Dvojročné dieťa uspávam na rukách

Áno a za tým si stojím. Možno, ak by bolo moje dieťa iné, tak sa nedostanem tam, kde sme teraz a aj ja by som patrila k tým matkám, čo svoje deti vozia v kočíkoch, dávajú im cumeľ, majú ich v postieľke a pod. Viac menej si moje dieťa samé vypýtalo ako to má byť a ja som to rešpektovala a preto si aj myslím, že je to o niečo jednoduchšie ako u viacerých detí, ale jasné, nie je každý deň nedeľa a všetko sa môže zmeniť. Sú dni kedy zaspí o 19 a sú také kedy tu pobehuje oveľa dlhšie, ale zasa dlhooo spíme ráno a to ja veľmi rada, takže všetko má svoje pre a proti. U takto "veľkých" detí už pomôže len a len pohyb a zamestnať hlávku. Len keby bola na to sila vždyyy.

Nečítala som všetky príspevky, takže sorry ak niekoho zopakujem alebo urazím. vopred sa ospravedlňujem, že ti svojou odpoveďou nedám konkrétny spôsob, ktorý by si hneď zajtra použila a bola úspešná. rovno sa priprav na to, že to bude zdĺhavé a náročné.
Známa česká psychologička Jiřina Prekopová napísala: "Nie je nič horšie pre dieťa ako neistá matka." Treba dieťa akceptovať, vnímať, rešpektovať,...ale všetko vrámci určitých hraníc. a rozhodne by som si dávala pozor na to, čo poviem a čo následne urobím. ak dieťaťu poviem, že ho pri zaspávaní nevezmem na ruky, tak neustúpim a nevezmem ho na ruky. lebo tým som mu vlastne klamala. ak si nie si istá, či to dodržíš, tak to dcérke nehovor. jasné, že sa povracia. veď vie, že toto ťa rozhodne zlomí. nám to syn robil, tiež okamžite keď začal plakať, tak sa povracal. dala som ho hneď k umývadlu, že môže zvracať tam. keď sa upokojil, opäť som trvala na svojom. už ale nezvracal. možno sa to zdá niekomu kruté, ale zvracanie na nás skúšal len asi 5x. potom s tým prestal. pani Jiřina Prekopová odporúča dobrú metódu - metódu objatia. napísala o tom aj knihu. keď dieťa chytí amok, treba ho silno objať a držať. držať dvojročné dieťa nemôže byť problém. takto ho treba "objímať" kým sa neupokojí. a potom opäť trvať na svojom. keď znovu začne hysterčiť, tak objatie zopakovať, ale rozhodne trvať na svojom. ja som síce nečítala o vzťahovej výchove, ale podľa mňa absolútna citová výchova neurobí dieťaťu dobre v jeho ďalšom živote. dieťa je od narodenia akoby "sebecké", myslí len na svoje potreby, empatii sa musí naučiť. keď sa v škôlke stretne s ďalšími "sebeckými" deťmi a nebude sa vedieť vysporiadať s nejakou situáciou, môže ho to zlomiť nečakaným spôsobom(zajakávanie, pocikávanie, agresia, utiahnutosť,..). ak je donekonečna kojené a donekonečna akceptované a zrazu mu niekto vezme hračku z ruky a učiteľka ho neobháji, lebo možno danú situáciu ani nevidela,...a čo ďalej? čo ak dostane zlú známku? čo ak sa sklame v láske? čo ak nedostane vytúženú prácu? život predsa nie je ideálny a nebude čakať na chvíľu kedy bude dieťa pre každú situáciu pripravené, kedy sa samo rozhodne. ako rodičia by sme mali naučiť naše deti žiť, byť pripravení na život. čeliť sklamaniam, samozrejme primerane ich veku. my máme doma tri "osobnosti". každé je iné a jedinečné a nemám pocit, že by sme im svojou výchovou ublížili. keď nerátam najmladšieho ktorý má len 2 mesiace, tak dvojročná dcérka aj trojročný syn sú spontánni, nebojácni, neskrývajú sa za náš chrbát, keď prídeme k niekomu na návštevu ale podajú ruku, objímajú aj pusinkujú, komunikujú, neboja sa vziať si niečo zo stola, ale neostávajú pri ponúknutom jedle, aby ho vyslovene "dožrali", vedia sa hrať každý samostatne, už čiastočne aj spolu. a vedia si po sebe popratať hračky. chodia na výlety aj s našimi rodinnými príslušníkmi, nemusíme byť stále po ich boku. keď sa vrátia tak sa na mňa síce nalepia, ale sú natešení a spokojní.sú zvyknutí, že nie všetko sa deje len s mamkou a ockom.som na nich hrdá, keď to píšem a viem, že keď budem takto vo výchove pokračovať, tak na nich budem hrdá aj neskôr. všetci traja (opakujem VŠETCI, aj ten dvojmesačný) spia celú noc. najmenší s nami v izbe v postieľke, starší spolu v detskej izbe na veľkých posteliach. po rozprávke, rozhovore a vypusinkovaní ešte často spolu trošku vystrájajú, nahlas sa smejú, jašia sa a často aj prídu s požiadavkou cikania, pitia, pusy,...ale do pol hodiny je kľud. rátame s touto časovou rezervou. odporúčam prečítať si knihu "A dosť - francúzske deti nevystrájajú pri jedle". určite to nebude ľahké, ale je dôležité , aby si chápala svoju hodnotu. ako matka musíš byť silná, ak chceš aby aj tvoja dcérka taká v živote bola. musíš mať istotu, aby ju neskôr mala aj ona. má len dva roky, určite sa to ešte dá. a pozdravujem všetky, ktoré kojili do troch rokov či do piatich a obetovali manželskú posteľ a vzťah s manželom, len aby mohli spať so svojím dieťaťom či viacerými.keď vám to vyhovuje, nech sa páči. ja sa tiež obetujem pre svoje deti, ale len vrámci toho, čomu verím, že bude pre nich prospešné.

@sardinka335 my sme nastastie same,nam to vyhovuje aspon si mam pod koho paplon studene nohy zohrievat 😀...a ci sa to tatikovej tete paci,ze ju mala vytlaca z postele ma nezaujima :-P

@johanka_de_arko píšeš mi z duše - absolútny súhlas! S každým tvojím slovom. 🙂 🙂 🙂

@mariannan tvoje dieťa presne vie, ku komu sa má pýtať na ruky, vie, že u teba uspeje 😉 . Ak ti vyhovuje spanie v jednej posteli s dieťaťom, OK, mne nevyhovovalo, ja som nikdy nezaspala. Skúšala som to, keď bol chorý, on spal, ja nie. Potrebovala som mať bábätko nablízku, tak, aby som ho dočiahla, ale na spanie potrebujem svoj priestor, aby som na druhý deň bola schopná fungovať. Aj keď zaspávam v náručí partnera, v polospánku sa vždy presuniem na svoju polovicu postele. Čo sa týka spania, nech si urobí každý tak, ako mu to vyhovuje, v tejto téme ide o vydieranie matky dieťaťom a čo sa s tým dá urobiť.

@johanka_de_arko podla mna by materstvo/rodicovstvo mal podmienovat nejaky kurz o vychove dietata. A to, co pises, by tam mali vtlkat do hlavy buducim mamickam a oteckom... Lebo vacsina nema ani potuchy, ako vychovavat svoje "pokladiky"... Dovod vidim ciastocne v tom, ze sami neboli dobre vychovanani svojimi rodicmi. Preto ta nerozhodnost, nedoslednost, neistota.
Mala by si tu robit osvetu castejsie, lebo je tu malo takych rozumnych.

preboha to si neviem prestavit mi do roka do postielky chces nechces vyrevat o 3dni bol klud

@katka1981 co i len trocha empaticka mama rozozna plac dietata v chorobe od hysterie pre nieco nedovolene. Moj maly ma intoleranciou laktozy vrodenu od narodenia, kym sa na to prislo reval ako tur, nespal pocas dna viac ako pol hodinu a kedze priberal, pani primarka na gastre nas odbila, ze az moc pribera, tam nebude gastro ochorenie. A ja som intuitivne vedela, ze tento plac nie je ok, ze dieta si nic nevydobyíja....Samozrejme, v 8 mesiacoch sme skoncili na urgente pre zauzlene crievka a potom uz sa vysetrenia porobili. To len na okraj toho placu co si spominala. btw uspavat viac akoi dvojrocne dieta v poduske, no ja mam dost...

@cecil36, posledny krat opakujem, nie uspavat, len pohojdat, upokojit , pohladkat a odist. Nikde som nepisala o tom, ze decko budem hojdat kym nezaspi. Vzdy lepse ako ked niekto uspava decko na cecku dokedy chce, nech maj aj 4 roky a podobne. Ja som nechala 19 mes. dieta vyplakat a odstahovali sme sa zo spalne, lebo sa v noci stale budila a uz sa to nedalo vydrzat ani fyzicky ani psychicky, tak asi nebudem radit aby vyse 2 rocne dieta hojdanim uspavala (kym nezaspi). Asi tolko.

@cottoncandy my to az take nenane dnes naprikldsd zaspala asi za 15 min na rukach tatovi a v noci spinkala be zobudenenia..drzim palce,kazda mamka citi co je pre jej babo naj my dakedy aj na postelu zaspime,alebo znovuzaspime..ale mali sme aj zle obdobia asi ako vy.pomaly to preslo, nasa mala ma vo mne istotu,ked nieco nemoze tak nemoze...ale so zaspavamim jej pomaham,lebo citim,ze to este potrebuje...aj na stranke mamila o tom nieco pisu..
Kazdy ma iny nazor, a naj je urobit si vlastny podla toho svojho dietatka a jeho potrieb,povahy,temperamentu

@cottoncandy mne len napadlo, ako to tu citam s tymi hranicami, ze ako ustupujes a tak. Skus napr. stanovit volnejsie hranice. Nebudes sa citit "previnilo", ze dietatu stale len nieco zakazujes. na druhej strane, treba na tych hraniciach trvat. Mam znameho a ten vravi, akukolvek blbost si vymyslis, dolezite je neustupit. V podstate suhlasim. Ked je pre teba dolezite, ze len co dieta vojde dnu, musi sa vyzut, tak sa musi vyzut. Ked nema v topankach chodit na gauc (volnejsia hranica), tak nesmie chodit na gauc, atd. Cize, ako pisali predoumnou, daj dieta smat do postielky skor alebo neskor, ale dcera musi pochopit, ze ak uz raz lezi v postielke, tak tam musi lezat az do rana ( s vynimkou, ze jejetreba na zachod...). Syn tiez tazko zaspaval od malicka, ale naucil sa, ze maminka ani tatinko ho s postielky nevyberie.
A este mi napadla dalsia vec, mozno ma tu niektore ukamenuju, ale v tychto kritickych situaciach sa skus emocionalne uzavriet, cize neprezivat tak intenzivne, ze dieta place. Potom sa ti to bude lahsie znasat (lebo dieta ta svojim placom a vracanim manipuluje, chce a teda aj nakoniec dosiahne, co chce). Ak sa povracia, treba umyt, ale bez emocii (umyt, utriet, ciste pyzamo a do postele).
drzim palce

@cottoncandy ahojky, som si teraz predstavila seba pred 13-timi rokmi. Malý mal dva roky a na poobedňajší spánok aj nočný som ho zobrala na ruky, pohojdala a spal. Ibaže keď mal dva tak som otehu s mladším a tak som jednoducho musela s tým prestať. Môj fígeľ síce rozhádzal celý rytmus spania a bdenia, ale o mesiac to bolo zasa ok, až na to, že od tej doby mi synček už poobede nespával. Zato večer zaspal so mnou v našej posteli, pri počúvaní rádia, pesničiek 🙂 Ale nemyslím, že by som bola preto zlá matka, mám úžasné deti a to uspávanie mi aj chýba. S druhým som tento problém nemala, pretože mal novodenecnú silnú žltačku a od narodenia sme ho práveže museli budiť. A tak nejako prirodzene zaspával vedľa mňa, stačilo si ho len otočiť tváričkou k sebe a bolo. Drž sa, pôjde to, len to chce čas. Sem tam možno pôjdeš spať o polnoci, ale po čase to bude oky. 😀

@johanka_de_arko skvele a pravdivo napisane 😉

Myslím, že nejsi jediná. My jsme uspávali v náručí ještě ve dvou a půl letech. Zkrátka to jinak nešlo. Ale už jsem měla problém ji unést, takže jsem jí vždycky pochovala, pohoupala a pak jsem jí dala do postýlky, vedle které jsem, na radu švagrové, seděla a držela malou za ruku a četla u toho pohádky. Pak už nebylo nošení před spaním, jen držení za ruku a pak za půl roku už stačila pohádka a pohlazení. Chápu ale, že u některých dětí to až takhle snadno nejde. Taky jsme prvních pár dní proplakali, ale když pochopila, že tam jsem, tak byla klidnější. Pokud neusne ani vedle tebe, tak ještě chvíli vydrž a zkus to za pár týdnů 😉

Info po ďalších dvoch nociach:
Predvčerom (druhé zaspávanie v poradí bez nosenia) opäť dlhé vysvetľovanie, stále dookola, ale plač neočakávane menší, dcéra zaspala v posteli - uspávanie trvalo cca 50 minút
Včera - zaspávala síce tiež takmer hodinu, ale plač nebol žiadny, ale že vôbec žiadny, pekne v posteli s rozprávkou, pri mojom speve, hladkaní.
No a popoludňajšie spánky úplne super - zaspala za 15 minút v obe dni.

Píšem to tu jednak na povzbudenie pre iné mamy s podobnými problémami a na druhej strane som neskutočne prekvapená tým, ako to ide ľahko. Predtým keď som ju skúšala uspať bez nosenia na rukách, ten cirkus bol neuveriteľný, tie noci potom tiež. Nechápem, čo sa zmenilo. Stačilo, že som vnútorne zmenila svoj postoj, "nabrala" sebavedomie" a prestala sa obávať reakcií dieťaťa??? Nečakala som,že to bude takéto jednoduché...veď to by som tu nezakladala ani túto diskusiu. Ale na druhej strane ma možno vaše reakcie povzbudili, ďakujem.
Držte sa.

@cottoncandy teším sa s tebou,lebo ja riešim podobné ako ty,len so 16 mesačnou,ktorú som v noci niekedy aj 10 x kojila.Predvčerom som to stopla a ide to super.Robí to práve naše vnútorné nastavenie.Vždy som z toho ustavičného budenia bola nervózna a teraz po čítaní a super radách som uplne v klude a vobec ma to nevytáča,len trvám už na svojom 🙂

@cottoncandy dieťa má nesmierne citlivé senzory, ostáva zrejme s matkou spojené neviditeľnou pupočnom šnúrou dlhé roky po narodení. Cíti, že sa matka niečoho obáva, cíti jej neistotu, počuje ju v jej hlase, vidí v jej gestikulácii. Ak si ty vnútorne presvedčená o správnosti svojho konania, prenášaš to aj na svoje dieťa. Ako príklad uvediem, že ak sa matka obáva nástupu dieťaťa do materskej školy, s najväčšou pravdepodobnosťou bude mať dieťa s adaptáciou problémy. Cíti z matky obavy a ak sa obáva matka, tak to musí byť niečo strašné. Ak ho matka do materskej školy vedie s presvedčením, že mu tam bude fajn, ten pocit sa prenesie aj na dieťa. Držím palce, aby si vyriešila s takou ľahkosťou akýkolvek problém s dcérkou. 😉 😉 😉

@timea7 veľmi pekne ďakujem za príspevok, potvrdzujem že je to naozaj tak...moje dieťa je ako vymenené, hádam po troch ťažších večeroch zaspáva úplne bez problémov v posteli pri čítaní rozprávky...v lete sťahujem obe baby do vlastnej izby, už sa na to duševne pripravujem 🙂

Wow. Super. Dufam, ze si na to spomeniem, ked to budem riesit ja.

@cottoncandy neboj sa, všetko pôjde ako po masle. Ak deťom dávaš dostatočne najavo, že ich ľúbiš, že si tu vždy pre ne, že môžu vždy u teba hľadať útočisko, nemusíš mať strach určiť pevné hranice a trvať na nich. Oni veľmi dobre vedia, že ich miluješ, aj keď na dodržiavaní pravidiel trváš. Tie pravidlá vnášajú do ich života systém, deti, ktoré nemajú určené hranice, sú zmätené, lebo raz je tak, raz ináč a oni ani nevedia, čo je dobre a čo nie. Držím palce a želám nech v budúcnosti zakladáš na MK tému len s problémom, čo uvariť, alebo upiecť 😉 😉 😉 😉

Ahoj ja tiež uspavám maleho len na rukach a tomu musim aj spievat bez toho nezaspi hah vieš ako sa vraví Ako si naučiš tak maš 🙂🙂 maly ma rok aj 3 mesiace spi sice celu noc ale to uspavanie stoji zato hlavne ked ide spatopol noci či o pol2 rano 🙂🙂 ja us som si nejak zvykla ale tie nervy a moj chrbat oo bozè:(