Kde hľadáte silu do každodenného života?

Ja som tiež s deťmi sama a navyše som začala podnikať... Tvoja opora si ty sama. Povedz si, že keby sa stalo hocičo tak to zvládneš. Ja som sa už naučila riešiť každý problém a keď potrebujem vyriešiť niečo veľké tak idem po malých krokoch a keď nevládzem tak máme doma proste bordel ako v riti, jeme pizzu a rožky. Keď som úplne unavená tak dám deťom telefón a idem si ľahnúť napríklad 🤷 A vieš čo, som úplne spokojná, lebo som si uvedomila, že nepotrebujem nikoho kto mi bude "kryť chrbát" ani nikoho kto mi bude "oporou".

Precitala som si vsetko, ale neni mi jasne, ze s cim bojujes, autorka. Myslis take tie chvile, ked ti je smutno a potrebujes sa s niekym porozpravat? Na to musis mat nejaku butlavu vrbu, aspon na telefone. Mas strach o seba, ze ked sa ti nieco stane, deti nebudu mat nikoho? Naozaj nikoho? Ani susede nemozu zaklopat? Ani zo skoly nebudu mat koho kontaktovat? Nikto nevieme, kolko tu budeme, mozu napr. aj manzelia zahynut naraz pri autonehode... tak to su uz take scenare, ktore by som odsunula ako malo pravdepodobne

Deti dať otcovi a ty si oddýchni

Si mi vyrazila dych. S jednou reakciou, ze ked sa ti nieco stane, co bude s detmi. To vázne táto otázka? Mas moznost kontaktovat kolíznu, este kým zijes a más teda také otázky. Bude ta informovat, ze ak ano, bud tvoja rodina si ich moze osvojit alebo detský domov. Na ulici nebudú. Sú aj pestúnske rodiny, ktore to robia profesne. Desis ma, ze toto nevies. A ze kde kto bere silu? Naco ti to je, patris ku stadu, ze skoc z mosta, tak skocis? Ked ti tu niekto napíse, ze silu bere zo 400 g hranoliek, bez ktorych nedá na zivot dopustit, ty budes viac informovanejsia alebo stastnejsia, motivovanejsia??? Riesis tu, ze ti bolo vytknuté slovo musíš..... 🙂 a pritom ten, kto ti to zdoraznil mozno po tvojom odchode si povedal : musim este íst na nákup a ucit sa s dietatom. Aké zbytocné to bolo, ze? Tlachat s niekym o tvojich obavách. Vsetko, co vydas do éteru, robí este ovela viac more ludí. Radia ti staré otrepané, co vies aj ty, ze rob co zvladnes a s dobrym pocitom. A poradim ti: bud uz sebavedomá.

Ahoj, ja som na tom rovnako. Mám dvoch malých synov. Otca síce majú ale je to neschopný blb. Áno, moja chyba, som si toho vedomá a neprejde jediný deň aby som si to nevyčítala. Ale k veci. Mne funguje aspoň večer si niečo "dovoliť". Napr rýchlo spravím čo treba a potom si pozriem seriál, alebo vyfarbím obrázok, urobím manikúru. Sú to hlúposti, ale občas mi to trocha ulaví. Ale ozaj neviem čo by sa dialo keby sa mi niečo stane, kto by sa mi o deti postaral. Je to hrozné byť sama. Nie len v tom, že nemá ma kto podržať ak sa veci kazia, ale ani nie je s kým zdielať to pekné. Na rodinu a všetky tie veci okolo toho nemá byť nikto sám. Nie je to správne. Je to nahovno. Moc som ti teda nepomohla 😅

Podla mna si nedala do svojhoprispevku podstatne informacie, ktore len po kuskoch v tvojjich dalsich reakciach su. Asi zijes s detmi sama a nemas starych rodicov, ktory by ti vypomohli. Ludia ta potom nechapu tak, ako by si potrebovala. Leb tvoja situacia je sakris ina ako ich. Muz si pride raz za dva tyzdne po deti - to ale znamena, ze tie dva tyzdne ty sa im venujes naozaj 24/7 a ak uz nemas rodicov, to znamena, ze naozaj si velmi osamela. Nieto komu zavolat, nik nezavola tebe, nie to sa na koho spolahnut, lebo ani na kamosky nemas cas, kedze ocko si deti pozicia na kolko - len na prechadzku von, alebo aspon na cely vikend? Z jeho strany tiez nie su stari rodicia? Sama si to pomenovala - sama si na vsetko, osamela si. Hladaj si komunity - hoc aj tu na koniku sa prid pozriet, porozpravat, alebo si najdi nejaky konicek, ktory je mozne robit virtualne spolu s nejakou skupinou, ked deti zaspia. Alebo aspon nejaku rodinu s podobne starymi detmi - vonku na ihrisku, raz vezmu deti oni ku nim, raz ty ku vam, a aj to ti moze pomoct, taketo stretavanie...

@simca06022011 tak ty si super. Je ked som chora, ze fakt nevladzem, je mi vsetko jedno, radsej sa vyliecit ako skolabovat. Upratovat a varit, ked nevladzem ani stat na nohach, by ma ani nenapadlo.

Myslím si, že ti chýba láska, to čo potrebuje každý človek. Potrebuješ objatie od partnera, pochopenie, vypočutie, pomoc. Potrebuješ niekoho, komu sa vyrozprávas a on ťa pochopí. Život neustále plynie a aj keď je to teraz pre teba priveľké sústo, tak zajtra bude lepšie a slnko ☀️ vyjde aj pre teba tak ako pre každého. Nerieš veci, ktoré riešiť teraz nemusíš, čoby bolo keby, jednoducho ži kazdy deň naplno a tes sa z deti a z toho veľkého množstva čo sa pri nich môžeš naučiť. A aj ten partner sa časom objaví, ktorý bude mať pre teba pochopenie a lásku.

Zažila som. Moja životná múdrosť pre jednorodiča: netreba vysávať, obliekať len to čo nie je nutné žehliť (skoro nič nie je nutné žehliť), prach na nábytku nikomu nezavadzia a ak náhodou, nech k nám nechodí. Deti milujú na večeru toasty, omelety, makové rezance, vianočku a kakavko... a v jedle sa budú rýpať, ak pri príprave stráviš viac ako 15 minút. A keď deti pochytí besnota, treba všetko nechať tak a riadne ich vyvenčiť.

@kassandra25 pockat... ja som bola v tom, že v prvom rade sa bude štát snazit najst niekoho z rodiny, kto ma na to podmienky a da sa kvazi presvedcit, aby tie deti vychoval(stari rodicia, brat...) a až potom by ich dali do cudzej rodiny.

@kassandra25 tak som to myslela, že ta rodina, ktorá bude štátom vybrana ako vhodna (napr. svagor, ktory ma 35, zenaty, žiadne deti, penazi dost) v podstate musí suhlasit, pripadne preukazat, že by to objektivne neslo, aby sa ich ujali.

Problemy ma kazdy. Ide o to, aku vahu im dame.. ak ste zdravi, mate byvanie a co jest, ine problemy sa daju riesit..

Mne pomáha viera v Boha a tiež zopár známych, ktorých môžem požiadať o radu a povedať, čo ma trápi.

@elzena2 áno, tak by to malo byt. Aj moji blízki vychovávajú synovca, lebo matka sa vzdala synov a utiekla, zdedil ich ujo, ale neni to bohvieco, v decáku by im bolo lepsie nez u rodiny. Rodina si vzdy hladí len svojich vlastných, nie pribratých a v decáku zrejme vsetkých rovnakým merítkom

Niekedy toho je prilis to verim. Najma pre mamky samozivitelky..este pokial mas dieta s nejakou dozivotnou dg tak to je tazky boj priam. Kto nezazil nepochopi..no osobne to stale viac vnimam tak, ze berieme vsetko ako tazke, pokial nepride to tazsie. A zabudame sa tesit z kazdodennych malickosti a hlavne byt vdacny za to co mame. Nic nie je samozrejmost. Ja si najviac uvedomim, ze mam byt vdacna za to, co mam, ked sa stane nieco velmi zle a nejakym sposobom sa ma to az dotkne citovo. Aj ked to nie je osobne. Posledne nedokazem dostat z hlavy tragicku nehodu, ktora sa stala v pondelok pri BB. Vinou arpgantneho hajzla z BA zomrelo 5r dievcatko a jej sestra je na tom zle, takisto rodicia.. isli z vyletu a v okamihu sa vsetko zvrtlo, to je nieco hrozne a nepredstsvitelne. Ano je to extremny priklad, ale..prave vtedy sa clovek zamysli, ake ma vlastne stastie a nic nie je samozrejmost. Ani prist domov zdravy..sli sme prave vtedy tadial domov tiez z vyletu a uvedomila som si, ze to mohol byt ktokolvek z nas. Je to hrozne, ale je to tak. Mali by sme sa naucit zit viac v pritomnosti a vazit si co mame. Aj ked niekedy je toho prilis. Prajem ti vela sil ❤️ nech najdes viac spokojnosti a stastia

@elzena2 Nerozumiem, prečo sa diskusia uberá týmto smerom. Téma je predsa ako zvládnuť náročnú situáciu, nie komu dať svoje deti.

@andrea2667 ja si myslim, že vacsina jej píše nieco k tomu, čo potrebuje pocut. Autorke neodpovedam, lebo neviem poradiť. A len tak pomimo sa pytam nieco kassandry, lebo ma zaujalo, čo pisala, nebudem jej kvôli takej blbosti písať sukromnu spravu. Ta tema s tým, kto sa postara prisla na reč, lebo na uvode bolo spomenute "Nemôže sa Ti nič stať, lebo niekto sa o nich musí postarať." Ale celkovo to ide dobrym smerom až na tuto pochmurnu odbocku.
Prepáč, ak sa ta to nejako dotklo. Mne to prisla ako obycajna otazka.

@andrea2667 ahoj. Tu to bolo myslené, pokial si si nevsimla, ze autorka vyjadrila myslienky " nemoze sa ti nic stat, lebo Niekto sa Musí postarat " - nie, zivot je o tom, ze kazdy jeden clovek moze pominút v hociktorú minutku v dni. Praskne ti cieva, nedostanes pomoc včas, je po tebe, dostanes chorobu, moze byt po tebe, zrazi ta auto, takisto, ; ze vzdy ide o to, keby sa s autorkou nieco stalo, rovnako ako s hocikým, sú moznosti pre deti, co bude s nimi dalej. Samozrejme, autorka nemusí nic, iba raz zomriet. To , uz, ci je nieco tazké, alebo netazké, jej tu vysvetlila jedna mamicka, ze pokial dieta nemá nejakú diagnozu, je to vsetko ako na drahe v zivote: raz je lepsie, raz horsie a pokial má diagnozu : ide o život s názvom Nechci zažiť; je to to, co sa týka okolo toho dietata. Inak, pokial sú vsetci zdraví, tiez si myslím, ze malickosti sa vzdy vylepsit dajú, doladit vsetko na lepšie v živote

Viem, že každý je nahraditeľný. Vôbec neriešim definitívny koniec, lebo vtedy už aj tak človek nič nezmôže a majú otca. Skôr ide o to, keď už nevládzeš psychicky, lebo je toho veľa (problémov, psychický stres) a jasné, že si povieš, že to dáš a zasa bude dobre. Rady sú neplač pred deťmi, buď trpezlivá, silná. Však každá sa snažíme. Pomáha mi tešiť sa aj z maličkostí, vyplakať sa aj keď je ťažké vydržať niekedy byť správna silná, trpezlivá mama. Väčšinou je to v poslednom čase ťažké. Pomáhajú mi úlety z reality, keď už deti spia. Možno som len chcela počuť čo môže ešte pomôcť a že také pocity nemám sama. Ďakujem za empatické odpovede. Pomohli ste mi aspoň takto nabrať silu do každodenného boja.

@dominikamacakova áno, pekne si to napísala, že sa spoliehať sama na seba a ak niečo nebude dokonale, svet sa nezrúti. 👍

Všetko vždy nejako dopadne. Nie vo všetkom musí byť dokonalosť a často veci aj v bežných rodinách fungujú ako píšeš na rokoch či pizzi. Treba si povedať, že aj keďnehe veci nevyjdú v daný deň ako chces, na budúce to bude lepšie. Zbytočne nestresovat, nenahlit sa . V kľude a bez stresu zvladame toho viac a lepšie. Občas treba vypnúť v prírode len tak sa prejsť, nechať plynúť myšlienky a večer si dať hoci len chlieb vo vajíčku a teplý čaj či cappuccino. Držím ti palce, nech zvládaš každý deň s kľudom a bez stresu dievča zlaté 👍

V prvom rade, rady typu, nic nemusis, skoncia hned vtedy, ked mate doma dieta s roztocovou alergiou a musite naozaj tu domacnost piglovat denne a nie nechavat to sa nakopit, alebo ma dieta HIT a musite denne varit cerstve, pripadne ina potravinova alergia, ktoru nie je skola schopna vykryt, tak varite denne dietatu obedy do skolky, skoly.
Mne osobne nepomaha, ked si aj nieco o 1 den odlozim, ked uz ozja nevladzem, pretoze viem, ze to MUSIM aj tak urobit.
Autorka, ja myslim, ze to co ti robi zle, je ten stres, ktory vznika tym uvedomenim si situacie, tvojou zodpovednostou a tu mame kazdy inu. Skus to co najviac brat tak, ze si nepripustas, ze by sa nieco malo stat, vobec na to nemysliet a nejak plynut. Ono to totiz castokrat aj tak vychadza, ze vzdy to nejako zvladneme s odretymi usami.
Ja som casto v stadiu, ked aj veci, ktore mi robili potesenie, napr. zahrada, su v stadiu, ze MUSIM. Lebo fakt musim, niekedy.
Musim, vznika vtedy, ked sme vycerpane a nechceme, ked robime stale to iste dokola, a nie je vidina, ze by to mohlo prestat.
Nieco restane samo (casom), niecomu musime pomoct, aby to prestalo.
To ostatne je len o tom, ze musime vydrzat. Ako bolo napisane, kazda ma urcite taky mizerny den. Alebo tyzden. Treba to len vydrzat a povedat si, bude lepsie. Z tych drobnosti asi pomaha to dostat von, ako pises, poplakat, niekomu sa vyzalovat, niekedy aj len napisat na papier a ten potom roztrhat, niekedy si popocuvat nejaku hudbu.... to sa da aj pri povinnostiach.
Drzim palce

Autorka - aké úlety z reality?

Slovenkám veľmi chyba pomoc sebe navzájom. Je mnoho slobodných mamičiek a bol by na mieste nejaký celoslovenský projekt nazvime ho napr. aliancia slobodných mamičiek- pomôžeme si navzájom, lebo dve ruky nestačia. Predstavujem si to tak, že by jednotlivé matky boli zaškolené a preverené a tie, by mohli ponúknuť svoju pomoc na výmenu inej mamičke z okolia. Jednotlivé rodiny by boli sprístupnené za registračný poplatok a len a prevereným mamičkám z blízkeho okolia. Keby mám čas, určite by som sa na to dala.

@simca06022011 v podstate sama alebo sama? Lebo ja viem čo znamená byť na niečo fakt sama. Muž na týždňovkách, ja s malým dieťaťom, bez auta, v cudzom svete. Rodičia a svokrovci niekoľko sto! kilometrov ďaleko. Keď naozaj dieťa nemáš kam odložiť ani na chvíľu. Ale neposrala som sa z toho keď som týždeň neutrela prach. PRÁVE PRETO, že som vedela že statostlivosť o malú je len na mne. A ak by som odkväcla, nemá kto. U teba očividne ešte má kto a v podvedomí sa na to spoliehaš ak si ochotná leštiť kľučky. Ja som sa kalkulovať a rozdeliť si sily naučila už dávno 😏 Vždy hovorím, kto si môže dovoliť byť dokonalý a zvládnuť všetko aby potom jedného dňa odpadol od vyčerpania, ten si to dovolí 😏

@maya_hi nie nemá kto.😂 ja to zvládnem aj tak a dokonca poviem, že napr otecko je často len príťaž 😂 a kľučky nelestim, ale ani nežijem v chlieviku.
Ale tak šikovná si, ako je niekto spokojný, tak ako funguje, je zbytočne predsa riešiť. Ak niekto s tým má problém, ako funguje, dá sa to a vie sa to človek naučiť a zariadiť si aby mal.aj urobene všetko aj oddych. Ja ani po kamoška ch nechodím ako hygiena a neriešim ci s deťmi spali cez obed alebo kuchynu drhli.. prostr kazdy si spraví ako to ma rad a ako to vie.