• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Plačete pri dieťati? Som tu jediná necitlivka?

23. augusta 2008 
vela krat citam ze mnoho mamin place ked nemoze dietatu pomoct. placu ked ich boli brusko, ked sa nemozu vykakat, ked cvicia a dieta sa vzpiera, a podobne. Citala som ze matka ma byt vyrovnana a nie pri vsetkom revat. Len ja som taka "necitliva"?Som prilis tvrda ked neplacem s dietatom? Ja sa snazim v kazdej situacii zachovat chladnu hlavu, spolahnut sa na seba a svoje instinkty. chcem aby z mojho dietata vyrastol vyrovnany jedinec ktory sa bude moct o svoju matku opriet a nie ktora bude s nim pri vsetkom plakat. mam svoje dieta rada. milujem ho nadovsetko ale snazim sa byt aj matkou o ktoru sa bude moct opriet. Co si o tom myslite?
16. aug 2008 o 09:52  •  1 dieťa - čaká bábätko, termín má v júni 2017 (27. tt)  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja revem strasne, niki, obdivujem ta, je to dobre, myslim, ked mas tento postoj. ja to ale nedokazem a uvedomujem si, ze je to zle, ked mala sa na mna tak udivene pozera, ze co mi je :pensive:
16. aug 2008 o 10:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
martina ja si nemyslim ze je to zle ked places. ved kazda z nas preziva emocie po svojom. ja som tiez taka ze neplacem pri malej, Par krat sa stalo a to tiez mala pozerala na mna tak vyplasene ze co sa deje chudatko ze som si povedala ze budem svoje city radsej drzat na uzde. Voci placu pri cviceni som obrnena, to si vzdy poviem ze to robim pre jej dobro a ze ked raz bude slavna baletka tak mi podakuje:slight_smile:)))) Asi je lepsie pred dietatom neplakat ale ono sa vzdy neda. Niekedy srdce vyhra nad racio uvazovanim:slight_smile: Co narobime? Aj matka je len clovek:slight_smile:
16. aug 2008 o 10:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja sa musim v tom trenovat....
16. aug 2008 o 10:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojky, aj ja sa snazim ovladat, ale tento tyzden sme boli hospitaizovany v nemocnici a pri tych vsetkych vysetreniach a odberoch sa to nedalo vydrzat. ked mu brali krv na vysetrenie plakala som spolu s nim, bolo to zo zufalstva, ze co mu je a aj ze to bolelo, ved sa im na tretikrat podarilo najst zilu a krv brali do piatich skumavok.
takze sme plakali spolu.
16. aug 2008 o 10:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Hm, to je zaujimave, este ma to ani nenapadlo, ked su zastavene prdy, vacsinou uvazujem, ako co najskor pomoct, alebo co je na pricine. Asi by som neplakala, pokial babo nevie rozpravat, jeho plac je skor jeho rec, co sa deje. Inak place, ked su prdy, inak ked je hlad a inak ked ide spanok, alebo nas obchadza nuda. Inak na prdy je vraj dobre ritku pravidelne masirovat maslom, ale este sme to neskusali. Inak babo vraj vyciti nepohodu a strach rodica a to by nemalo tak byt, je lepsie byt nad vecou, aj ked ide o nase dietky, aspon ked su taketo malinke. Inak budeme revat pri nestastnych laskach a fackach od zivota.
16. aug 2008 o 10:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
... ja som sa naucila od kamosky:slight_smile: ale ona ma uz 1.5r dcerku. ja som prezivala hrozu ked jej mala spadla a plakala a ona nic, oprasila ju a ide sa dalej. :slight_smile: ale to som si vsimla aj na nasej malej ze ked s nou neplacem tak ju ani nenapadne zaplakat ked sa prasti (teraz mame take obdobie ze je to castejsie, ma vrtulu v zadku:slight_smile:) ze si ublizila alebo pod. ona velmi malo place. asi to nevidi na mne a muzovi:slight_smile:))) tak nevie ze sa to ma. ale ci je to dobre a ci nie neviem. neriesim to:slight_smile:
16. aug 2008 o 10:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lenusiatko trefne:slight_smile: tiez to tak beriem. snazim sa byt nad vecou. my sme si toho uzili uz dost. pomojkat to ano ale plakat? tiez ma to nenapadlo. vzdy som bola skor taka ze preco place a snazila sa jej pomoct. to by som jej uz len pomohla keby som plakala s nou:slight_smile:))))
16. aug 2008 o 11:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
našho syna operovali hned po pôrode,a teraz ked sa prejavujú nasledky toho všetkého tak si poplačem ale to skôr od ulavy že další záchvat sa skončil dobre, inač som za aby sa sa pri každom zakopnutí neutekalo s plačom ratovať. Pri staršom sme to vždy nejak uhrali a teraz som rada že ked sa "vysype" na byciky tak o tom nevie celá ulica.... :stuck_out_tongue_closed_eyes:
16. aug 2008 o 11:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
moj syn ma videl plakat asi dokopy 10x v zivote, ma 9 rokov. Dieta by malo poznat vsetky emocie cloveka, tak preco nie. Len netreba to prehanat a fnukat pri kazdej blbosti, pretoze my im davame stabilitu nie naopak
16. aug 2008 o 12:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Aj mama plače, hnevá sa, môže sa pomýliť, je smutná, myslím si,že prejavením svojich emócii dieťa nezneisťujeme, učí sa, poznáva nás také aké sme, jedna je možno viac citlivejšia na niečo ako druhá, ale nie je to podľa mňa o sile osobnosti, ale o tom, že sme rozliční, inak veci prežívame. Pozerám dokument o rodine, ktorá prekonala ťažkú chorobu dieťaťa a tečú mi slzy, neubránim sa im, nenaplánovala som si ich, ale ani som si vopred nepovedala, že ich potlačím, proste prišli. Filipko ma vidí plakať a opýta sa, mamka - Ty plačeš a ja mu to vysvetlím, myslím si, že sa učí byť empatickým, a celkovo obaja moji chlapci sú naozaj empatickí. Verím, že prejaviť emócie a rozprávať sa o nich s deťmi je veľmi potrebné.
Je krásna kniha o tom všetkom:
Simone Pfeffer: Rozvíjíme emoce detí
Dieťa by nás malo spoznať také aké naozaj sme.
Myslím si, že opvea viac zneisťujúce by bolo, keby sme potláčali v sebe to, čo sa občas potrebuje dostať von a potom by to vybuchlo a dieťa poriadne prekvapilo.
16. aug 2008 o 13:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
niki, ja ked sa tak naspat pozeram kedy som pri malom plakala a kedy nie, a ked citam pri com vsetkom maminy s detmi placu (to nemyslim ako kritiku), tak som asi tiez trochu menej citliva.

Po tom vsetkom, co sme s nim prezili, ma uz nejaky pad, odber krvi, injekcie a podobne zalezitosti k slzam proste neprivedu. Vela veci beriem tak "sportovo" a neziada sa mi plakat tiez. Ale ked som bola s malym na rehab. pobyte a cvicili tam s nim vojtovku, hoci ju s nim cvicim aj doma a place mi pri tom, tak tam som s nim revala 3 dni pri kazdom cviceni ked s nim cvicila rehabilitacna. Ked place a drzim ho ja, tak mi to uz nevadi, ale ked som ho videla revat pri nej, tak mi proste tiekli slzy ako hrachy a nevedela som to zastavit :confounded: .

A co je spravne? Asi ked sa mama sprava tak, ako to citi :slight_smile: .
16. aug 2008 o 14:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
plakala som treti den po porode, ked maly este o druhej v noci plakal a ja som ho nedokazala utisit. Mala som bezmocny pocit a pocit, ze nebudem dobrou matkou (myslim, ze to bolo aj hormonmi po porode) a druhy krat som plakala, ked sme boli na dovolenke a malemu som nedokazala zrazit teplotu, a ta stupala a stupala az som chytila hysak, ze mu neviem pomoct, moj drahy mi vsak razne nakazal zbalit maleho a za 5 min. sme boli u doktorky, ktora ma ubezpecila, ze maly je OK, ze za 2 dni bude fit. Potom som si to vycitala, ze som hysterka. Inak nemam dovod pri malom plakat. Je to strasne dobre, krasne, vesele dieta. Vlastne nemam dovod plakat, pretoze sme stastni. Kiez by to tak bolo na furt.
16. aug 2008 o 14:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte
tak ja som si tiež poplakala ešte v nemocnici keď sa mi nerobilo mlieko a už hrozilo, že malú budú dokrmovať, ale nie pred ňou tam som sa tvárila ako keby nič a potom to našťastie na poslednú chvíľu začalo
pred malou som plakala len raz a to bolo keď mi spadla z postele tak som sa strašne zľakla, že sa jej niečo stalo lebo strašne silno plakala a aj grckala tak to ma dostalo a plakala som s ňou aká som neschopná, že som tomu nezabránila a strašne som sa bála, že sa jej niečo stalo ale to bolo len raz odvtedy sme ani nejako nemali dôvod (klop, klop. klop)
16. aug 2008 o 17:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte ja plačem v jednom kuse, ked plače ona viacej ako hodinu.....máme problémy s nadúvaním tak ked má svoj den a svoje večerné hodinky plaču a j auž neviem čo mám robiť tak plačem s nou.... :pensive:
17. aug 2008 o 23:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Aj ja placem ked malu nieco boli a neviem jej pomoct, no co uz neviem to potlacit, jednoducho som citliva co zabijem sa... :grinning: :wink:
18. aug 2008 o 00:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mywiel, to je asi normálne že sme také citlivé.....bojíme sa o ne....
18. aug 2008 o 00:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
niki-tak v sobotu som na teba myslela, maly si zlomil zubky a plakali sme vsetci traja (aj manzel).... :unamused:
18. aug 2008 o 11:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
majula009 a mywiel ešte sa veľa naplačeme nebojte ale vy máte ešte veľmi maličké slečny tak sa ani nečudujem časom sa stanete trošku odolnejšie teraz sú to aj hormóny po pôrode :slight_smile:
18. aug 2008 o 12:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mywiel a majula-ja som si myslela, ze som uz taka viac ostrielana a potom si maly zlomil zubky a to som asi plakala viac ako on :frowning2: viem, ze by som mala byt kludna a dat mu najavo, ze nic sa nedeje, ale co, ked sa deje? jednoducho, niektore sme citlivejsie a myslim, ze je to dobre rovnako tak, ako ked ine maminy neplacu..ved nas nase deti maju uplne najradsej.....a trosku placu nezaskodi.....ked mavam maly koliky (5 tyzdnovto trvalo), plakala som kazdy vecer s nim...a co? som horsia? :wink:
18. aug 2008 o 14:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No ja som si tiez obcas s malym poplakala, bolo to tesne po porode, mozno take prve dva tyzdne... ked vytrvalo plakal a ja som mu uz nijako nevedela pomoct zacala som plakat aj ja... :frowning2: . Ale asi to boli ozaj hormony alebo stres po porode, lebo teraz ked place ("bez priciny") snazim sa mu skor prihovarat a utesovat ho... Ale bola som z toho mojho placu sama prekvapena, lebo pri prvom babatku som to nezazila... :confused: . Celkovo to teraz druhy raz ovela viac prezivam, aj pocas tehu som sa hocikedy rozplakala...
20. aug 2008 o 23:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak ja placem tiez...ale to je od samej lasky a stastia ktore citim ked sa na maleho pozeram :slight_smile:
21. aug 2008 o 17:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja plačem, keď sme chorí. Je jedno, či má 8 alebo pol roka. Keď niektoré z mojich detí nejako trpí, tak ja som z toho hotová. Nikdy však neprejavujem strach pred nimi.
21. aug 2008 o 19:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
aj mne niekedy slzička vypadne....teraz je to ale od šťastia a lasky k malinkej...ale veru boli niekedy časy...hlavne, keď bol malý chorý, že som si porevala...či keď ma už tak dojedoval...že som to nezvládla....ale to som sa vždy šla vyrevať do druhej izby...aby sme to nemali stereo :grinning: a tuším, ma to čaká zas...aj keď Emuška je straaaašne dobré bábo :grinning:
23. aug 2008 o 10:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
TAk ja som prvý krát plakala pred malou tento týždeň a to od bolesti pri kojení. Inak som pred ňou ešte neplakala ani keď bola chorá, večer keď zaspala tak som si trošku poplakala. :dizzy_face:
23. aug 2008 o 13:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
aj JA som dost citliva a tiez casto placem pri malom, ked spadne,alebo ho nieco boli,ked ma tak boli srdiecko, ked vidim ho takto,placem aj,ked nieco zle urobi a ja zakricim nanho,on sa rozplace a pride zamnou a objime ma a krici mama mama, vtedy placem, bo ma tak silno objime,az ma to boli,ze som kricala nan, kazda matka lubi svoje dieta aj ja a nadovsetko,keby som mohla znesiem mu aj modre z neba a to mu vravim stale.
23. aug 2008 o 14:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja tiez si chcem zachovat chladnu hlavu no boli situacie ze som sa placu neubranila. Moja svokra pri malom reve stale aj ked si trochu udrie hlavu alebo padne stale jej to nakazujem aby to nerobila,ze si to nezelam. ak je dieta chore tam sa placu neubranim lebo viem ze je to pre maleho tazsie zdolavat chorobu ako pre mna no neplacem moc okato aby to nevidel.
23. aug 2008 o 15:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok