Slobodná matka: Ako zvládnuť samotu a krivdu?
Ostali sme s dietatkom , otec odisiel, ked malo dietatko len psr mesiacov,nepacilo sa mu, ze sa mu prichodom dietata zmeni jeho doterajsi zivot, boli sme spolu dlho, dieta bolo planovane takmer 2 roky tskze ziadna nahoda..
Viem , v hlave mi ide dookola, ze je to tak lepsie, nevedel by nam dat to co by sme s dietatom potrebovali, nechcel sa o nas starat tak ako sa patri na rodinu, lahko nas opustil cize nas ani nejako velmi nemal rad ked to slo tak lahko, momentalne dieta nevidel uz 5 mesiacov ( choroby atd) samozrejme nemal cas a dalsie blbosti a vyhovorky..nasiel si inu zenu,asi taku o ktoru sa nemusi starat, s ktorou nema dieta a nemusi sa dietatu prisposobovat, taku s ktorou moze ist kdekolvek , taku ktora sa stara len o neho a nema na krku este dieta, ja svoje dieta milujem nadovsetko vela dveri sa mi zatvorilo ale verim ze sa vela dveri aj otvori, trha mi vsak srdce, je to uz vyse roka a ja sa z toho neviem dostat prosim neradte mi psychologa nemam na to cas snazim sa to zvladnut sama snazim sa byt silna lebo nas este tazke casy cakaju kedze zivot slobodnej matky je tazky, citim velku krivdu nezasluzila som si to ani ja ani dieta to uz vobec za nic nemohlo, mala som tazke zaciatky materstva a potrebovala som podporu nedockala som sa jej v takej miere aku som potrebovala
Dtale su dni kedy si poplacem a trapim sa, potom su zase lepsie dni a potom zase horsie, prejde to? Kedy?
Budeme zase s mojim dietatkom stastni?
Hanbim sa zato, ze som slobodna matka, mam pocit ze ludia pozeraju cez prsty ako keby to automaticky bola len moja chyba, ze som si neudrzala chlapa a rodinu, ako keby sme s dietatkom boli vadne kusy
Maminky co ostali same s detickami da sa to zvladnut? Bude to lepsie?
@matapo dakujem za vas nazor, uz viem ze tym ze odisiel som sa zbavila toxickeho cloveka z mojho zivota a taky co vie takzo opustit rodinu nestoji za nic a moje dieta vlastne neprislo o nic pretoze nic dietatu nedal a ani neda okrem vyzivneho samozrejme, peniaze z neho otca neurobia a my sme kompletns rodina v takom zlozeni v akom sme
Súcitím s Tebou. Je to veľká rana a sklamanie a každému trvá rôzne dlho, kým sa z toho dostane. Moja kamoška sa vydala, mala 2 deti po roku a muž ju opustil, keď bol druhý syn ešte bábo. Nezvládol byť otcom a manželom, odišiel za bezdetnou a s tou žije bez detí dodnes. Mala to veľmi ťažké, ale výhodu a obrovskú oporu vo svojich rodičoch a súrodencovi, ktorí bývajú hneď vedľa. Partnera si však našla až po 13-14 rokoch. Samota ju bolela.
...môj ex sa tiež nenašiel v role otca malých detí ☹ no čo už. Ale ani ja a myslím že ani deti ( mám tri) nie sme nespokojní ani nešťastní. Dlhé roky sme spolu žili pred deťmi, netušila som že to celé bude inak, za 10 rokov som ho po tejto stránke nespoznala. Dlhé roky sme žili spolu aj s deťmi, ale vzťah s nimi nemal žiadny. Boli sme dve jednotky ja s deťmi a on. Uprednostnil seba, svoje hobby, kamarátov pred nami, nechcel sa nechať obmedzovať. Keď odišiel zostal pokoj, viac práce a menej času na seba to áno, ale na druhej strane, sloboda, pokoj, kľud, žiadne hádky, prispôsobovanie. Žijeme si spokojne. Keď sú už deti väčšie už sa snazi nájsť k nim cestu, ide to však ťažko. Same sa vyjadria že im nijako nechýba. Nevedia totiž čo by im malo chybat.