Krúžok predškoláčky - vytrvanie
Ahojte. Potrebujem poradiť od skúsenejších maminiek, lebo som "v koncoch". Pokúsim sa nejako v skratke popísať, aký je v podsate asi môj problém.
Máme 5,5-ročnú predškoláčku. Začiatkom septembra sa nejao namotala na gymnastiku (našla si video na youtube, kde to pozerala, ako deti cvičia s kruhmi, švihadlami, stojky atď., potom začala doma cvičiť, skákať, no proste hotová "posadnutosť"). Tak som si povedala, že keď ju to tak zaujíma, skúsime ju pihlásiť. Našla som v meste Klub modernej gymnasitky (iné gymnastické cvičenie som nenašla, iba tanečno-gymnastickú prípavku pre tanečnú, ale to mi dcérka prízvukovala, že tancovať nechce, len cvičiť) - boli sme sa tam pozrieť, na odpoúčanie hlavnej trénerky (je to Ruska, vyzerá, že v minulosti úspešná gymnastka). Dcérka je dosť hanblivá (teda donedávna bola), tak som to spomínala aj trénerke, že či môžme prísť, aj keď by necvičila. Povedala, že áno, že sú deti, ktoré si odsedeli 4 hodiny, a na 5. hodine začali cvičiť. Že ak máme my poci, že ju to naozaj baví a má záujem, že len máme by trpezliví.
Tak sme sa tam pred mesiacom vybrali, a na počudovanie dcérka si hneď prvú hodinu odcvičila, celá nadšená. Druhá hodina tiež tak. Na tretiu hodinu už ísť nechcela, plač veľký, nejde tam a nejde. My všetci vychystaní, pol rodiny zalarmovanej kvôli logistike. Šli sme do mesta niečo vybaviť, tak sme zobrali aj veci, že možno to nejako pôjde. No len plač, že nejde. Keď sme vystúpili v meste z auta (10 minút po začatí hodiny), zahlásila, že ide cvičiť (nešla už - smola, takéto cirkusy zase nechcem podporovať). Porozprávali sme sa, že buď sa chodiť bude, alebo nie - že o nie je holubník, nacvičujú zostavu na vystúpenie (tešila sa na to veľmi), že keď nepôjde "len ak", bude jej to chýbať, že pani trénerka tiež nemôže deti raz ma, raz nie... no proste ak nechce chodiť, že nemusí, ale nedá sa chodiť raz áno, raz nie (nehovorím o chorobe a výnimočnej situácii). Záver bol, že chodi nechce. Na ďalší tréning však celá nadšená zase išla. Dnes zase - všetci vychystaní, dieťa sa navlieklo do dresu, a bolo treba odísť z domu, plač, na zem si ľahla, že ona nejde, chodi nechce - nedajboh obliecť sa a odísť. Odhlásime ju, gymnastiku neznáša, chodiť tam nechce (vzápätí zahlási, že bude si cvičiť doma...)
Teraz však na dokreslenie situácie, čo si ja myslím, s čím to súvisí. Na gymnastiku nechce chodievať v utorok, kedy má v škôlke výtvarnú, ktorú miluje. Ja si myslím, že je toho na ňu v jeden deň veľa, preda len je ešte malá. Zo škôlky príde okolo 14:45 (kvôli tej výtvarnej) a o 16:45 začína gymnastika, trvá to hodinu, utorky a štvrtky. Problém je trochu v tom, že jednak to stojí dosť peňazí (25€ mesčane), nehovorím o tom, že niekto musí strážiť doma mladšieho, kým druhý je tam s ňou (čaká na ňu hodinu) - je to od ruky ísť s ňou tam a vrátiť sa, neoplatí sa to časovo, tak ono vlastne keď tam raz ide, raz nie - tak na tej jednej hodine sa niečo nové naučia, čo jej zase na ďalší krát chýba, takže je zase smutná, že niečo nevie...
No, a teraz ja absolútne neviem odhadnúť, či ju nejako naučiť trpezlivosti a trvať na tom, aby tam šla (ale ako, aby sme ju úplne neznechutili?) alebo to úplne vzdať (čo by bolo najjednoduchšie, ale zase s rizikom, že sa vzdá niečoho, čo sa mi zdá, že ju ozaj baví a možno by to mala nakoniec aj ako záľubu na dlhšiu dobu ako len toto rané detstvo) alebo ju nechať chodiť, kedy chce a vládze (tu je zase riziko toho, čo som písala, že nebude všetko vedieť ako ostatné dievčatá, čo ju v konečnom dôsledku demotivuje a odradí plus to, že sa vlastne nenaučí rešpektovať nejaké pravidlá). Ja ako dieťa som v jej veku vzdala takto tanečnú, dodnes ľutujem, že mama moja to vlastne vzdala so mnou (ja som sa počas života k tancu v rôznych obdobiach nejak dostala a vždy mi bolo smutno, že som to ako malá vzdala) - a to sa bojím, že práve toto mi celú túto situáciu skresľuje. Mne nejde o to, aby z nej bola gymnastka, ale aby robila niečo, čo ju baví, a aby sa aj trochu naučila, že musí byť trpezlivá (s čím máme všeobecne dosť problém) a niekedy sa aj prekonať, hoci sa mi nechce. Potrebujem nejaký nezávislý pohľad na to, alebo radu, čo a ako...
@katrinka8 nemáš za čo 🙂 , myslím, že nemá zmysel ju do tej gymnastiky tlačiť, ak bude chcieť, raz si k nej cestu nájde. Ak dieťa chodí niekde preto, lebo to chcú viac rodičia ako ono, môžu tým u neho vyvolať úplný odpor. Nikdy v by som dieťa nikam nasilu netlačila, aj keby som bola sto krát presvedčená o tom, že by to bolo preň prospešné. To mi už pripomína výchovu v Japonsku, kde deti ani detstvo nemajú .....Rodičia si často kompenzujú cez dieťa svoje neúspechy v nejakej oblasti, alebo to, že nemali napr. financie na nejaký šport - hokej, tenis, alebo vidia prísun množstva peňazí, ak sa dieťa bude nejakému športu vážne venovať. Nikdy by som nešla touto cestou. Šport určite áno, super utužuje vôľové vlastnosti detí, ale taký, ktorý si samo vyberie a bude tam chodiť rado. Ani by som sa nikdy neznížila k žiadnemu uplácaniu dieťaťa.
@katrinka8 tak za mna... nasa nezvykne veci radikalne bojkotovat, pokial nema s tym ozajstny problem. Ide o to rozlisit, ci sa jej len nechce, alebo je za tym nieco vaznejsie.
Odhlasila som ju napriklad zo skolky, kde nechcela chodit. Ale to sme mali vazne roblemy, nebolo to len, ze fnuka a manipuluje.
Ja ju len pozitivne motivujem, aby tam sama chcela ist. Nutit sa dieta neda, lebo aj ked by si tam dieta strcila nasilu a zavrela dvere, tak moze odmietnut cvicic. A co ju donutis nasilim? To nejde... dieta musi samo chciet.
Takze u nas ked ma nechut tam ist, tak jej pripomeniem, ze minule tam bolo fajn, ze tam ma kamosky, nauci sa zase nieco nove, atd. Snazim sa nepodplacat, ale zvyknem spomenut, ze po gymnastike pojdeme niekam, kde ona chce, alebo si spravime fajn veceru (co ona vyberie) a minule som jej slubila, ze dostane ruzove svihadlo (co aj tak mame kupit). Jednoducho sa snazim prepnut na pozitivne veci. Take podplacanie typu cokoladka atd to nepraktizujem.
U nas vacsinou najdem nieco, co ju motivuje a nakopne. Ale mali sme par krat stav, ze to nezafungovalo. Vtedy som ju nenutila, nevycitala a dufala som, ze to prejde. Ak by ju to trvale nebavilo a vyrazne by odmietala, tak by som nasla iny kruzok (ale tiez pohybovy). Deti by sa mali hybat 🙂
@timea7 - veru. Máš pravdu. Ja som len nevedela, a asi stále ani neviem odhadnúť - bohužiaľ - tú hranicu, kedy na to dieťa trochu "zatlačiť", aby sa nevzdávalo a vytrvalo (nie kvôli rodičovi, ale preto, že keď sa vzdá, ono samé bude z toho smutné a bude to ľutovať, nemyslím o pár rokov, ale napr. o pár dní), a kedy to vzdať, lebo to ozaj to dieťa nebaví. Proste kedy je to "nechcem" len chvíľkový a momentálny stav nálady závislý od nejakých momentálnych vonkajších okolností a kedy je to "nechcem" naozaj "nechcem", za žiadnych okolností. Najmä u takýchto malých detí, resp. v začiatkoch nejakých aktivít.
Napr. keď sa dcérka išla učiť bicyklovať bez pomocných koliesok, tak išla na to nadšená jak hrom. Samozrejme, že nesadla na bicykel a za 10 minút nešla sama, takže s jej trpezlivosťou ju pochytila mierna averzia a dovidenia, ona chce pomocné kolieska. Tam sme nepovolili, nejako sme ju prehovárali, dalo sa to nejak postupne motivovať, ale to prehováranie, aby začala zas, trvalo teda pár dní. Keď zas na bicykel vysadla, naučila sa ísť sama za cca 30 minút - ale jasné, nasadať, brzdiť, zosadnúť... to jej nešlo. Zase averzia a nechuť. Zase sa k tomu vrátila až za pár dní. Potom ten istý kolobeh pri prechode na väčší bicykel... Viem, že je to čiastočne asi povahou, takže aj preto ma to tak mätie, že kedy zatlačiť (ako pri tom bicyklovaní), a kedy nie... Plus sa bojím, aby som do toho nedávala zas moje skúsenosti z detstva s tým tancovaním.
Napr. ja si neviem predstaviť, ako baby vyššie písali, také malé dieťa donútia ísť, aj keď vyslovene nechce - proste aj fyzicky odmieta ísť. To sa ani nedá snáď. Ak je ochotné za určitú odplatu ísť (predpokladám, že tak riešia len tie ozaj občasné krízové situácie, nie vari stále), tak tam to asi nebude vážne odmietanie. Či to si len ja myslím? Aj keď neviem, podplácať som sa neodvážila, lebo sa mi to zdalo ako určitá forma nátlaku v tejto situácii...
@katrinka8 mna napriklad napadlo, ze sa tam moja mala nudi. Je to malo dynamicke pre nu. Ona je taky akcny typ a na gymnastike kolko krat sedia na zemi a rozcvicuju sa 15 minut. Viem si predstavit, ze tam ziva, osiva sa a uz by lietala po sale, ale nemoze. Ked mali inu trenerku a vela cvicili na hudbu a viac sa hybali, tak ju to bavilo. Asi ju to bavi viac zabavnou formou, nez takym ozajstnym cvicenim.
Aj nasa by chcela vsetko hned a je netrpezliva. Zatial vsak skusam, nech vytrva, lebo sa tym zase pestuju prave tieto vlastnosti - vytrvalost, trpezlivost a pochopenie, ze niektore veci stoja namahu.
Ale zas na druhej strane chapem, ze to pre jej povahu nie je uplne jednoduche.
@bonnie1 - dobrý nápad 😀 A nezneužíva to potom?