Ako reagujete, keď vám chlapci plačú?

Vzala som na ruky , fukala co ho boli a mojkala. Robím to doteraz aj keď syn už bude mať 13. No teraz už skôr zo srandy, že mamkina pusinka vylieči.

Nerozumiem otazke. Chlapec nie je moje dieťa? Jeho to nebolí, alebo ako?

Mám 2 chlapcov ale nemyslim si, že pri tomto záleží na pohlaví. Robím to tak automaticky, čupnem si na ich úroveň a roztvorim náruč, keď chcú prídu sa pomojkat, keď nie tak nie. Straší je taký, že on sa radšej nervači sám a príde až keď sa trochu ukľudní a mladší ten má 2r, sa mi hneď hodí okolo krku.

Nechapem, aky je rozdiel medzi chlapec a dievca... ked place, ide pomojat na ruky, co ineho?

Nerozumiem…..však normálne prídem a pomojkam

Zas nenechám ho vyplakávať pol hodinu, pofukame, ošetrime a snažím sa ho niečim zaujať

U mna je jedno ci spadne syn alebo dcera. Skor riesim to ako spadli. Ak som ich 3x upozornila a aj tak si nieco vyvedu tak ani neriesim. A povacsine vtedy uz ani nerevu.
Ale ak nieco ozaj take skarede tak jasne postiskam. Pofukam.
Moj prvorodeny uz bude mat 9 ale je viac zarevany ako dvaja mensi dokopy.

Urcite mu nepoviem veci v style : “chlapci neplacu”, “”bud chlap”, “takeho chlapca to nemoze boliet”.
Bohuzial ja skor musim davat pozor aby mu to nepovedali otec a babkovci. A to mame rocneho😒 do mna sto certov, ked maly spadol a fakt sa udrel a svokra ma chyti, ze ho nemam ukludnovat. Skoro som jej dala facku (obrazne povedane)

Neviem, preco niektori maju pocit, ze treba medzi detmi robit rozdiely. Su to deti. Je jedno, ci je to chlapec alebo dievca. Taketo veci prezivaju proste rovnako a takisto ich aj utesujem rovnako. A to, ze chlapec place aj ked ma 4 ci 5 rokov, je podla mna uplne v poriadku. Rozhodne by som mu nevstepovala, ze je to nieco zle.

Mám dcéru 8r. aj syna 3r. a u oboch reagujem rovnako, veď všetky deti potrebujú utíšiť/pomojkať a povedala by som že chlapci to potrebujú oveľa viac, oni sú väčšinou citlivejší/zranitelnejší ako dievčatá 🙂

Nie nedržím sa hesla "chlapci/chlapi neplačú". A vytáča ma do vyvrtky, keď to niekto nášmu povie. Ani tak nevedieme nášho syna, podľa mňa sa tak vychovávajú chlapi, ktorí nevedia vyjadriť svoje city/emócie.
Takže reagujem úplne normálne - prídem k nemu, keď chce poľúbim ho, keď nie, nechám nech si to spracuje sám. A zo zásady mu nehovorím, neplač, veď sa nič nestalo, veď to tak nebolí....

Vezmem do narucia a utisim. Uz je takmer skolak a vzdy to riesim rovnako ako ked mal 2 roky. A budem ho brat do narucia a tisit aj vtedy, ak to bude potrebovat aj v dospelosti. Je to predsa moje dieta a nezalezi na tom, ci je to dievca alebo chalan, dieta alebo dospely, kazdy ma city, kazdeho obcas nieco boli a potebuje pofukat telo alebo dusu.. a najlepsi liek na kazdu bolacku je objatie a uistenie, ze je tam pre neho niekto, kto ho bezpodmienecne lubi.

Mam 2 synov, uz som pocula aj take, ked plakali a chcel ich niekto z rodiny utesit, utisit, resp.umlcat, ze "chlapci neplacu"-tie osoby som velmi rychlo stopla a synovi starsiemu (mladsi tomu este tak nerozumel, ked sa to stalo naposledy) som vysvetlila, ze to vobec nie je pravda, ze aj chlapci placu a ze to nie je znamka slabosti

Ako co robím? Príde k nemu, priviniem si ho do náručia, pohladkam, pofukam, vylezie mi na kolená a tulkam si ho. Netrvá to dlho o chvíľu už opäť lieta, akoby sa nič nedialo. Ale v tom momente potrebuje sa "mojkat". A neriešim jeho vek ani to, že je chlapec
Aj keby mal 40 a príde s plačom (a bude stáť o objatie) tak ho dostane, za predpokladu, že ešte budem žiť ja.

@nykkushka ja môjmu hovorím, áno, zlatíčko, buchol si sa(porezal, spadol) viem, že to bolí, chápem to, neboj sa, prejde to o chvíľu. A o pár minút už skáče ako opica znovu 😆😆

Dakujem velmi pekne za odpovede!
Ja som tiez v tom uplne, ze chlapcekov takisto treba utisovat, ako dievcatka. Teda rovnako. Pofukat, pomojkat. Kludne sa vyplakat a dat vsetko von. Som sa pripadala vcera u susedov divna.
Kedze podla nich CHLAPCI nemaju byt pomojkani, aby z nich neboli tutumutu. Teda, oni su toho nazoru, ze chlapci neplacu a ked si sa udrel, tak to je nic...

Nezdielam ich nazor, len ma zaujimalo, ako to robia ostatne maminy. Tak sa tesim. ❤️🙏🏼

Nasho sme naucili “ nic sa nestalo “, toto sme prevzali zo skolky. Ked tak utesime bez nejakeho rozdielu. Bolest je bolest

Ak to bolo bolestivé, vždy som pofúkala, pritúlila, skontrolovala, dala božtek. Ak som videla, že je to len malý ťukanec, tvárila som sa, že nevidím. Alebo som zo žartu urobila "obet" z predmetu, t. j. pohladila stôl, stoličku, že má "bobenko". Na to deti reagovali tak, že ani nevedeli, že niečo sa stalo.

Joj,minule jeden ujo z mojej strany tak asi trikrat nahlas kaznil syna,nech neplace,ze chlapi neplacu,tak mu hovorim,ci si pamata ako plakal,ked minule prehral jeho tim vo futbale 😀 pol stadiona chlapov v slzach 😀 Tak sme sa na tom uz len zasmiali 🙂

A inak tiez som parkrat pozila,ze ved nevaxi,nic sa nestalo,ale syn na mna kukol,ze ved sa nieco stalo,spadol a bolelo ho to.Tak odvtedy hovorim,ze to prejde 😀

Normálne, tak ako pri dcére.. polubim, polutujem v takých medziach aby ho to upokojilo, ale aby to aj nebolo príliš, nezvelicujem a keď prejde nevraciam sa k tomu..

Ak maju ti susedia synov, tak ich lutujem

Ja este aj mojho 10rocneho mojkam a utisujem. je citlivejsi od detstva a je mi sum a fuk, co si myslia ostatni - ked potrebuje polubit, tak polubime, pomojkame, polutujeme. A kazde rano aj vecer obaja aj s dcerkou pridu, nech ich polubime a dame pusinku. Velmi dufam, ze to este hodnu chvilu bude takto

Aký je rozdiel v pohlaví v takom prípade? Rovnako. Aj dcére dám pusu, aj chlapcovi, aj jedného mojkam, aj druhého, aj jednému poviem, že sa nemusí báť, aj druhému.

jasne a potom su dospeli chlapi, ktori nevedia povedat lubim Ta alebo nejdu k doktorovi, ked ich nieco boli, lebo chlapi neplacu a chlapi nemaju emocie... :(

za mna jedno ci chlapec alebo dievca, podstatne je naucit ich spracovavat emocie

Ono záleží aj ako spadne. Keď napríklad uteká z izby do izby a potkne sa tak z toho nerobím vedu poviem mu nech sa postaví, opráší rúčky a ideme ďalej. No keď spadne ozaj tak, že sa viac buchne samozrejme zoberiem na ruky, pomojkám a upokojím..

@hederamonstera
si jej mala plestit adekvatne zraneniu dietata a povedat: ale noo, taku zrelu zenu to predsa neboli!

Super mamky! Tesim sa! ❤️

Tiez nechapem rozdiel v pohlavi. Dojdem,zdvihnem,mojknem. Ak neplace,okomentujem a pomozem vstat a ide sa dalej. xD

Takisto,ako aj dievčatko. Zobrať na ruky, pomojkat, postiskat,objat a povedať: Viem,že Ťa to bolí,môj zlatý.
Určite nie reči typu: Si veľký chlap a veľki chlapi neplačú. Nič sa nestalo, neplač.