Má vplyv vyplakanie bábätka na budúci vývoj?
Ahojte. Nechávali ste dieťa aj vyplakať? Keď sme si malú vzali z nemocnice domov, prvé týždne boli pre mňa katastrofálne aj stále traumatizujúce skrz predčasného pôrodu. dlho mi trvalo vytvoriť si s malou vzťah, vlastne sa vytvoril až keď odznela popôrodna depresia. nechavala som ju veľakrát vyplakať, lebo som už nevládala, mala záchvaty plaču, neutíchajúce na začiatku. odvtedy som čítala toľko článkov, aký zlý dopad to má na psychiku a vývoj mozgu u dieťaťa a celkovo. Môže to naozaj spôsobiť nejaké problémy neskôr u dieťaťa? Spozorovali ste niečo u dieťaťa? Už to samozrejme tak nerobím, len teraz mám výčitky. Ďakujem za prečítanie a názor.
Uz s tym nic nespravis, nevycitaj si to, ale uz to nerob.
@hederamonstera už to tak nerobím,teraz mame 5 mesiacov a sme večne usmiati, len ma to spätne mrzí, či to vždy niečo zanechá alebo je nadej, že aj nie keď už teraz sa venujem naplno. Ale asi mi presnu odpoved nik neda
Tak ja myslim, ze nejaka ta odolnost tam od prirody je. Je bezne, ze mama nie je v 100% kondicii a neda vsetko bezchybne a nemoze to byt hned fatalne. S malymi detmi sa da vselico aj opravit. Moja kamoska mala tiez hrozny porod, malu dokonca nechcela tusim 2 dni ani vobec k sebe, lebo jej bolo zle a potom jej este nejaky cas trvalo, kym si k nej zacala vytvarat vztah. Dnes je to uplne super, sikovna, talentovana a vesela stredoskolacka.
Začína si pomaly zvykať že vám môže dôverovať a cítiť sa pri vás v bezpečí... Všetko bude v poriadku ,úplnom len už to nerobte. A to vám hovorím ako mama kolikoveho dieťaťa čo neutisitelne plakavalo, aj keď som musela bojovať aby som neušla kamsi do vedľajšej miestnosti, vždy som pri nej ostala a síce som revala s ňou od zúfalastva ale bola som pri nej. Popôrodna depresia je ale iná šálka, preto si to nevycitajte. Aktuálne má len vás rodičov poklad malý
Nie, nikdy som nenechávala.
Je dobré, že už to nerobíš a prajem Ti v materstve oporu, keď budeš mať pocit, že je toho na Teba moc. Mňa mama zatvárala do izby pri plači, lebo som budila brata dvojča, to si pravdaže nepamätám, to mi vravela ona. Ja si myslím, že to niekde v dieťati zostane a zariadi sa mentálne podľa toho. Ale výčitky už nenapravia nič, ako rodičia robíme chyby a nie sme dokonalí.
Nie, nikdy sme to nerobili, syn ma uz 5 a mala je 2 tyzdnova a plakat ju nenechavame. To moj muz by nezniesol nechat dieta vyplakat. Ako on by bral na ruky hned. Ale kopec ludi nechava deti plakat a ziju
Nie nenecha , absolutne to neries preco sa obzeras za seba a za tym co bolo? Niektore deti placu a je im jedno ci su v izbe same alebo ci ich rodicia vlacia na rukach dlhe hodiny
Staraj sa o seba a o svoje dieta a co bolo to bolo, temne obdobie mate za sebou , idete dalej
Mimochodom vies kolko clankov existuje a hovoria o tom ako je dobre dieta vyplakat aby nepotlacovalo v sebe neviem co bla bla bla, rob najlepsie ako vies a nie tak ako posu clanky na pofidernych strankach, pouzi sedliacky rozum a nedaj zo seba urobit mamicku ovecku
Autorka - nuž ideálne to nebolo.. Avšak je úplne zbytočne sa tým teraz trápiť.
Jednoducho si robila naviac, čo si dokázala, čo bolo v tvojich silách. Nevyčítaj si niečo, čo sa nedalo inak, lebo sa nedalo! Skús sa od toho odraziť, odpustiť si.
Nie všetci máme ideálny štart do života, ale nie je to len to krátke obdobie po narodení, ktoré nás formuje. Formuje nas cely súbor faktorov a premenných.
Nikdy to nie je, že všetci čo urobia "A", môžu určite očakávať "B.
Áno, je dôležité, aby bábätko nezazivalo stres, ALE nie to jediná najdôležitejšia vec. Máš ešte mnoho príležitostí svoje dieťa pozitívne ovplyvniť.
malinká má len 5 mesiacov, myslím si, že bezpodmienečnou láskou a prijatím a láskyplnými dotykmi "vymažete" blbý začiatok. 🙂
Ďakujem vám. Teraz viac čítam o vyplakavaní a ja som sa možno aj zle vyjadrila. Ja som nerobila to, že som zavrela dieťa v izbe zámerne, bo plakalo a odišla. Ale ked som nevedela nijako utíšiť a nedavala som to, tak proste som sla sa vyplakať niekedy do vedľajšej izby a za 10 minut som prišla späť, no ona dovtedy väčšinou už bola tíško. Ked som odsavala mlieko, nenechala som vzdy všetko tak a nebrala ju na ruky, len som sa jej prihovarala a potom vzala na ruky zase možno po 10minutach. Veľakrát som ju nevedela absolutne utisit na rukach cize tiez mi len plakala a ja som s nou chodila. Nebolo to take že zámerne, ze necham vyrevat nech sa oduci plakat.
Neboj, s revúcim dieťaťom na rukach tu chodilo veľa z nás, čo urobíš pri kolikách, refluxe a pod.
Mozog je plasticky orgán. Vyvija sa. Deti majú ešte nezrelu nervovu sústavu a jej vývoj prebieha aj po narodení. Dôležitý je vzťah. Urcite nie je ok nechať dieťa vyplakať neplače preto aby ti liezlo na nervy ale v tom stave v akom si bola si urobila všetko čo si mohla. Keby aj sa niečo stalo mozog je plasticky nervova sustava sa stále vyvíja a keby sa tam aj niečo zle " nastavilo" máš ešte kopu moznosti to zmeniť a keďže sa jej teraz už venuješ inak aj to robíš. Hlavne sa nezasekni v tom co bolo ries to co je teraz máš možnosť nápravy netreba lamentovať nad minulosťou. Tiež dieťa a ani ty nebudete stále vysmiate. Aj plac patrí k životu. Dieťa nevie hovoriť a plac nie je spôsob ako okoliu liezť na nervy ale komunikácia a signal že dieťa nieco trápi alebo niečo potrebuje nie oznam že si zlá matka lebo plače. Postupne sa naučíš tieto rôzne plače rozlíšiť spoznať ako si budete budovať vzťah a budeš dieťa spoznávať a zvykať si na seba navzájom. Takže všetko je ok hlavne sa nevrtaj v tom čo bolo. Máš kopu moznosti teraz. A ešte urobíš hromadu chýb. K dieťaťu nikto nedostane návod. Dôležité je poučiť sa a zmeniť čo nefunguje. Učíme sa celý život a deti sú sucasť toho všetkého. Dokonale nič nikdy nebude stačiť v poriadku
Uz s tym nic nespravis, nevycitaj si to, ale uz to nerob.