Problém s uspávaním bábätiek

Táto téma je pre tých, čo majú problém s uspávaním babätiek a starších detí, ale nechať vyplakať dieťa je pre nich neprípustné...
Zásady uspávania dieťaťa:
- ISTOTA – znamená, že sa človek môže úplne spoľahnúť na splnenie svojich očakávaní
o schránka – deti sa cítia bezpečne v stiesnených priestoroch – v schránke: perinka, zavinovačka, šatka, pretože im to pripomína pobyt v maternici
o rytmus – pravidelné pohupovanie pripomína pohyby matky, keď bolo dieťatko ešte v nej. Ak nechcete stráviť celú noc pohupovaním dieťaťa, porozmýšľajte nad kolískou alebo závesnou sieťou. My sme mali určitý čas natiahnutú šatku medzi stenami postieľky. Rovnako fungujú uspávanky, ššš a pod. Pre deti je rytmus tak dôležitý, že keď ho nedostávaju zvonka, vytvárajú si ho sami: pohupovanim, mrnkanim, kývanim ručičkou apod. Takto vytvorený rytmus môže prerásť do zvyku, že dieťa sa bude ukľudňovať určitým spôsobom až do dospelosti – autistické rysy správania.
o istota miesta – dieťa musí zaspávať a budiť sa na tom istom mieste, inak je dezorientované, plače...Predstavte si vy, ako by ste sa cítili, keby ste zaspali doma v posteli a zobudili by ste sa u susedov...

- BEZPEČIE– je to istota vzťahujúca sa k ľudským bytostiam, medziľudských vzťahov
o istota matky (blízkej osoby) dieťa sa cíti stratené vo veľkom svete. jediná istota je jeho matka.
(Viac info v knihe od Jiřiny Prekopovej : Když dítě nechce spát, Portál 2008.)

Zasada c. 1 pri prekopovej je, ze pokial je dieta zdrave, prisposobuje sa rodine a nie rodina dietatu...ale malo by mat urcite veci ako pomocku- teda ten rytmus, istotu a pod. aby ste si nemysleli, ze prekopova odsudzuje vsetkych, ktori dieta nechaju plakat...to nie,...
ak dieta place, hoci su podmienky splnene, treba pokracovat vo zvolenej forme, a nechat ho plakat....ale byt stale pri nom a hovorit mu, ze ho lubite, ze ste pri nom, ze chapete, ako sa citi...prave to je chyba, ak dieta komanduje rodicov a oni ked place, tak stale menia sposob uspavania....to dietatu neprida na pokoji....dieta ma získat oporu u rodicov...
myslim, ze su iba dva rozdiely a podla mna dost podstatne v pristupe vyplakavania a prekopovej - 1. rodic je s dietatom stale a 2. rytmus...a to je velka vyhoda, pretoze ked je rodic s dietatom, vie lepsie reagovat na jeho potreby...
priznam sa, ze aj ja som vcera uspavala lucku s placom...pretoze chcela zuzlat prsnik, hoci uz nepila a mne to nie je prijemne...no bola som pri nej, hojdala som, spievala, hladkala a hoci to bol strasny plac, do 15 minut spala...ale vie, ze mam ju stale rada a neopustim ju, aj ked sa hneva...(neviem to tak opisat, treba precitat prekopovu).

Keďže novorodenec má pamäť cca 7 sekúnd, toľko si pamätá, že ste tu, že existujete....po tomto čase na to zabúda a cíti sa ohrozený. Preto ak prídete po minúte jeho plaču, 53 sekúnd sa cítil stratený. Tu odporúčam prečítať si toto:
"Miminko tráví dobu bdění v toužení, v nedostatku, v nekončícím čekání na správnost, která má zaplnit tu tichou prázdnotu. Na několik minut denně je jeho toužení přerušeno a jeho drásavá potřeba po dotyku, chování a pohybu je ukojena. Jeho matka je jednou z těch, které se po dlouhém rozmýšlení rozhodly povolit miminku přístup k prsu. Miluje ho s dosud nepoznanou láskou. Zpočátku je to pro ni těžké, odložit miminko po kojení do postýlky, protože tam tak strašně pláče. Ale je přesvědčená, že tak se to musí dělat, její matka (a TA to přece ví) jí říkala, že nesmí polevit, rozmazlila by ho a pak by měla problémy. Na okamžik cítí, že ten malý tvoreček, kterého drží v náručí, je tím nejdůležitějším na světě.
Vzdychne a uloží miminko něžně do kolébky, která je ozdobená žlutými káčátky ve stejném designu jako celý pokojíček. Vyzdobit ho jí dalo spoustu práce. Závěsy jsou načechrané, kobereček má tvar pandy, všechno je v dětských barvách: bílý prádelník, přebalovací pult s vaničkou, s poličkou na zásypy, olejíčky, mýdlo, šampón, kartáček na vlasy. Na zdi jsou obrázky zvířecích mláďat oblečených jako lidé. V zásuvce komody je spousta košilek, dupaček, capáčků, čepiček, rukaviček a plenek. Ničeho nešetřila, dětský pokoj je perfektní, i když si s manželem zatím nemohou dovolit nábytek do celého domu. Nakloní se, políbí miminko na sametovou tvářičku a odchází směrem ke dveřím. První výbuch utrpení otřese tělíčkem miminka. Matka opatrně zavře dveře. Vyhlásila mu válku. Její vůle musí zvítězit nad jeho. Přes dveře slyší něco, co se podobá mučení. Její kontinuum to jako takové chápe. Situace je opravdu tak vážná, jak to zní. Příroda by tak silné signály nepoužila, pokud by se o mučení nejednalo. Matka zaváhá, její srdce to táhne k miminku. Ale musí odolat a jít svou cestou. Vždyť ho právě nakrmila a přebalila. Je si jistá, že mu opravdu nic nechybí, a proto ho nechá plakat až do vyčerpání.
Když se miminko vzbudí, znovu pláče. Jeho matka nahlédne do dveří a ujistí se, že je na svém místě. Opatrně zase dveře přivře, tak aby v něm nevzbudila falešnou naději. Utíká do kuchyně, kde má práci, ale dveře nechá pootevřené. To aby slyšela, kdyby se miminku náhodou „něco stalo“.
Když v kočárku pláče, je často odměněno známkou života. Máma kočárkem houpá, protože zjistila, že to pomáhá na ztišení. Bolavá touha po pohybu, po zážitcích, po všem, co měli jeho předci v prvních měsících života, je zmírněna houpáním. Je to sice dost ubohé, ale je to lepší než nic. Hlasy na blízku nelze spojit s ničím, co by se ho týkalo, na naplnění očekávání to nestačí. Ale taky je to lepší než ticho v dětském pokoji. Míra kontinuálních prožitků se blíží nule, hlavním zážitkem miminka je jen touha.
Matka ho pravidelně váží a je pyšná, jak miminko prospívá."
(Z knihy Jean Liedloffová: Koncept kontinua, DharmaGaia 2007)

Istota sa týka vecných formalít (postieľka, pravidlá zaspávania), pocit bezpečia však pramení z istoty vo vzťahoch medzi dieťaťom a rodičom, súvisí s láskou.
Pre dieťa je pri zaspávaní najdôležitejšia istota (na tom je založená „vyplakavacia“ metóda). Ak ale chcete, aby dieťa zaspávalo aj rado, s pocitom, že nie je opustené, potrebuje aj bezpečie, teda Vašu prítomnosť. Inak si netvorí vzťah k Vám, ale k sebe samému, snaží sa spoliehať iba na seba...

Ak máte staršie dieťa, ktoré sa bojí spať samo, priviňte ho k sebe do postele, ale veľmi tesno. Tak, aby sa takmer nemohlo hýbať. Ak je jeho strach veľký, vydrží pri Vás. Ak je ale jeho pohodlie dôležitejľie ako jeho strach, samo si pôjde ľahnúť do postielky...Ale bude vedieť, že u Vás má istotu a bezvýhradne ho milujete... 🙂
certica
23. jan 2009
ja som celkom zvedava, ako to bude na dovolenke, sa chystame o mesiac, ale neriesim nejak. verim, ze to bude ok. my ked niekam chodime vramci dna, tak sa fakt bud prespi trochu v aute alebo ked sme niekde rozlietani napr. po lekaroch, ze nema sancu na nic suvislejsie, tak nastastie nebyva mrzuty, len to jednoducho potom dospava, ked uz je doma vo svojom obvyklom klude. cize sa poposuva nejaky ten obvykly spaci harmonogram, ale do dalsieho dna sa to zase upravi. i ked na aky taky rezim martin nabehol v podstate az po pol roku. dovtedy som fakt nemala tucha, kedy a kolko sa bude spat 😃 (cez den. v noci to neviem doteraz, kolko-krat sa prebudi)
kili
23. jan 2009
lenki, no mňa napadá dať pruh cez hlavu aj na silu a uhopsať a tak ukľudniť =-) . ja som to tak niekedy robila sa mi zdá, chvíľku dotičný vrešťal a potom sa ukludnil a zaspal
lenki33
23. jan 2009
u nas boli dovolenky v pohode, tam proste zaspal cez obed normalne v posteli asi preto ze sme tam spavali aj v noci, ja skor riesim tie jednodnove zalezitosti, lebo u nas je teda mrzutost velika ked nespi :-p
certica
23. jan 2009
kili, to mi pride trochu drastikos :-N , teda neviem, ako u koho, ale u martina by to asi nebolo aplikovatelne, on je uplne konsternovany, ked ma pocit, ze nema nieco akoby pod kontrolou alebo ho obmedzujem. ja ked mu len prevliekam cez hlavu rolacik, ze chvilku nevidi, je z toho uplne hotovy. alebo trebars po kupani, ked ho idem zabalit, ci prikryt uterakom, skopava mi to a snazi sa vyslobodit 😃 . ale to ma tusim po mne, ja tiez neznasam byt niecim "sputana"
kili
23. jan 2009
asi to nesedí na každé dieťa.
ale keď to tak zoberiem, tak aj podľa P. , keď dieťa nevie zaspať tak sa má obmedziť =-) nie?
venonna
23. jan 2009
😃 kili, nam chyba zdravy nadhlad, kedze mame len po jednom 😉 😃
certica
23. jan 2009
kili, najdolezitejsie je mat napad, takze aj tak mas odo mna bod 😃 😉
kkaattkkaa
23. jan 2009
mywiel,
mozno u vas je to ine v tom, ako travite vecer. My okolo osmej-deviatej zhasneme a ideme spat-a je mi jedno ci uz ostanem spat do rana alebo este vstanem.
Ale pokial sme doma, som z celeho dna taka utahana, ze zaspim aj o tej osmej so syncekom. (Momentalne som na "dovolenke") 🙂
rovni
24. jan 2009
dobra pamat-certica,teraz "Antolsku" len citam a zda sa mi ze ty si tam stale aktivna 😃
certica
24. jan 2009
veru, uz tam traposim a oxidujem cez 2 roky :-N , by ma mali konecne vykazat 😃
bambusko
24. jan 2009
idem podporit valku a spol. pri osvete 😉 sama som problem z titulku tejto temy s nasimi detmi nemala, napriek tomu, ze som nechyrovala o vztahovej vychove alebo knizke od prekopovej. snazili sme sa od malicka pristupovat k detom podla instinktu a z pozicie milujucich rodicov. moja mama sa sama cudovala, ze mame 2 male deti kratko po sebe a spanok u nas nie je problemom. uzila sisvoje so mnou, neskor s bratom a az s najmladism to bolo ono, pripisovala to skusenostiam 🙂 priznavam, ze sme raz na eme vyskusali nechat ju plakat, ked sme boli uz bezradni a vzdali sme to, nedeokazali sme to vydrzat a metodu nechat dieta vyplakat sme okazmite zavrhli.

prax u nas potvrdila, ze zakladom uspechu je naozaj pravidlenost - miesto, cas podla potrieb dietata a ritualy. nase deti spavali od narodenia najskor v kosiku, neskor v postielke. a velmi dolezitou vecou, mozno najdolezitejsou je sebaista rozhodna matka. z nej dieta dostava istotu, ze je vsetko ako ma byt.

nikde som sa tu nedocitala, zeby dieta nesmelo zaplakat. ide o to, nacuvat svojmu dietatu a naucit sa u rozumiet a to sa metodou nechat dieta vyplakat neda, pretoze rodicia otupia vlastne vnutro. mamy vecsich deti, ktore si uz preskakali aj choroby dobre vedia uz podla zmeny nalady alebo 2 zakaslani, ze sa nieco deje. a to sa ziskava skusenostou a poznavanim, kazde dieta je ine, neplatia ziadne univerzalne postupy.

ak ma niekto potrebu obhajovat a vysvetlovat svoje konanie a vychovne metody, zrejme ma vnutorne pochybnosti o ich spravnosti. vyhovorky typu nemam cas na seba, nestiham uvarit veceru su odveci. narodenim dietata sa zivot zmeni. a nemoze za to samotne dieta. matka potrebuje pomoc a podporu druheho rodica, nie snahu byt s niekokolkomesacnym babom dokonalou. zabudnite na mamicky-celebrity :-S

mam kamaratku, ktora prezila tazke chvile s nedonosenymi dvojickami. az po niekokych rokoch sa mi zverila, ze prve tyzdne po prepusteni z nemocnice boli s manzelom taki unaveni starostlivostou o deti, ze nemali cas na nic, fungovali ako stroje a ked si lahali do postele, mysleli si, ze do rana zomru |-|

deti potrebuju len nas cas a lasku x-)
lenusiatko
24. jan 2009
Nasa skusenost je nasledujuca. Do 6 mesiacov krasne zaspinkavanie, perinka, pesnicka, tiche zvuky, vlastna postielka, mala sama, no idylka. Po 6. mesiaci zo dna na den zmena, panicky rev v postielke, sama zaspinkat ani bohovy, skusali sme metodu kontrolovania a vsetky mudrosti z knih. Vlastna mama ma zjazdila, ze som sibnuta a len mudrujem z internetu a nic nakoniec neviem. Povedala mi, lahni s nou a kym nespi, tak tam budes, na to mas dieta. Vy ste tiez tak spali a sami ste 2-rocni odisli do vlastnej izby. No tak sme si nasli kompromis, mala zaspi v nasej posteli, raz ju uspava manzel a raz ja (uplne cumim, ako stiska nase vankuse a zmoli nam prsty a chce sa objimat), trva to 15 minut a ked sa vymojkame, tak spi ako zarezana. Na niekoho mozno zabera, vyrevat sa a spi (od unavy a stresu), ale u nas nie a navyse som na podobne praktiky nemala srdce. Tych par minut, co spolu zaspavame, si vsetko zrovnam v hlave, popremyslam si, co sa vsetko udialo, co budeme robit dalsi den a telka mi nestoji za to. S manzelom som sa porozpravala dost za uplynulych 10 rokov a za par rokov zase pride nejaky cudzi chlap a malu mi odvedie. Potom uz si budem v postielke spavat sama a mudrovat si do vankusa. Snazim sa drzat toho, ze dieta neplace, ked mu nic nechyba. Ale na kazdeho zabera nieco ine a zalezi, co vyhovuje aj rodicom. Ked som to prestala riesit (co, mala spi s vami? ona nie je vo svojej izbe? ved je velka a pod.) tak je to tak, ako to ma byt. Kazda mama by to mala riesit srdcom.
certica
24. jan 2009
lenusiatko, uplne si (v druhej casti textu) vystihla moje pocity 🙂
valkaautor
24. jan 2009
bambu, dakujem za podporu 🙂
ja sa tak tesim, ze sem chodia aj dalsie maminy, co uspavaju dietatko s citom...keby take boli vsetky....(dala by som smile s psimi smutnoprosiacimi ocami 😉 )
valkaautor
24. jan 2009
a lenusiatko, napisala si to krasne 😉
pastuska
24. jan 2009
Ahojte,
a ja som si myslela, že ja jediná ho nenechávam vyplakať. Pekný úvod, knihu Koncept kontinua mám doma. A našťastie verím svojím inštinktom, a preto zrejme mám aj spokojené bábo. Malý zaspáva so mnou v mojej posteli, od narodenia. Spať chodí medzi 6 a 8, závisí od toho, aký je unavený. A zaspí tak do 20 minút v pohode. Ale že by som ho položila a on spal, to nie. Ja som si akosi odvtedy, ako sa narodil, myslela, že keď má dobre spať, musí byť dobre uspaný, čo znamená, že sa musí cítiť bezpečne a dobre. Až potom som zistila, že je o tom aj kniha. Tak isto ho nosím v babyvaku, v ktorom dodnes spí hodinu denne, má 6,5 mesiaca. Ale vidím, že o chvíľu prejdeme na posteľ aj cez deň, lebo vo vaku nemá toľko priestoru a už vymýšľa v ňom. Ja som zástancom toho, že dieťa si povie, kedy je na čo správny čas.
zukab
24. jan 2009
ja totalne off topic, len chcem povedat lenusiatku, ze ma krasne motto. tak ma to nejak na noc teraz rozcitlivelo, ci co x-)
beelinka
25. jan 2009
Ahojky Bambusko a lenusiatko Vystihli ste to presne a pekne napisane. Hlavne o vychove deti je uz tolko knih, ze keby som ich mala vsetky citat !!! 😞 a ktora je ta spravna ? 😞 koho pocuvat ? 😞 kto sa v tom najlepsie vyzna 😞 na koho rady dat ? My sme tiez skusali metodu vyplakat a straaaaaaaaaaaaaaaaaaasne sme plakali. Maly z toho ma traumu este stale. On je taky moj mucko. Treba ho mojkat muckat, pusinkovat, ukazovat mu ruku on ju stiska....... Ja neviem moj muz ma znosil ked som ho nechala vyplakat a ja som plakala v chodbe a ked sa ma spytal co to ma byt a ja som mu povedala, ze ho nechavam vyplakat, aby sa naucil zaspat tak sa na mna dival a vravel, ze mam zatrhnuty internet 😃 Inokedy hned pribehnem ked maly place a na noc ho necham vystresovat a trpiet ? Lebo ten plac bol straaaaasny. Myslim ze ani sa nenazdame a maly uz nebude chciet so mnou spat a mojkat sa, a nosit sa narukach a cicikat tak my si to teraz naplno uzivame 😉
bubinko83
25. jan 2009
aj aj som toho nazoru že babetko sa ma radšej polubkat ako nechat vyrevat.Musim sa priznat že aj ja som to skušala,ale nepomohlo.A teraz sa uspavame bud spolu,alebo ked chce ide sam do postielky.Teda nie celkom sam ,dam ho tam ja 😃 Aj mne muž niekedy nadava na ten internet,že tu všelijake kraviny prečitam a potom sa tym riadim.Aj mne mamina hovorila,že sme so sestrou spavali s nimi a potom sme jednoducho z toho vyrasli.Inak ja to milujem ked možem zaspavat s malym,je taky zlatučky a vonavučky a na koho už si mam urobit čas ked nie na neho.Ved oni sa boja a potrebuju citit že mamičky ich ochrania.Nie? 😉 A raz pride čas ked zaspinka aj upne sam,lebo pochopi,že som vždy pri nom.A pojde to určite aj bez vyrevania a nejakej traumy :-N
audreyd
25. jan 2009
ja svoje deti uspávam 🙂 obidve. adelka mala spočiatku obdobie, že zaspávala pekne sama, ale to je už preč... teším sa, keď si večer s nimi ľahnem do postele, tie chvíľky milujem, keď spokojne zaspinkajú a odfukujú x-) a uprimne ľutujem mamy z "toho druhého tábora", ktoré sú o takéto úžasné chvíľky ochudobnené |-| - nakŕmiť, položiť, chvíľu počúvať zúfalý rev... a potom ticho :-S neviem, na čo mali deti, keď ich teraz odkladajú...
užívam si chvíľky s mojimi deťmi, veď večne ma potrebovať nebudú 🙂 a, priznám sa, potom mi bude určite aj smotno :-N
kili
25. jan 2009
beelinka, tak to máš super manžela, ten môj mi zakazuje internet z opačného dôvodu, ako že keď jedno obdobie mali obaja problém, že skoro žiaden denný spánok a vôbec nespali, len na mne, som si povedala, že teda ich budem nosiť raz jedného raz druhého a MM mi kázal, že sa majú dať do postielky a vyplakať nech pochopia, že sa vtedy má spať... že aj jeho mama to tak robila (čo dosť pochybujem, lebo ona za hoc jaké ufňuknutie už uteká). Ako kašlem na MM, ale cez víknend som mala S. na chrbte a A. musel byť chudák v postielke, plakal 20min. a spal 10min. a MM bol spokojný, že spal ]-( , som mu povedala časi, a on, že to bolo určite dlhšie, no ja som to stopovala 8-( . Tak už to tak nikdy potom nebolo, nemá to zmysel.
lenusiatko
25. jan 2009
Babule ked citam tie vase prispevky, celkom som si aj vydychla, lebo vo svojom okoli nemam bohuzial nikoho, kto ma taky ten stary normalny pristup k detom. Mne vela veci ukazala moja mama, napr. od narodenia som malu zvazovala do perinky. Pacilo sa mi aj v porodnici, ako tuho zvazovali babatka, ako mali vojacikov a oni potom dlho spali. Nemyslim teraz to ze je super ked dieta dlho spi, ale to ze ma asi dobry pocit a istotu. Ved ake je to super, ked sa my mozeme zakutrat do poriadneho paperovej periny. Kto este dnes v takej spi? Mala mi nikdy neplakavala, ani si neziadala nosit sa na rukach a dnes viem, ze to bolo kvoli tej perinke. Neda sa to dosiahnut ani ziadnou zavinovackou ani ziadnou dekou. Ta perinka jej vyplnila kazdy milimiter volneho miesta na telicku a zohrievala ju a preto spinkavala, alebo len tak lezkala a pozorovala svet. Sice z perinky nam teraz trcia cele nohy, ale casto davam malu na nu spinkat, najma cez den a to su ine spanky. Lica a hlavicka zakutrana a ked sa zobudi, tak je cela taka vlacna a spokojna, lezi si tam dalej. Ja tiez vzdy spavam aspon so styrma malymi vankusmi, davam si ich pod krk, na hlavu, medzi nohy a tak vselijak, kde sa mi ziada a teraz som si vsimla, ze ked mala spi s nami v posteli, uz jej nestaci plienka na tvaricku, ale zacala sa mochlat tiez do tych vankusov a este sa bali aj do mojho pyzama. Ked tuho zaspi, tak to nejako mimovolne odhodi. Tak si tak zacinam mysliet, ze pri dietati treba byt velmi empaticky a stale sa do neho vzivat. Nemyslim, ze sa tym da rozmaznat, urcite nie take malinke.
mywiel
25. jan 2009
audreyd nemusis nas lutovat, nie sme o nic ochudobnené, cez den aj vecer sa s malou hrame
a rano ked chcem tak po kojeni este spolu dospime v posteli 2-3 hodinky takze ja sa vobec necitim o nic ochudobnena a mala uz zaspava bez placu (podotykam ze plakala len raz naucila sa to neskutocne rychlo ze spat vo svojej postielke nie je nic hrozné a neprirodzené), takze neznasam plac kazdy vecer ako si mozte mysliet. Po dobre vyspanej noci s manzelom v jednej posteli konecne mam dobru naladu cely den a vecer mame tiez takto cas trosku na seba x-) My sme od mala spavali v svojich postielkach v spalni rodicov a nemame traumu ani ja ani brat. Takze kazdy svoju metodu ja vas nesudim tak nechajte kazdého nech sa rozhoduje pre svoje deti sam. 😉
mywiel
25. jan 2009
Lenusiatko perinka je dobra vec ja som za, ale nie pre deticky ktoré maju koliky a nemozu v nej hybat nozickami aby sa im lahsie vyprdkalo, takze zase kazda situacia a kazdé dietatko treba brat do uvahy... 😉 My sme perinku pouzivali len pri kojeni aby bola pokojnejsia ale na spanie to neslo.
mywiel
25. jan 2009
Myslim, ze keby som mala cakat kym sa dieta rozhodne samé spat v svojej postielke a nie medzi rodicmi tak mozem mat sex s manzelom az tak za par rokov, lebo mala sa okamzite budila len ked sa niekto v posteli z nas otocil, lebo spavala medzi nami. Nasu dcérku sme chceli a mame ju velmi radi, ale ja nechcem zanedbavat manzela len preto ze musim spat stale s malou, aj cez den som sa nemohla od nej postavit, lebo sa hned budila, takze sa to muselo zmenit. Ked zaspala na rukach nebolo mozné ju prelozit aby sa nezobudila.
mywiel
25. jan 2009
Este vas chcem poprosit respektujem ze nesuhlasite s tou knihou,ale prestante sa bavit o nas a lutovat nase deti, nie sme ziadne krkavcie matky. Dakujem a prajem pekny vecer a prijemné sny aj mamickam aj babatkam. 🙂
l.lara
25. jan 2009
lenusiatko - aj ja sa pripajam - krasne motto, skoro mi slzicky vyhrkli 🙂 nemam to cas vsetko citat, ale audreyd, lenusiatko, bubinko a vsetky mamicky s podobnymi nazormi: velmi s vami suhlasim.. 🙂
lenki33
25. jan 2009
chcem reagovat na kilin prispevok :
"lenki, no mňa napadá dať pruh cez hlavu aj na silu a uhopsať a tak ukľudniť . ja som to tak niekedy robila sa mi zdá, chvíľku dotičný vrešťal a potom sa ukludnil a zaspal "
mne to nepride drasticke aj som to tak robievala ked fakt nevedel co so sebou, podla mna je to to iste ako pevne objatie, ale uz to moc nejde, aj ked ked si teraz spatne spominam, tak som to este nedavno urobila doma 🙂
no a teraz, ked sme boli prec tak som ho proste "uchodila" v satke 🙂 takze to bolov poho
evixa
25. jan 2009
ahojte, chcem sa spytat zastancov oboch, od akeho veku je podla vas vhodne ich zacat uplatnovat nejak tak systematicky pri zaspavani? Ciastocne som prebehla oba pristupy. Neexistuje nejaky prienik? Obdivujem vsetkych rodicov, ci uz uspavaju svoje pokladiky tak, ci tak a ide im to, su spokojni a prospieva to celej rodine. Verim, ze v prvom rade nadovsetko lubia a vychadzajuc z povahy babetka ako aj potrieb celej rodiny. Mywiel som rada, ze sa zapajas aj do tejto diskusiel. Trosku konfrontacie s respektom mi pride obohacujuce.
evixa
25. jan 2009
My bojujeme hlavne so spanim cez den. Zaspavali sme pri papkani, ale teraz ako je vacsi sa naje skor ako zaspi. Hladame riesenie ako si pomoct, myslim tym ako pomoct Gregorkovi si oddychnut (sucha si ocenka, zyva, ale nevie vypnut) ale ako pomoct aj nam, rodicom, lebo je to vycerpavajuce aj pre nas.

Začni písať odpoveď...

Odošli