Čo všetko stíhate?

@kristinkahugo nerozumiem čo ako potom???

ked je mimi maličké, tak ženy si myslia že sa mu musia venovať každu sekundu dna, aj u mna to tak bolo, ak ked mala spala, tak som ju vkuse sledovala či dycha a tak :D..a teraz ked ma 19mes, behá a vsetko okolo toho, tak si nadavam co som vtedy trocha nesedela na riti 😀 človek nato príde, zvykne si na režim a tak..

stíham všetko, čo musím 😉 a na čo si chcem nájsť čas, tak si ho nájdem. ide o to, naučiť sa selektovať. niektoré veci vypusti, rob ich menej často alebo menej dôkladne (to sa týka najmä upratovania) 🙂 a mimochodom, pri jednom malom bábätku som mala toľko času, že som nevedela, čo s ním 😝

@misutka27 ked som mala jedno.vravela som.si,ako nic nestiham. Ked som mala druhe,zrazu som musela stihnut omnoho viac,ako ked som mala prve. A cuduj sa svete,ono to nejak slo. Prosto som.pochopila,ze deti vedia vdrzat aj chvilu samy,vela riesil nosit (druhe bolo kolikove). Maly mal len dva roky,ked sa narodila mala.. Viem,ze som stihala viac ako pri jednom,hoci som stale mala pocit,ze nestiham (ale nebola to pravda). No a teraz,ked chodim do prace,vidim,ako som vsetko stihala,ako to vsetko slo a teraz nejde.

Tiez som ako prvorodicka spravila chybu,ze som si myselal,ze ak je dieta hore,musim sa mu stale venovat. A tym,ze maly cez den vela nenaspal... Ale! Zistila som,ze dieta vie vydrzat aj cjvilo samo alebo sa pride zapojit.
Spravila som si casovy harmonogram,urcila,co v ktory den budem robit,no to slo az vtedy,ked uz bol aj aky-taky rezim,cize zavedenim.prikrmov. Dovtedy to bolo vzdy horsie,lebo papavali rozne,dakedy aj po polhodine,hodine a pod.

S malou som casto vysavala v nosici,do toho "pomoc" starsieho,bolo to zaujimave a narocne,ale nejak som to stihla.. Neskor uz aj celkom rada pomahala aj mala,neraz so mnou umyvali zrkadla (pouzivam octovu vodu), klasika vysavanie,nakladanie do pracky,"utierali" prach,velka zabava bola nakladanie/vykladanie do pracky..

Casom si kazda najde system... Ja zas dufam.ze ho najdem teraz,ked uz chodim do prace... Uz je to polrok a stale je to o omnoho vacsiu hubu ako to bolo kedykolvek predtym.

ked som mala prve dieta a bol takto maly, tak som stihla obcas zehlit a vyprat.. potom som spala, plakala, pozerala tv, citala a stresovala ze sa nieco stane a ze nic nestiham.. 😀 ja som mala blby zaciatok..

ked sa narodila druha, bola som prekvapena ako je mozne, ze som si to prve male babo viac neuzivala, stihala som viac pri dvoch ako pri jednom..

teraz to svoje konanie pripisujem stresu, zmene a zvykaniu si na novu situaciu..

co stihnem, stihnem - co nie, tak to pocka.. /snad to nebude cakat 10 rokov 😀/ uzivaj si babo, nikdy viac uz babom nebude..

tiez mam 3 mesacneho. no nestiham toho vela kedze cez den ma velky problem spat. chce iba v satke alebo v autosedacke, prve ok druhe sa snazim eliminovat. ked je v satke vela toho neporobim lebo vahovo je na tom ako polkilovy, takze nakup potravin cez internet, nakup oblecenia alebo administrativne veci korespondenciu a tak..ked je hore a hra sa snazim sa mu venovat ale okolo obeda ho mam na podlozke na zemi a prihrievam si obed a jem ho u stolu a medzitym na neho rozpravam 🙂 stiham v mini pauzach dat prat veci a potom dat do susicky. ked pride manzel tak mi ho vezme na hodinku a vtedy upratujem cely dom. ficim na takych jednorazovych prachovkach na zem aj na nabytok take mam, dlazku potom vytieram kupelky umyvam, aj okna stiham hrozne sa nam spinia kedze nemame este zahradu zatravnatenu 🙂. s malym este v ramci prechadzky stiham ist po pecivo, a v nejakych pauzach ani neviem kedy a ako vykladam a nakladam umyvacku riadu 🙂

@siska53 toho navratu do prace a stihaniu veci sa strasne obavam a uz teraz sa na to psychicky pripravujem.. a pritom mam este cas..

Ja by som stihala vsetko...ale sa mi nechcelo 😀

kávu akurát 😀

@misutka27 ze co potom budeš stíhať

ked bol malý maličký do 3 mesiacov, nestíhala som nič ....všetko robil manžel - varil, vysával, umýval chodbu... teraz má špuntík 7 mesiacov a je to trošku lepšie - uvarím jednoduché jedlá, trošku popracem, ale veľké veci si stále delíme s manželom a jeden vonku kočíkuje a druhý volačo robí v domácnosti - večšie varenie, upratovanie

@misutka27 no, ked ti zacne chodit, budes mat menej casu, lebo take male babo ako mas teraz vacsinu dna este prespi, takze to mas este fuuuuru casu oproti tomu, co bude o par mesiacov 🙂
Ja som prvy mesiac nerobila nic, lebo po cisarskom som bola odpalena.. nevladala som ani dlhsie stat.... vsetko mi pomahala mamina varit, prat, nakupit..... ja som len kojila, prebalovala a polihovala....
az po mesiaci taky normalny mamickovsky zivot mi zacal...
Niekedy sa stihat neda.. niekedy treba, aby pomohol navarit manzel, aby si mala na druhy den,alebo si maminy varia vecer, ked dieta zaspi....
nakupy - jedine pocas vychadzky.. upratat, ked dieta spi.... osobne som si ale vtedy radsej pustila telku a chvilku relaxovala... upratovanie pocka 🙂 teda pokial nemas doma uplny chlievik, ale len rozhadzane hraacky a pod...

pri prvom dieťati je normálne, že chceš stihnúť všetko a fungovať ako pred pôrodom a že vlastne zistíš, že sa to viac nedá ako dá a zrazu je večer a mŕtva padáš do postele :D Ja som sa dosť stresovala tým, že malý málo spal oproti iným deťom a často sa v noci budil na kojenie (trvalo to do roka a teraz prespí skoro celú noc). Nič som nestíhala, ani sa najesť. Raňajky boli až niekedy na obed a obed na večeru. Myslela som si, že som nejaká super žena, že proste musím stihnúť zvládať všetko ako predtým plus malé dieťa :D a že keď to nedávam, tak je niekde vo mne chyba. Veľký omyl. Tiež som si želala aby mal deň viac hodín a malý spal vkuse :D Časom sa to ustálilo, kým sme si na seba zvykli a dalo sa to zvládnuť. Vždy som si naplánovala, čo viem spraviť s malým v šatke/manduce, čo keď spí a čo, keď s ním pôjde po práci priateľ vonku. Podelili sme si s priateľom domáce práce, občas svokor pokočíkoval, raz za dva tri mesiace prišla moja mamka na štvordňový pobyt ku nám do Brna a robilo sa veľké upratovanie. Nemám rada vety typu, že radšej šťastné dieťa a bordel v dome, pretože sa cítim zle v špinavom byte. Ale na druhej strane ľutujem, že som sa hnevala, keď malý nespal tak, ako som si to naplánovala a ja som bola v polovici veľkého čistenia s rukavicami na rukách :D Keď sa dá zapoj partnera, rodinu. Ja som ustúpila mojej hrdosti a podelila sa s domácimi prácami a starostlivosťou o malého. Teraz má prcek 15 mesiacov a tak rýchlo to prešlo :/, ale za dva mesiace tu máme druhého, tak sa teším ako to len budem všetko zvládať :D Hovorím si, že s Maťkom to bola ešte prechádzka ružovou záhradou. Držím palce, aby si si to zorganizovala tak, aby si bola spokojná aj ty aj mimi ;) hlavne si užívaj, kým je malinká, lebo to fakt strašne rýchlo prejde :( 🙂

Ahojte baby, mam tri deticky. Pri najstarsej to bolo najlahsie a najtazsie zaroven. Po pororde som mala sancu zotavovat sa podla seba, ked mi mala spala,spala som aj ja. Ked som zo zaciatku nezvladala manzel vela pomahal asi po dvoch tyzdnoch som uz zacala pomaly varit, prat, zehlit a podobne. Dcerka moc nespala asi hodinu denne a potom ficala az do vecera, snazila som sa hned od zaciatku o pevny rezim. Rano prebalit, nakrmit pohrat, moje ranajky, prechadzka alebo varenie,obed jej, moj a spanok, potom prechadzka a hra, vecierka,kupanie hranie papanie a spanok. Vzdy som dodrzovala urcite casy. Pevne som si stanovila napr. Doobeda po ranajkach nalozit mycku, pracku a po prechadzke povykladat. Horsie to bolo so zehlenim.to som robila po veceroch. Podobny rezim sme mali aj so synom. To uz som mala doma deti dve a pred pol rokom k nam pribudla najmladsia a do septembra som ich mala doma vsetkych. Kazdy den varim, periem a nejako stiham.vsetko ide ked sa chce. Treba si najst ten spravny rezim. Posledna dcerka je na mne nalepena ako kliest. Aj tak sa to da. Vyuzijeme lehatko, postel, sedacku vsetko. Vsade je so mnou a je spokojna.

Mám pol ročnú - navarene, oprate, zehlim prakticky všetko vrátane mm kosiel, kuchynska linka čistá, žiadna hrba neumyteho riadu, povysavane, niekedy od nudy kupelku každý tretí deň umyvam, mám času sa starať aj o seba, kde tu na pokec s kamoskami...
A to mi spava bez pohybu kocika iba pol hodinu dva krát denne...Keď je hore, veľa toho neurobím, lebo je dosť náročná na zabavenie, inak huuuka, veľa huuuuka 😁 takže ak nechcem mať večer migrenu jak slak, musím sa jej venovať...

Ale jedno je dôležité - mm je nielen sploditel, ale aj otec...

Ale k podstate - v rámci práce som denne navštevovala domácnosti rodín a môžem skonštatovať, že je úplne jedno aké a koľko deti máte, ale dôležitá je organizácia...
Bolo naozaj zaujímavé pozerať ako mamičky s jedným dieťaťom na MD - mastné vlasy, vygajdane tepláky, nervozita len tak z nich srsala, domácnosť jedna veľká katastrofa... A na strane druhej mamy s dvomi, tromi a viac deťmi, upravené, chodili už aj do práce, domácnosť ukazkova, koľkokrát mali na starosti aj hospodárstvo...

@misutka27 moja má 14m...keď si spomeniem, aký veget som mala, kým sa nezačala presúvať po byte 😅 ... takže ja som stíhala všetko, čo som potrebovala (domácnosť, nákupy, 2x do týždňa cvičenie s kocarom, varenie každý deň)....potom bol tazsi polrok a od roka ako začala behať, spať doma raz denne a viac-menej obedovať to čo ja, je to už zase lepšie...
Odporúčam nevenovať sa stále dieťaťu, v konečnom dôsledku je to kontraproduktívne 😉

@bajana hej a to si žena uvedomí aký veget mala pri jednom dieťati. A nehovoriac o domácich úlohách , presúvaní do skolky a školy a podobne. Sa iba usmejem ked niekto pri prvom dieťati napíše ze nestíha. ... A to este dvaja psy a dom ... Ale kondičku mam lepšiu ako v 30 ke 😛😛😛

@kristinkahugo no to "spomínanie" ma o pár mesiacov čaká, tiež si to musím občas pripomenúť...že bude horšie 😁

@lajlilinka konečne komentár k veci, aj s nejakým ponaučením 🙂 no a čím to bolo, že s prvorodičkami to bolo takto? neskúsené? zle zorganizované? a aká organizácia je dôležitá? myslíš mať každý deň rovnaký režim, ako tu niekto spomínal vyššie? raňajky, obliekanie, riady, práčka... a tak každý deň až do večera?

ja som asi nevedela, čo s časom, alebo som mi skôr chýbala sebarealizácia, tak som si vymyslela eshop. a teraz som v jednom kole. máme 4 ročnú a 1,5 ročnú. Síce fičím, ale ako tak stíham (pri prvom som chcela všetko porobiť, keď spala, a keďže spala len v nosiči, mala som nervy, že nič nestíham. Teraz to robím presne naopak. Všetko sa snažím urobiť práve vtedy, keď sú deti hore. Aby videli, mohli sa zapojiť, pomôcť. Viac mi to takto vyhovuje. A keď spia, robím si svoje), no ale stále tomu niečo chýba, ešte by to mohlo byť lepšie, no neviem, čo zmeniť.... žeby to bol ten režim? Len mňa stereotyp neskutočne ubíja...

Ja som mala najlepšie obdobie detí, keď boli novorodenci, lebo to ozaj len spali väčšinou 😀 Za najnáročnejšie považujem obdobie okolo roka, kedy, deti ešte poriadne nevedia chodiť, ale všade sa chcú dostať, zaujíma ich všetko, čo by ich zaujímať nemalo 😀 😀 😀 a treba ich v jednom kuse sledovať.
Pri prvej dcérke som, samozrejme, mala pocit, že nič nestíham, resp. že stíham málo. Ale ona bola dobrý spáč v noci aj večer, tak sa to v pohode dáko zvládnuť dalo. Hoci cez deň som sa jej "musela" venovať naplno. Aspoň vtedy som si to myslela 😀 😀 😀
Keď sa narodil mladší synček, staršia šla akurát do škôlky, tak to došla povinnosť navyše, vodiť ju tam a vyzdvihovať. Ale nejako sa tá organizácia zvládnuť dá, a ja sa pripájam k maminám, ktoré nechápu, ako mohli s jedným dieťaťom nestíhať, keď stíhajú s dvomi 😀 😀 😀
Čo musím stíhať teraz (staršia dcérka má 5,5 roka a mladší synček takmer 2)? Ráno musím nachystať obe deti (raňajky obom, obliecť mladšieho - ráno mu po celej noci v plienke ešte aj sprchujem zadok, najedia sa, našťastie sami 😀 ), vychystať seba (nech idem ako človek do tej škôlky 😀 - umyjem sa a trochu sa nalíčim), deti umyť zuby, dcérku učesať (má kučeravé vlasy, občas je to boj), vyobliekať do vetroviek a čiapok (nech žije zima, už sa "teším" na zimné obliekanie 😝 ) a bežíme do škôlky. S mladším sa vrátime domov, upracem, urobím si raňajky sebe, najem sa. Potom varím (resp. dováram alebo chystám na dovarenie), medzitým sa hráme, čítame atď., chystám veci na vonku, obliekame sa, ideme von. Tam sme do cca 11:40, bežime domov, vyložím, preložím veci, ideme po dcérku do škôlky, dovarím obed, alebo zo škôlky ideme k rodičom do záhrady, na dvor... malý sa naje, ide spať, s dcérkou máme program, potom sa zobudí malý, hráme sa, ideme von, na návštevu, alebo k nám niekto príde, alebo ak sme u našich, sme vonku.. Potom príde mm z roboty, a ja sa snažím dohnať to, čo som nestihla cez deň 😀 😀 😀 Večer kúpe muž, uspávam ja mladšieho, a nakoniec riešim po nociach bazár alebo poštu, maily, alebo konečne si sadnem a snažím sa oddychovať...
No, keď som si to takto napísala, tak sa mi zdá, že toho aj dosť stihnem 😀 😀 😀 😀 Či?

@misutka27 a čo by si chcela ako stíhať? Dôležité je, že stihas dieťa a máte niečo na jedenie 🙂

ach, ved deti su male iba chvilu, ked si to zoberies z dlhodobeho hladiska, je to nic. Tak co, nestiham skoro nic. Stihala by som, ale za cenu,ktoru nie som ochotna dat. Mala by mi niekde vrestala, ze sa jej mam venovat a dvojcata by sa mi zabijali za chrbtom a vsetci by dokola nieco potrebovali so mnou riesit. Takze tristvrte casu riesis deti a zvysok mozes pomedzi to neico robit. Teda, ak si medzitym nezabudla, co si vlastne chcela a kde si skoncila 😀 . Jasne, existuje mozstvo super matiek so super domacnostou. Potrebuju to k stastiu. Mne by sa to pacilo, ale holt, nie som taky supervykonny stroj. Sa nezabijem kvoli tomu 😉 Ale navstevy nech sa radsej hlasia vopred :D

odkedy sa mi narodila dcera, nestiham poriadne nic 😀 a to ma uz styri roky 😝 pomalicky zacinam zvazovat surodenca, ale este som sa neodhodlala. to donedavna som myslela, ze bude jedinacik. nevedela som si predstavit este jeden taky kus 😀
ale tak moja je speci pripad, neskustocne narocne dieta od narodenia. nastastie to potvrdia vsetci, co ju dobre poznaju 🙂 takze nemam vycitky ze som nemozna ked nic nestiham....

Ja mam 18 dnoveho drobca a tiez mam pocit ze nic nestihan. Chcem mat stale vyupratovane ako kedysi ked sme boli len dvaja chcem mat stale navarene ale nestiham niekedy sa nestiham najest inokedy ani umyt ci navarit a som hladna. Nemam pocit ze sa nanho zbytocne pozeram ale ked je hore vyzaduje si pozornost nemozem nic ine robit len sa mu naplno venovat a ked spi tak to sme vacsinou vonku a kocikujem ho takze zase mi vsetko doma stoji.

jaj baby dobra diskusia, aj ja mam pocit ze nic nestiham a mam kamosku odvedla co ma doma tri deti a teraz sa jej narodilo stvrte v setpembri a este od septembra dve deti nedala do skoly, a jedno do skolky ale uci ich doma, tak potom si vzdy ja hovorim juuuuj ako je mi fajn 😀

@misutka27 ahoj, úplne ťa chápem, moja dcérka veľa spala ale i tak som nič nestíhala, mala som doma bordel nestíhala som variť vyzerala som ako bezdomovec bola som nevyspatá, čím je väčšia tým mám viac času. Už ju nemusím toľko sledovať, či nespadne z postele, či vôbec dýcha...Kým umývam podlahy zavesím na dvere hojdačku, závidí mi mop tak jej dám metlu a pohodička. Kým utieram prach ona robí poriadok v skrinkách 🙂 kým ja varím ona majstruje so všetkým možným náradím, kým vešiam prádlo na balkóne ona preukladáva skalky z kvetináča hore-dole, a akú ma radosť keď idem poukladať veci do skrine už je v nej a opakuje po mne, žehlím večer keď zaspí, ak chcem ísť do sprchy dám ju do pavúka v jednej ruke zubná kefka v druhej kefa na vlasy a spokojná je, v obchode sa už nemusím báť, že sa rozplače pekne kontroluje čo jej dám do košíka či sa to dá zjesť. Ak idem variť niečo zložité, alebo si chcem umyť vlasy tak si privstanem aby sme stihli ísť aj von. Chcem si prečítať letáky tak jeden mne jeden jej na trhanie 😉 Čo nestihnem urobím poobede keď spí, no len musia to byť nehlučné práce. Na pošte ju posadím na pult spokojne si prezerá letáčiky. Jediný problém je vysávanie, keď spí tak to nejde keď je hore tak sa ho bojí. No a ak je chorá tak musím niekoho nájsť na stráženie ak chcem ísť do obchodu. Bože čo to bolo ak sme niekam šli čo všetko som musela baliť...boli sme na um, tak stále nutrilon so sebou, každú chvíľu prebaľovať, hocikedy sa ogrckala, takže kopec vecí na prezlečenie, ak ju niečo vystrašilo či sa pokakala veľký plač rýchlo domov...teraz zoberieme čajík buchtičky alebo ovocie loptu a ideme na ihrisko, niekedy aj bez kočíka. Tak od pol roka je to už pohodička 😀

ešte som zabudla, nemusím sa tak báť lebo som sa poistila, všetko nebezpečné je čo najvyššie alebo v špajzi, všetky ostré hračky, či hračky z ktorých sa ľahko vyberajú baterky sú preč, všade sú detské poistky, všetko čo má ostré hrany má chrániče, nedala som poistky len tam kde nieje nič čo by si nemohla zobrať, detská je najbezpečnejšia izba, vie vyjsť na posteľ zliezť z nej, nevie dobre chodiť ale ak spadne tak takmer nikdy neplače, naposledy sa udrela možno tak pred mesiacom dvoma. Až bude tvoje bejby väčšie nakúp si poistky a chrániče a máš pokoj nemusíš byť v strese, niektoré mamičky tvrdia, že treba dieťa naučiť kde môže chodiť a kde nie, no taká blbosť...dieťa ide práve tam kam mu zakážete.

Stiham vsetko okrem upratovania. To velmi pokryvkava, ale kaslem na to. Mala spi stale menej a menej (11 mesiacov) a zacina chodit takze to bude len horsie 😀 Hlavne ze je navarene, postarane o starsie 2 deti. Ked sa uz neviem na ten bordel niekedy divat, tak idem s deckami na ihrisko nech ho nevidim 😀

Ja som nevqrila kazdy den a upratovala na etapy. Pekne som si to rozdelila, aby som sa nenahanala, kedze moja spala len v kociku, len von a len za chodze, doma max.pol hodinu. Ja nechapem, kolko tu stresujete z bordelu, aky bordel narobi male miminko? Ziadny. Nemusite mat kazdy den vysate, utrety prach, umyte podlahy, kupelku, aj varit sa da na dva dni a jednoduche jedla. Netreba dva chody a dezert, chlap po prichode domov oceni skor vysmiatu zenu ako uponahlanu nervoznu manzelku. A ked bola dcerka starsia, robila som vsetko s nou, aby ked spi, som oddychovala