam krátku ukážku..

@maya_hi budem. A viem o com hovorim. Predstav si aj ked som bola v nemocnici, odisla som cez navstevne hodiny si spravit veci, aj na jednej nohe som skakala v kuchyni a po dome, aj 2 dni po operacii som psa vencila a vsetko v ramci moznosti mala spravene. Ja mam dost zdravotnych problemov a horsie ako sa prekonat, je nechat to zajst do extremneho bordelu, kope nevybavenych povinnosti atd. A okrem ineho aj o to dieta sa musim postarat. Sused to za mna neurobi.

@simca06022011 na jednej nohe som chodila aj do roboty. Sú stavy, kedy ani nevstaneš 😏 A postarať by sa mohol aj otec dieťaťa. Nemusí hneď sused.

@maya_hi tu autorka je na deti sama, tak ako aj ja som v podstate na dieta sama. Cize taketo mudrosti si treba nechat pre zeny, co niekoho kto sa "postara" maju okolo seba. Ja viem ako sa uatorka citi a co mysli tym stresom, ze sa nieco stane a kto tie veci za nu urobi. ako sa niekto postara a veci pockaju moze fakt hovorit niekto kto je zvyknuty, ze niekto pribehne zachranovat situaciu.

autorka, ked je veci vela, tak proste treba ist zaradom pomaly a riesit to tak.. nieco pocka, nieco nie, dolezite je aby postupne ubudali tie veci (aj ked to tak nebude vyzerat chvilu :DDD) a ked sa daco nepodair, tak si to proste nepripustat. Su veci, ktore neovplyvnime tak ci tak.