Ako mám odpovedať dieťatku, keď vidí postihnuté dieťa?

Môj syn sa tiež pýtal že prečo jeho kamarát nevie rozprávať ako on a prečo čarbe na papier a nevie normálne kresliť, moja odpoveď bola ,že keď bude vedieť matematiku ako on tak potom môže súdiť jeho , že každý je dobrý v niečom inom , od vtedy ho obdivuje a snaží sa učiť od neho počítať , každý deň chodí s novými číslami ( chodia do škôlky )

Moje deti maju choreho stryka,takze im to pride "normalne" ked je niekto iny. Cez to vsetko sa ma opytaju,napr.preco ten chlapec tak cudne krici,alebo preco ma ta dospela teta na voziku v ruke babiku, tak vysvetlim,ze maju zdrav.problem,tak ako stryko-vybavene,viac neriesia. Ale velmi sa mi pacilo ako minule moja mala zareagovala na ihrisku. Prislo tam dievcatko s Down.syndromom,trosku horsie chodila a nezrozumitelne rozpravala. Nechodi sem casto,takze deti ju tu nepoznaju. Mohla mat tak 8-9r. Liezla na preliezku,kde liezla aj moja. Ta si ju prezerala chvilu,videla som na nej,ze zaregistrovala,ze je "ina". A cakala som nejaku trapnu detsku otazku na plne usta. Ale miesto toho sa jej spytala "Ideme sa hrat do piesku?" a to dievcatko take stastne bezalo za nou horko tazko. V piesku sa hrali dlho,potom sa zas spolu smykali,schovavali, az kym neodisla. Pytam sa potom malej,kto to bol,ci ju pozna? A ona mi vysvetlila,ze nie, ale to dievcatko ma chore nohy,ani jej poriadne nerozumela,ale ze ved to nevadi,ked sa nemali obe s kym hrat,tak sa zahrali spolu❤️

@vasjar záleží od postihnutia. Keď je na vozíku tam poviem dcérke že niektoré deti sa skrátka tak narodia ale určite nie su o nič horšie od zdravých a keď ma mentálne tak jej len povie že niektorým deťom trvá dlhšie sa naučiť rozprávať či skrátka má svoj spôsob ako sa rozpráva s ľuďmi. Dcéra je na to naučená. Máme viacej rodičov s takými deťmi okolo seba a aj dospelých s postihnutím či po nehode , takže už sa nevypytuje. Chápe tomu a to ma 6 rokov

@iwesska Toto ma normalne rozplakalo... krasne, krasne... tvoja dcerka je uzasna. 🙂

@tatianaba Ver,ze aj ja som bola dojata😊 Prave preto,ze ona je taka,ze vsetko,co si mysli,na plne usta aj okomentuje, a tak som cakala celkom inu reakciu. Ale som rada,ze je v nej aj kus empatie😊

och toto by malo byť povinné čítanie...ja napríklad neznášam slovo "postihnutý", ale to asi len ja.... jednoducho poviem, že syn je chorý, neposlúchajú ho nožičky, nevládze chodiť, nevie ešte hovoriť, každý sme nejaký, atď...tie deti sú vo väčšine prípadov príjemnejšie ako ich rodičia... deti s tým "čumením" aspoň dajú najavo, že ho vidia a že je tu, narozdiel od niektorých rodičov, ktorí sa tvária akoby tam ani nebol alebo nedajbože akoby bol infekčný a keď sa na neho pozrieš, tak aj ty budeš chorý...

@ivca88 ako pekne ste napisala, nepocujuca, x ludi vravi hlucha a to je urazajuce. Dcerka ma kochlear alebo nacuvatka??

Tiež mám 9 ročného chlapca nechodiaceho ale mentálne rozumného...takáto situacia sa nám stala nie raz nikdy mi nevadilo ak sa pri nad nejaké dieťa zastavilo a opýtalo sa prečo je malý napr. V kociari prečo nechodí...práveže má neskutočne naštvalo a dotklo sa keď rodič odpovedal dieťaťu že sa nepozeraj.bud ticho ťahal dieťa atď.. dotklo sa má to preto že môj syn si to uvedomuje,vidí a počuje chovanie iných a on za to nemôže ani na ani on sme si tento úsek nevybrali tak by bolo trošku feer ak by rodičia svoje deti učili že aj môj syn je taký istý ako oni tiež dokáže cítim,milovať a byť zacleneni bez rozdielu..ale ťažko učiť svoje deti keď rodičia dokážu na naše deti sami cumiet ako na opice v zoo a v tejto situácii som už agresívna a sa ich pýtam že čo cumia 🤣

@vasjar ja som vzdy vravela, ze bábätko este v brusku bolo chore a kedze to nie je vidno nedostalo lieky. A preto sa narodilo s niečím inym ako zdrave detičky

Ten chlapček je iný ako my,bolia ho-neposlúchajú ho nohy, ruky...budeme mu pomáhať,hrať sa s ním,aby sa aj on cítil dobre.A keď len zazerá,tak mu poviem,že sa to nepatrí-vysvetlím mu to,možno cestou domov. My sme istý čas brávali z Detského domova domov na popoludnie deti-skôr mentálne postihnuté, a moje deti to milovali..oni sa s nimi jašili,šaškovali,ja som varila,piekla,opekali sme...super bolo

@vasjar u deti to zazeranie nevadi aspon mne nevadi.Ale ak dospely doslova čumi to mi je neprijemne.

@paris1110 @trojnasobnamama @certica22 ja toto nechapem veď rodičia by mali byť už vyspelí a mali by vedieť primerane reagovať. Ja si pamätám na jeden pobyt s mojím synom, vtedy bol malinký ešte sa len učil rozprávať a na raňajkách sme stretávali každý deň už dospelého chlapca ležiaceho,s tracheostomiou plne odkázaného na pomoc rodiny. Bol úplne bez života,výraz v tvári ,, nijaký,,. Môjho malého si nejako získal,ten sa na neho neustále usmieval,vyslovene sa pred tým chlapcom predvádzal lebo sa mu páčila jeho pozornosť,pár krát za ním prišiel,pohladkal ho a ten chlapec sa začal usmievať vždy keď nás videl. Odvtedy kým sme ich tam vidavali sa tí dvaja na seba stále pozerali,usmievali.a jeho rodina ktorá s ním chodila bola očividne v šoku z reakcii svojho syna. Mňa ani raz nenapadlo ohriaknut malého aby sa na neho nepozeral alebo aby za ním nešiel. Keď stretneme niekoho s hendikepom a malý sa začne pýtať prečo má barle,vozíček atď,úplne normálne odpoviem že bolia ručičky, nožičky atď, že mu nebolo dopriate byť úplne zdravý. Mne je smutno keď vidím ako rodičia nasilu vezmu prec svoje zdravé dieťa od toho menej zdravého....deti neriešia,oni sa len pýtajú lebo sú zvedavé.nehodnotia,nesudia.

@vasjar ked som bola na liečení s nasimi detmi, mali vtedy 6 a 8 rokov, chodil s nami niekedy na procedury i chlapcek, mohol mat tak 10 rokov. Vzdy ked v miestnosti pustili "paru" (inhalacie), ten chlapcek zacal plakat, kricat... Inokedy sa hodil napr. o zem, aj tatko ho mal problem v takom stave fyzicky zvladnut, napr. obut.
Nase sa na neho samozrejme pytali, vysvetlila som im to tak, ze tomu chlapcekovi inak funguje mozog a ze je mozne, ze ho nieco vystrasilo, ze napr. to co je pre nas normalny zvuk, pre neho je strasne silny zvuk, to iste napr. so svetlom... Ze je tych novych veci na neho v tej chvili asi prilis vela, ale ze jeho tatino to urcite zvladne a ked si chlapcek zvykne na prostredie a veci, zvuky... nebude sa ich uz tak bat...
Chvilku na neho este pozerali, ukladali si pocute do svojich hlaviciek a potom pozreli na mna (v tom case tehotnu) a spytali sa ma:
"A keby nasmu babatku inak fungoval mozog, aj tak by si ho mala rada?"
"...samozrejme, ze ano, uz teraz ho mam rada aj ked este netusim, ake bude. Ale je to jednoducho nase babatko, je pre nas darom a bude milovane, nech bude akekolvek..."
...v kazdom pripade, nase deti vnimaju hendikepovane deti ako normalnu sucast nasej spolocnosti, ani im nenapadne odvracat tvar a podobne... A ze sa pytaju? Tomu som len rada. Myslim, ze pre chore deticky nie je nic horsie ako ked sa ostatni tvaria, ze su neviditelne.

@mamatroch velmi pekne si to napísala ❤

Odporucam knizku O Rudkovi so smatlavym jazyckom. Tam sa velmi krasne riesi tato tema, deticiek inak obdarenych.