Koľko času denne venujete 1- až 2-ročným deťom?
Ahojte dievčatá, trápi ma jedna vec. Koľko času venujete vy svojim deťom ročným až dvojročným? Každý deň mám pocit viny, že sa venujem málo. Vie sa zahrať sám. Sú obdobia, kedy ma celý deň potrebuje, napriklad keď idú zúbky. Inak sa hrá veľa času sám. Čítame spolu, staviame kocky, hráme sa s autami, kreslíme. Tieto veci sú dokopy ale možno hodina- dve denne. Vonku sa mu venujem na 100%. To je tak hodina a pol denne. Snažím sa s nim robiť domáce práce, kde mi “pomáha”. Stále ale mám pocit, že som veľa času len tak na gauči a nevenujem sa mu, ale čas na to je. Neignorujem nikdy, keď sa na mňa otočí a niečo mi hovorí tak vždy reagujem. Začína nám obdobie vzdoru, takže som rada za chvilku kľudu, niekedy som tak prestimulovaná z neustáleho pišťania a vynucovania si vecí po svojom, že poviem nie, a nejdem sa hrať vždy keď si vyžiada. Ako to máte vy? Je toto bežné venovanie sa dieťaťu alebo sa mám venovať viac?
@anonym_autor no to by som pri mojej 5ročnej nerváčke strávila 3/4 jej života na gauči a mala by sa musela hrať sama
@natalia328 nerozumiem celkom odpovedi či sa jej venuješ viac alebo čo
Je to úplne v poriadku, ja mám deti 2. Už staršie. Vždy sme denne trávili plnohodnotne so 100% pozornosťou tak 1h denne dokopy -v podstate 30min doobeda, 30poobede. Zvyšok dňa mali svoj program, buď somnou varili alebo upratovali alebo sa hrali samé. Si matka, nie animátor, poďakuješ samej sebe za pár rokov. Teraz keď pracujem, deti sú v škole, tak máme cca 30min poobede s každým osamote 100% čas, zvyšok sa hrajú, pozrú tv alebo pomôžu s domácimi prácami.
Je to úplne v poriadku, ja mám deti 2. Už staršie. Vždy sme denne trávili plnohodnotne so 100% pozornosťou tak 1h denne dokopy -v podstate 30min doobeda, 30poobede. Zvyšok dňa mali svoj program, buď somnou varili alebo upratovali alebo sa hrali samé. Si matka, nie animátor, poďakuješ samej sebe za pár rokov. Teraz keď pracujem, deti sú v škole, tak máme cca 30min poobede s každým osamote 100% čas, zvyšok sa hrajú, pozrú tv alebo pomôžu s domácimi prácami.
@anonym_5ab2e0 ďakujem ti❤️ ja sa snažím venovať do takej miery, kedy mi to neprerastá cez hlavu. Vždy, keď ho niekto stráži nám hovorí aké je to náročné živé dieťa. Potrebujem čas pre seba, aby som nebola podráždená, ešte pri tomto obdobi kedy skúša vo veľkom hranice. Len sa cítim previnilo, keď sedím na gauči s mobilom v ruke, aby si ma nepamätal takto. Lebo určite takto nesedím len pár minút do dňa.
@anonym_5ab2e0 ďakujem ti❤️ ja sa snažím venovať do takej miery, kedy mi to neprerastá cez hlavu. Vždy, keď ho niekto stráži nám hovorí aké je to náročné živé dieťa. Potrebujem čas pre seba, aby som nebola podráždená, ešte pri tomto obdobi kedy skúša vo veľkom hranice. Len sa cítim previnilo, keď sedím na gauči s mobilom v ruke, aby si ma nepamätal takto. Lebo určite takto nesedím len pár minút do dňa.
@anonym_autor Neboj nic, ked tak budes sedavat na gauci s mobilom v ruke o chvilu bude kukat s tebou do tvojho mobilu a potom v 3 rokoch mu supnes jeho vlastny a je to. Vybavene.
@natalia328 nerozumiem celkom odpovedi či sa jej venuješ viac alebo čo
@anonym_autor reagujem nato, ked piešeš že ked piští tak nechceš resp povieš mu že sa nejdeš hrať tak ja pri mojej extra naročnej dcere, tvrdohlavá, nervačka by som musela presedieť 3/4 jej života na gauci lebo pišti, mrnči...
Nehovorím, že sa jej venujem 99% dňa ..
A teda, asi ked mas vycitky a potrebujes zakladat temu na to tak asi sama citis, vnimas, ze to celkom ok nie je. Riad sa svojou intuiciou, potrebami dietata ale aj svojimi potrebami a hlavne zdravym rozumom.
@anonym_autor Neboj nic, ked tak budes sedavat na gauci s mobilom v ruke o chvilu bude kukat s tebou do tvojho mobilu a potom v 3 rokoch mu supnes jeho vlastny a je to. Vybavene.
@anonym_bf778e neplánujem
A teda, asi ked mas vycitky a potrebujes zakladat temu na to tak asi sama citis, vnimas, ze to celkom ok nie je. Riad sa svojou intuiciou, potrebami dietata ale aj svojimi potrebami a hlavne zdravym rozumom.
@anonym_bf778e mamy majú niekedy aj iracionalne výčitky, to hneď neznamená že je nutne niečo zle. Preto som sa chcela poradiť ako to majú iné. Ja neviem, ako sa iné mamy premáhajú. Nepustím mu rozprávky aby som mala od neho kľud. Iba niekedy poviem nie na venovanie sa mu keď som príliž prestimulovaná z pištania, vynucovania si svojho, hádzania sa o zem a podobne. Cítim že som podráždená a nebola by som na neho prijemna.
@anonym_autor reagujem nato, ked piešeš že ked piští tak nechceš resp povieš mu že sa nejdeš hrať tak ja pri mojej extra naročnej dcere, tvrdohlavá, nervačka by som musela presedieť 3/4 jej života na gauci lebo pišti, mrnči...
Nehovorím, že sa jej venujem 99% dňa ..
@natalia328 a ja nehovorím, že keď piští tak ja sa s ním nikdy nehrám. Iba to občas prekročí moju hranicu a musím sa ukľudniť, mať čas pre seba aby som nebola moc podráždená a nekričala na neho.
@anonym_5ab2e0 ďakujem ti❤️ ja sa snažím venovať do takej miery, kedy mi to neprerastá cez hlavu. Vždy, keď ho niekto stráži nám hovorí aké je to náročné živé dieťa. Potrebujem čas pre seba, aby som nebola podráždená, ešte pri tomto obdobi kedy skúša vo veľkom hranice. Len sa cítim previnilo, keď sedím na gauči s mobilom v ruke, aby si ma nepamätal takto. Lebo určite takto nesedím len pár minút do dňa.
@anonym_autor poznám ten pocit, pri prvom synovi som sa cítila tiež preťažená a zároveň previnilo, že sa mu nevenujem dostatočne, lebo bol extrémny živel (do dnes je, len to korigujeme športom 5x do týždňa). Ale je to v poriadku, keď nechceš, aby ťa videl s mobilom, tak si čítaj knihu, lúšti krížovky alebo osemsmerovky - reálne si pri tom aj viac oddýchneš psychicky a dieťa sa časom pridá. Mám dni (najmä pred MS), kedy sa zavriem do spálne a čítam si knihu, vtedy prídu obe deti ku mne a čítajú si pri mne tiež a je to úžasné, potom si rozprávame, kto čo čítal. Vôbec však necítim už vinu, že si spravím čas na seba, rozhodne je to lepšie ako byť pri nich nervózna 🙂
@anonym_autor poznám ten pocit, pri prvom synovi som sa cítila tiež preťažená a zároveň previnilo, že sa mu nevenujem dostatočne, lebo bol extrémny živel (do dnes je, len to korigujeme športom 5x do týždňa). Ale je to v poriadku, keď nechceš, aby ťa videl s mobilom, tak si čítaj knihu, lúšti krížovky alebo osemsmerovky - reálne si pri tom aj viac oddýchneš psychicky a dieťa sa časom pridá. Mám dni (najmä pred MS), kedy sa zavriem do spálne a čítam si knihu, vtedy prídu obe deti ku mne a čítajú si pri mne tiež a je to úžasné, potom si rozprávame, kto čo čítal. Vôbec však necítim už vinu, že si spravím čas na seba, rozhodne je to lepšie ako byť pri nich nervózna 🙂
@anonym_5ab2e0 to som skúšala, rada čítam. Len to mi vytrhne knihu z ruky a chce ju listovať, pričom ešte také papierové strany nevie dobre listovať a skončí celá pokrčená. Takže som od toho upustila.
@anonym_5ab2e0 to som skúšala, rada čítam. Len to mi vytrhne knihu z ruky a chce ju listovať, pričom ešte také papierové strany nevie dobre listovať a skončí celá pokrčená. Takže som od toho upustila.
@anonym_autor tak tie krížovky, to ti ľúto nebude, ak by sa náhodou niečo také stalo 🙂. Mne pravidelne syn dopisuje písmená aké sa mu páčia 😂🙈
@anonym_autor u nás je zaužívané byť dieťaťu animátor.
Inuiti, Dáni aj Fíni vychovávajú deti inak. Dieťa nie je stred vesmíru. Je člen domácnosti.
Deti v týchto kulturach trávia veľa času samostatnou hrou, pirodzene sa pripájajú k činnostiam rodiča, nie sú nonstop zabávané dospelým, vedia tolerovať frustráciu aj nudu.
Uzkostné deti nevznikajú z nedostatku pozornosti. Vznikajú z hyper-pozornosti, keď rodič reaguje na každý zvuk, potrebu. Tak si dieťa nevytvorí vnútornú oporu, len „externého regulátora“, bez ktorého kolabuje.
Samostatná hra je vývojový míľnik.
Nuda je priestor pre tvorivosť.
Frustrácia je tréning mozgu.
Inuiti sa so svojimi deťmi hrajú, keď sú pokojní. Nie nasilu. Aj u nich je to pár krátkych blokov denne. Zvyšok času je dieťa v ich blízkosti, medzi ľuďmi, pozoruje reálny život, rodič nevytvára dieťaťu disneyland.
Fínske a dánske deti sú najšťastnejšie na svete práve preto, že ich v detstve nikto neprekrmuje pozornosťou. Dávajú im priestor byť, skúmať, riešiť.
To, čo opisujes, je zdravo nastavené rodičovstvo, reagujes keď treba, dieťa má hranice, dávaš mu kontakt a zároveň neobetuješ vlastný nervový systém. Západný rodič je jedno klbko nervov, ktoré kladie dieťa na piedestál a neustále má výčitky, či sa mi venuje dosť.
@anonym_autor u nás je zaužívané byť dieťaťu animátor.
Inuiti, Dáni aj Fíni vychovávajú deti inak. Dieťa nie je stred vesmíru. Je člen domácnosti.
Deti v týchto kulturach trávia veľa času samostatnou hrou, pirodzene sa pripájajú k činnostiam rodiča, nie sú nonstop zabávané dospelým, vedia tolerovať frustráciu aj nudu.
Uzkostné deti nevznikajú z nedostatku pozornosti. Vznikajú z hyper-pozornosti, keď rodič reaguje na každý zvuk, potrebu. Tak si dieťa nevytvorí vnútornú oporu, len „externého regulátora“, bez ktorého kolabuje.
Samostatná hra je vývojový míľnik.
Nuda je priestor pre tvorivosť.
Frustrácia je tréning mozgu.
Inuiti sa so svojimi deťmi hrajú, keď sú pokojní. Nie nasilu. Aj u nich je to pár krátkych blokov denne. Zvyšok času je dieťa v ich blízkosti, medzi ľuďmi, pozoruje reálny život, rodič nevytvára dieťaťu disneyland.
Fínske a dánske deti sú najšťastnejšie na svete práve preto, že ich v detstve nikto neprekrmuje pozornosťou. Dávajú im priestor byť, skúmať, riešiť.
To, čo opisujes, je zdravo nastavené rodičovstvo, reagujes keď treba, dieťa má hranice, dávaš mu kontakt a zároveň neobetuješ vlastný nervový systém. Západný rodič je jedno klbko nervov, ktoré kladie dieťa na piedestál a neustále má výčitky, či sa mi venuje dosť.
@anonym_5ab2e0 skúsim 🙂
@konikkon ďakujem za tvoj pohľad❤️ pekne napísané. Toto sa presne vo mne bije. Na jednej strane som rada, že sa zahrá sám, že sa nudí, ja hneď nerobim animátora a sám si nájde zábavu a začne sa hrať. Potom ale čítam diskusie tu, alebo vidím aké aktivity pripravujú mamy deťom a pýtam sa, či nemám robiť viac.
@anonym_autor u nás je zaužívané byť dieťaťu animátor.
Inuiti, Dáni aj Fíni vychovávajú deti inak. Dieťa nie je stred vesmíru. Je člen domácnosti.
Deti v týchto kulturach trávia veľa času samostatnou hrou, pirodzene sa pripájajú k činnostiam rodiča, nie sú nonstop zabávané dospelým, vedia tolerovať frustráciu aj nudu.
Uzkostné deti nevznikajú z nedostatku pozornosti. Vznikajú z hyper-pozornosti, keď rodič reaguje na každý zvuk, potrebu. Tak si dieťa nevytvorí vnútornú oporu, len „externého regulátora“, bez ktorého kolabuje.
Samostatná hra je vývojový míľnik.
Nuda je priestor pre tvorivosť.
Frustrácia je tréning mozgu.
Inuiti sa so svojimi deťmi hrajú, keď sú pokojní. Nie nasilu. Aj u nich je to pár krátkych blokov denne. Zvyšok času je dieťa v ich blízkosti, medzi ľuďmi, pozoruje reálny život, rodič nevytvára dieťaťu disneyland.
Fínske a dánske deti sú najšťastnejšie na svete práve preto, že ich v detstve nikto neprekrmuje pozornosťou. Dávajú im priestor byť, skúmať, riešiť.
To, čo opisujes, je zdravo nastavené rodičovstvo, reagujes keď treba, dieťa má hranice, dávaš mu kontakt a zároveň neobetuješ vlastný nervový systém. Západný rodič je jedno klbko nervov, ktoré kladie dieťa na piedestál a neustále má výčitky, či sa mi venuje dosť.
@konikkon toto je krásne napísané ☺️
Ahoj, ja mam takmer 2r dceru, neviem to presne zratat ale je to tiez tak 2 hodiny denne kedy sa jej naplno venujem. Velmi rada sa hra sama, vymysla si hry a zabavky a je mi luto ju rusit, ked sa sustredi. Vycitky mam skor ked ju necham s tatom alebo s babkou a ja potrebujem nieco odbehnut ale inak nie. Kym sa pna zabava, ja stihnem komplet vsetko co mi treba doma. Samzorejme ze ked pride a potrebuje pomoct, pomozem jej, ked sa niekde buchne pribehnem, ale inak jej davam priestor. Vonku to iste, len striehnem aby si neublizila ale primarne ju pozorujem a komentujem co robime. Velmi velka pohodicka to je momentalne uz asi pol roka, som zvedava kedy a ci sa to zmeni 😄
Vieš čo môj ma podobný vek
A zatiaľ je to ok,ale tiež už troška začína,, vymýšľať,, takže môj plán je ked to bude na mňa vela naštartovať sluchatka a počúvať popritom hudbu
Jasné že to v prípade keď už bude na palicu ale tak a čo 😅
Ale ja sa mu venujem celý deň,resp keď robím domáce práce iba vtedy nie,to má svoj priestor
Ale ja sa mu venujem celý deň,resp keď robím domáce práce iba vtedy nie,to má svoj priestor
@anonym_4cef3d a ako to zvládaš, že nevybuchneš? U nás toho toľko na upratovanie nie je, maximalne na hodinu denne plus doupratujem keď večer zaspí, čiže keď vstáva o 6h a zaspáva o 20h by som sa mu venovala 13 hodín za deň. Inšpiruj ma prosím čo vtedy toľko robíte😆
@anonym_4cef3d a ako to zvládaš, že nevybuchneš? U nás toho toľko na upratovanie nie je, maximalne na hodinu denne plus doupratujem keď večer zaspí, čiže keď vstáva o 6h a zaspáva o 20h by som sa mu venovala 13 hodín za deň. Inšpiruj ma prosím čo vtedy toľko robíte😆
@anonym_autor mňa by veeelmi zaujímalo ako sa dieta hra? Ja mam doma živé striebro a pri ničom nevydrží viac ako 3 minúty...maximálne pri TV obsedi 20 minút, ale to sa snažím využívať keď naozaj potrebujem niečo spraviť (napríklad peciem/varím tak aby sa mi nemotal pri horúcich hrncoch. ) takže väčšinu dna pri nom presedim ako ty píšeš a robím "animatora"...potom som nervózna,vyzmykana...
Porad aké hracky u vás idú?
@anonym_autor mňa by veeelmi zaujímalo ako sa dieta hra? Ja mam doma živé striebro a pri ničom nevydrží viac ako 3 minúty...maximálne pri TV obsedi 20 minút, ale to sa snažím využívať keď naozaj potrebujem niečo spraviť (napríklad peciem/varím tak aby sa mi nemotal pri horúcich hrncoch. ) takže väčšinu dna pri nom presedim ako ty píšeš a robím "animatora"...potom som nervózna,vyzmykana...
Porad aké hracky u vás idú?
@anonym_57d84e magnetická stavebnica. Urobím garáž pre autá, ohradu pre zvieratká a on tam vkladá tie autá a zvieratká. Toto ide najviac. Dalej máme hudobné hračky ako bubon, xylofón. Idú u nás dosť knihy, super sú také kde stlačí a urobí zo zvuk. Pečiatky a farbičky u nás idú tiež. Toto je asi taký základ. No čo sa mne potvrdilo, že keď už potrebujem chvilku pre seba a on ma ťahá, piští, kde nech sa mu venujem a ja sa vtedy nemám silu venovať tak po chvilke skúšania a môjho vysvetlovania, ako maminka potrebuje chvílku klud to vzdá a ide sa v kľude hrať sám. Vždy si niečo najde. Pri varení a pečení ho niekedy zamestnám. Máme detské nožíky a krája, prípadne mieša. Je to násobne pomalšie a je z toho veľký bordel ale aj to zaberá keď už celkom nič.
@anonym_57d84e magnetická stavebnica. Urobím garáž pre autá, ohradu pre zvieratká a on tam vkladá tie autá a zvieratká. Toto ide najviac. Dalej máme hudobné hračky ako bubon, xylofón. Idú u nás dosť knihy, super sú také kde stlačí a urobí zo zvuk. Pečiatky a farbičky u nás idú tiež. Toto je asi taký základ. No čo sa mne potvrdilo, že keď už potrebujem chvilku pre seba a on ma ťahá, piští, kde nech sa mu venujem a ja sa vtedy nemám silu venovať tak po chvilke skúšania a môjho vysvetlovania, ako maminka potrebuje chvílku klud to vzdá a ide sa v kľude hrať sám. Vždy si niečo najde. Pri varení a pečení ho niekedy zamestnám. Máme detské nožíky a krája, prípadne mieša. Je to násobne pomalšie a je z toho veľký bordel ale aj to zaberá keď už celkom nič.
@anonym_autor ďakujem za tipy. Tak som práve objednala magneticku stavebnicu 😁
Robíš to dobre, nemáš si čo vyčítať. Je fajn, že mu vytvoríš podmienky a naštartuješ jeho hru a tiež, že ho zapájaš do bežného chodu domácnosti, domácich prác aj varenia. Mala som mimoriadne náročné deti a riešila som to veľmi podobne. dnes sa mi odplácajú tým, že v 8 a 10 rokoch sú super samostatné, šikovné, zdatné, navaria plnohodnotný obed, upečú . 100 krát za rok som pochybovala, či to robím dobre, ale intuícia mi to tak našepkávala a bolo to dobre, a teraz je to ešte lepšie . treba len zotrvať a ľúbiť
@anonym_autor no to by som pri mojej 5ročnej nerváčke strávila 3/4 jej života na gauči a mala by sa musela hrať sama