Učíme sa na vlastných chybách

@anjelicek26 ok, tak osýpky mažem, ale vírusové ochorenia, ktoré sa prenášajú kýchaním, kašľaním...napr. ten čierny kašeľ...ale ten už je asi pasé. nakoľko sa vyskytli deti, ktoré ochoreli, mali čierny kašeľ aj napriek očkovaniu. Dobre, ja to berem tak, že tak ako ide vpred technika, tak idú napred aj nové vedecké poznatky. To čo bolo účinné kedysi, nemusí byť dnes. Aj keď ja som dala svoje deti očkovať v dobrej vôli. A samozrejme dúfam, že nebudú mať vedľajšie účinky. Aj keď možno ak by som sa v tom začala vŕtať, tak by som možno nejaké našla...Môj záver je taký, že by sa to malo konečne znovelizovať, tak ako v zákone, tak v medicíne. A súhlasím s tým, že každý rodič by sa mal rozhodnúť sám za svoje deti.
Opakujem, môj príspevok tu bol na základe mojej skúsenosti s prihlásením dcéry do škôlky.

@aduskatt to by zaujímalo aj mňa..o tých lekárskych deťoch..

Ani nie tak chyba ako ponaučenim mi bolo povinne očkovanie u syna .Pri druhom babatku určite nedam žiadne očkovanie. Inak si ani tak nemam čo vyčitat čo by som urobila inak . 😉

@alenka600 dakujem ;)
No podla mna dost dlho 🙂)) maly zo zaciatku "kolikoval" a ja sa priznam ze som mala predstavu ako super sa mi podari naucit ho od babatka spavat bez "mrknutia" od siedmej, ved ako sa nauci tak to pojde atd... Dlho som sa snazila riesit kolko by mal spavat, preco place, ci ho nosit, ci ho kupat vecer, ci nie je hladny alebo prejedeny, atd... Az som sa jedneho dna pristihla ze zistovanim odpovedi na tieto otazky travim pomaly viac casu ako sledovanim Alana, a tak som jedneho dna (mal asi 5 mes) zavrela knizky, zacala ho ukladat ked sa mi zdalo ze je unaveny, uspavame sa spolu tak ze si k sebe lazkame, trosku sa mojkame, on poukazuje kde ma mama pusu, oci, nos... A ide to aj bez placu... Potom ho prelozim do postielky a haja..a takto to funguje viac menej na vsetko.. Na jeho "nervozitu" na jedlo, unavu, vyzadovanie si pozornosti ;) neviem ci som "najlepsia mama na svete" 🙂)) ale chvalabohu som sedliackym rozumom prisla na to ze deticky komunikuju viac ako si myslime ;) este dodam ze su samozrejme dni ked to nejde ako po masle, ale cim viac dobre mienenych rad som citala tym viac som bola pomotana co teda zacat skusat ;) a v mojom pripade to plati aj na ockovanie

@tinki - len ucinnost MMR tiez nie je 100% ale len 90 a az po druhej davke je 100% ucinnost... takze aj zaockovane dieta moze ochoriet. Vela priamo po ockovani dostanu vysyp ruzienky ci mumps. Aj ja ako dieta som dostala po ockovani ruzienku a mama doma tehotna.

Nechcem tu nikoho o nicom presviedcat. Ako pises, kazdy rodic to musi zvazit pre svoje deti. Nesmie to byt predpisane zakonom - ak je to aj ked len pre 1 z 10000 deti nebezpecne. Lebo co povi rodicom toho dietata, ktore dostalo encefalitidu? Proste smola?

@irriss Poznam ho lepsie ako lekar to mi ver-aj ked nepoznam vsetky zakutia jeho imunity-ale to nevie nik-a prave preto je ockovanie akasi ruska ruleta-na koho to padne???

@kaja73
A kdyz nikdo nebude ockovat, jak to dopadne?

@kaja73
Myslis si, ze ty statistiky o tak malych procentech moznosti nakazy pri Neockovani nejsou ovlivneny prave tim, ze jsou deti-osoby, ktere jsou oockovane? Nesnizuje tuto statistiku prave tento faktor?
t.j. Je nizka pravdepodobnost nakazeni, protoze se bere v uvahu "ockovana populace" a tim padem klesa i moznost nakazeni...
Kdyz nikdo neoockuje, nebudou statistiky jine a nakaza se nebude sirit jinak? nebude se degenerovat jeji puvod a nevzniknout opet neovladatelne a nezname nemoci?Nebude opet "mor" s jinym nazvem?

Ja se neptam, to je jen pochod opacnym smerem...!!!!!!!!!!! 😉

@irriss Možno ubudnu autisti,deti s poruchami spavania,imunity,učenia,deti s autoimunymi chorobami,leukemou,alergiami atd 😉
Inf.choroby zacali klesat rapidne od zavedenia hygienickych standardov,kanalizacie,odstranenim podvyživy,ukoncenia vojen,dostatkom pitnej vody 🙂 pozri si linky co som dala do temy dilema očkovanie. 😉 Su tam aj tie tabukly daaavno pred zavedenim očkovani-je to v angline.,ale myslim že so dala link aj v slovencine.

@kaja73- do urcite miry mas pravdu, ale to bych tedy mohla byt uplne v klidu, jen kdyby mi nekdo zarucil, ze HYGIENA je dostatecne zarucena..
- na skolach neni
- v nemocnicich neni
Momentalne mame zakazany vstup do more, protoze je znecistene a umiraji i ryby...
Neustaly unik nebezpecnych latek do ovzdusi...
...kajo, nebude to jen "ockovanim" bude to i clovekem..Clovek, ktery jde pres "mrtvoly" je na kazdem kroku...

@irriss pozri si tie linky co som tam dala-su tam aj ine dala som ich tam viac 😉 Možno ti to niečo da-aspon spoznas aj ine nazory a postoje a aj vysledky studii-napr tej nemeckej aj na tu je tam link.

@kaja73
Radeji koukat nebudu, ockovani mame za sebou... 😉

Jsem typ cloveka, ktery by se az prilis bal a vse prilis kontroloval a vse negativne pricital jednim smerem...chci byt v klidu, to ale neznamena, ze "pohrdam" Tvoji snahou mi prohloubit znalost...jen zvazuju, jestli je to nutne, kdyz uz mame po... 😉

p.s. Mrkla jsem na ty fotky Iana...stacilo mi to, doufam, ze jste vporadku nyni i do budoucna...Jsem zrejme jina generace a 20ti lety zdejsi pobyt mi nepomohl "otevrit" oci "moderneji"...jde mi mraz po zadech...snazim se presvedcit sama sebe - mozna velmi laicky, banalne, ale je to to jedine, co mi zbylo...
Pokud jsem udelala chybu, nikdy si ji neodpustim...ale jak jsem uz napsala...vse je na pochodu a za nama...snad nas nic "neprepadne"...
Hodne stesti "kajo"

@irriss Sme rovesnicky-takmer ja ma 38 a tiež som až do minuleho roku bola vsetkymi 10 ZA ockovanie-sme lekarska rodina-tak sme mali len tie info co stat chce aby sme mali.

@alenka600
@ivka Máte pravdu, poďme preč od očkovania... vo veci nekritického prijímania názorov autorít súhlasím s Alenkou, rovnako súhlasím s Ivkou, treba používať zdravý sedliacky rozum. Ako prvorodička som mala množstvo informácií naštudovaných... lenže, chyba lávky, absolútne netypické, náročné dieťa, ktoré sa nevtesnalo do žiadnych tabuliek. Vtedy mojou najväčšou chybou bolo, že som sa nechala stresovať a zneisťovať okolím (rodina, lekári) a nedala som na svoj materinský inštinkt či zdravý rozum. Časom som to pochopila a mnohé sa zmenilo k lepšiemu, pri druhom synovi som už bola ostrieľaná mater 😉. No správanie staršieho a niektoré jeho reakcie postupne viedli k problémov syn verzus matka, lebo som ho jednoducho nechápala, doslova s rozumom v koncoch. Aj to už riešime, odkedy viem o synovej diagnóze (MIN), mám zas kopec naštudovaného a snažím sa všetko brať viac s nadhľadom. Občas ale vypením a potom si to vyčítam. Takže ďalšia rada získaná skúsenosťami: zachovajte pokoj, pokiaľ to len ide, či je dieťa mrzuté, plačlivé, vzdorovité, odvrávajúce...rodič, ktorý sa zníži ku kriku či bitiu, stráca svoju tvár pred sebou i deťmi.

@irriss Este snad že vy ste mali stastie a hexa a prevenar vas obisli-mojho druheho syna zial nie a tiež vidim sakra rozdiel od dob st.syna- pribudlo toho nekonecne vela odvtedy. 😒

@sante81 na obranu pediatrov musím povedať, že k mojej mamine (je 50tnička, teda ešte z generácie pocitvých lekárov) chodil jeden pár, ktorý mali dievčatko ďaleko po 40tke, dcérka nechcela rozprávať ani ako skoro 3ročná a stále chodili s obavami, či je nemá, či je hluchá, ale mamina ich len ukľudňovala, že každé dieťatko sa vyvíja ináč, že plagáty o psychomotorickom vývine sú len približné a hlavne, že rozprávať začne vtedy, keď ona sama bude chcieť. Dlho ich takto ukľudňovala a potom raz naozaj prišli tak, že dcérka začala hneď celými rozvitými vetami, žiadne komoleniny, žiadne mama a tata a baba a tak, a hlavne že potom sa z nej stala hrozná hubaňa a nevedeli ju ani zastaviť 😀 😀

@vefi89 No neviem, neviem. Ja som lekárka, hoci nie som pediatrička a neočkujem ľudí, nemôžem súhlasiť s tým, že bežný človek si myslí, ako lekárov farmafirma kupuje. Ak mám zlé skúsenosti s liekom, nebudem ho používať a písať, lebo sa potom s pacientom trápim iba ja. A ja chcem zdravého pacienta. To, že mi za rok prinesú tlakomer alebo pulzný oxymeter alebo novú varnú konvicu, to ja za kupovanie nepovažujem. Sú to úbohe položky a ja z toho nezbohatnem, ani nechodím na tučné zahraničné kongresy!
Takéto maniere ozaj nečakajte od bežných lekárov v ambulanciách! Skôr treba chodiť po veľkých rybách, ako sú námestnici zdravot. zariadení a podobne. Ale tí vás vyšetrovať a ošetrovať v živote nebudú.
K očkovaniu, nuž každý pediater musí poznať aj kontraindikácie očkovania, napr. že vakcínu nesmie aplikovať dieťaťu, ak v posledsných týždňoch prekonalo virozu, infekt a pod. Nepredvídateľné reakcie tu budú vždy a v medicíne je možné všetko a pochybujem, že niekto tvoje dieťatko zaočkoval s nie dobrým úmyslom. Napr. vďaka zavedeniu celoploš. očkovania sa podarilo eradikovať (úplne vyničiť) variolu a na tú sa kedysi húfne umieralo. Ja proti očkovaniu nie som, ale je jasné, že si raz dieťatko nedám zaočkovať všetkými dostupnými nepovinnými očkovačkami. S povinným očkovaním určite súhlasím. S postvakcinačnými reakciami je to tak, vyskytujú sa, v zriedkavom meradle, ale ani mne ako lekárke nikto nezaručí, že ich moje dieťatko mať nebude. Je to ako s rakovinou, tiež sa opýtaš, prečo práve on alebo on, ale odpoveď na to neexistuje. pekný deň

Povinné očkovania určite neodmietam...ak sú povinné, kvôli niečomu to asi bude...ale tiež nebudem dieťa dávať zaočkovávať kvôli všetkému....podľa mňa...možno je to blbosť, stráca to dieťa imunitu a je chorľavejšie...no a aby som sa aj k téme trošku vyjadrila, mojou chybou je možno málo trpezlivosti pri dojčení...synček sa narodil 2 týždne pred termínom, s pupočníkom okolo krku, trošku pridusený, takže mi ho ani neukázali, ani nepriložili, nič...keď mi ho o nejakých 9 hodín doniesli ukázať, tak spal, vyčerpaný z pôrodu...ku mne ho dali o nejakých 36 hodín po pôrode...stále spal...keď bol náhodou hore, snažila som sa ho priložiť, on nič...mal novorodeneckú žltačku, ktorá trvala 12 dní...celé tieto dni prespal...a keďže potreboval papať, tak som mliečko odsávala a kŕmila ho lyžičkou s tým, že po príchode domov budem kojiť...ale malý sa mi už vôbec neprisal a ja som mliečko vydržala odsávať 2 mesiace, potom som si odsávačkou doráňala prsia a bradavky tak, že som odsávala len krv a to som mu dať papať nemohla...tak sme pekne prikrmovali až nakoniec sa mi mliečko stratilo...teraz mám v sebe taký pocit zlyhania v tomto, že som mohla viac vydržať, buď viac nútiť na prsník alebo vydržať viac odsávať ...

@kocurcek netráp sa tým, urobila si čo si v tej chvíli mohla, také boli okolnosti..pri prvom dieťati sme všetky trošku vystresované. 😉

@tinki ďakujem za podporu, tiež si hovorím, že to nie je katastrofa...ale vieš...mi to máta v hlave stále... 😒

HLAVNE VERTE MATERSKEMU INSTINKTU!!!!!!!!!! u mna to fungovalo este pocas tehotenstva a aj po porode som sa velakrat presvedcila o tom ze to co citim a ako to citim je najlepsie pre nasho chlapceka, parkrat som sa pokusila robit veci tak ako mi niekto poradil, ale stalo to za prd.. vela citam na nete, v casopisoch, vypocujem si aj rady od znamych, ale vzdy si vyberiem len to co sa mi pozdava a zatial to funguje dobre.. ak este budeme mat niekedy babo tak pre mna budu dolezite tieto veci:
1. verit materskemu instinktu
2. nestresovat sa nazormi druhych (svokra, svagrina a pod)
3. nestresovat sa kojenim ak to proste nejde
4. neporovnavat deticky
5. prisposobit sa potrebam babatka a nie sa snazit za kazdu cenu aby ono robilo to co ja chcem
kazde dietatko je ine, niecim inym vynimocne, skor ci neskor sa nauci to co ostatne deti, len mu treba dat cas a do nicoho ho nenutit

@maminuska
absolutne suhlasim s tymi piatimi bodmi

@macamac
mne epi pichali tiez dost neskoro a doktor mi sam povedal, ze mozem usetrit, ze som na 4cm otvorena a do 5 minut (po podani klystiru) budem otvorena na 7cm, ale ja som chcela
kym prisla anesteziologicka, sedela som na porodnej sale, ale dali mi extra davku - to bola ulava! nelutujem, cakali sme kratucko na odoznenie a rodila som

ja pridam este jednu skusenost

nam maly krasne spaval aj zaspaval prakticky od narodenia
svokra hadam bola z toho zufala alebo no netusim co.... tak pre istotu nam spojila postele, pre nas a maleho a hlavne, aby bol maly medzi nami a nie vedla vo svojej posteli, vsak, ako to vyzera take babatko same, nie?
ked som tie postele zbadalaa, chcela som hned nabytok popremiestnovat, ale tak bol vecer, cas spanku pre maleho a vravim si, tie dve noci to tu vydrzime
no ako na tu potvoru, drahy ochorel a museli sme ostat u svokrovcov cely tyzden, to si maly uz krasne zvykol na moju pritomnost (vtedy mal cca pol roka) a odvtedy spava s nami v manzelskej posteli, pricucnuty v noci na mne, skace/beha... odvtedy som sa vlastne nevyspala ☹
a ked som to povedala dodatocne svokre, ona sa len usmiala, ja som vedela, ze on bude taky!!!! 😠
pri druhom noc/nenoc stahujem nabytok podla seba, takisto len, co sa maly viac osamostatni, menim postele aj u svokrovcov

@wivian ja nechapem, ako je mozne, ze nechces drobca pri sebe. aj ked sa nevyspis, take male odstrkovat. nechapem

@xlucia
fuuuha, zjavne ma tu niekto "dokonale" pozna
nechapem! nechapem, ako moze niekto s takou lahkostou, ba priam lahkovaznostou druheho odsudit a vlozit mu do ruk skutky, ktore nikdy nespachal
klobuk dole, nakolko obdivujem odvahu tvoju a ludi tebe podobnych verejne odsudit a pritom nikdy nevidiet, nevediet, nepoznat.... hold iste typy su vsade boli, vsetko vedia....

@macaimac chcem iba v dobrom reagovať na to zaspávanie na prsníku. Ja mám deti dve. jedno už 8 ročné. prvú babulu som kojila, zaspávala mi na prsníku, alebo iba na rukách a to do vysokého veku...asi do 8 mesiacov, dudlík odmietala. Tiež som si povedala, že určite pri druhom nie. Teraz mám druhú malinkú drobčicu..2,5 mesiaca a znova mi zaspáva na prsníku... sama v postieľke ani za svet, ale naučila som ju spať v malej postieľke na kolieskach, ktorú stále hojdám. Zaspávanie na prsníku je pre to dieťa najjednoduchšie a pre nás mamy najrýchlejšie 😉 . takých detí, čo dáš do postieľky a samy v pokoji zaspia je hrozne málo. Ja osobne také nepoznám žiadne. Ale tebe držím palčeky nech budeš mať takého úžasného drobca. A ešte jedna moja vlastná skúsenosť...treba si tie deťúrence užiť kým sa nám dajú. čím sú staršie, tak toho bude menej a menej. Teraz je to občas na obtiaž, ale aspoň budú fajn spomienky, keď sa už tie naše deťúrence nebudú chcieť mojkať.
A v tom je vlastne aj tá moja chyba, čo som spravila pri prvej. Málo som si ju mojkala a tulkala a teraz si už ju pomojkať a potulkať nemôžem, lebo je už "veľká slečna" a nechce zase ona. preto si teraz s Barborkou užívame každú minútku čo sme spolu 😉 😉

@wivian Vies, to je strasne moderne na modrom koniku. Proste sledovat diskusne fora a akonahle niekto vyboci z radu, tak uz ho obvinit, ze je krkavcia mat a podobne. Ja uz neviem co sa tu deje, ale fakt ze okrem tem typu co navarit a ako zehlit sa tu vecne niekto do niekoho obuva .
Ja neviem aky je Tvoj dovod na to, preco si nechcela maleho v posteli, ale ked sa nad tym zamyslim, tak mi ich napadne hned niekolko moznych a aj racionalnych (okrem toho ze kazdy ma pravo aj na iracionalne rozhodnutia). Ale mozno si aj naozaj ta "krkavcia mama" 🙂 (nemyslim vazne, myslim to s nadsazkou ironicky).
No a co? Ved nie sme v materskej skolke aby sme prstom ukazovali na niekoho kto sa nam nepaci.

A pri tom mi napada aj prispevok do temy aby som neodbocila. Co si myslite o tom, ked ste zachytili hadky na MK a teda ten potencial na hadanie sa v mamickach je - neodovzdavame to aj svojim detom? Nie je to o tom, ze mozno nemame mierumilovnejsi ventil na napätie/energiu a ked sa same tak sparavme, tak to preberaju od nas aj deti? (ani ja nie som bez viny a par krat som uz na niekoho vyletela v diskusii )

@wivian ahoj. Možno by sa malý aj tak pýtal k tebe, ak by dosiahol určitý vek. Podla mňa to nie je v tom, že zrovna vtedy sa to stalo a preto, že vám tie postele svokra spojila. Ale to ti nepíšem preto, že si myslím, že si krkavčia matka, to vôbec a myslím, že by si si takéto komentáre nemala ani všímať. Urob si tak ako to vyhovuje tebe a svokre tiež povedz, že to je tvoje rozhodnutie a nie jej.

Ja osobne som urobila pri prvej dcére asi tú chybu, že som si ju do tej svojej postele nedala 🙂 Píšem iba z čisto osobného pocitu, lebo kamarátka má syna, ktorý je od narodenia vo svojej postielke a dokonca vo svojej izbe a spí celú noc. Ona je spokojná, on je spokojný.. Aby som sa ale vrátila k dcére. Mávala svoju postielku, vedla našej. Kojila som do 9 mesiacov, takže som ju pri kojení vždy dala k sebe, nakojila a dala späť. Odmietala som tvrdohlavo aby zostávala spať pri mne. 9 mesiacov som nespala. Bola som nespokojná, nervozna, unavená. Malá spávala zle. Bola aj 5 krát v noci hore. Už som velakrát ráno nevedela, či som ju nakojila, alebo sa mi to len snívalo. Dcéra spávala zle do troch rokov. Prestala som kojiť, ale stále sa budila, chcela čaj, mlieko.... Stále niečo. Takže do troch rokov som mala prerušovaný spánok 🙂
Ked sa mi narodil syn, tak bol necelého pol roka vo svojej postielke, ale bola som už velmi pohodlná na to aby som k nemu v noci vstávala, aj keď sa budil len raz za noc a po skúsenostiach s dcérou som sa rozhodla, že bude spávať pri mne a zrazu malý nepotreboval v noci vstávať ani raz. Prespal celú noc. Ja som bola spokojná, lebo som spala a on bol spokojný, lebo bol pri mne a cítil zo mňa tú spokojnosť 🙂

Pre mňa poučenie z toho celého plynie také, že ak je spokojná a vyrovnaná mamina, tak je spokojné a šťastné aj to dieťa, či spí vo vedlajšej izbe, ale pri vás v posteli. Každý by si mal urobiť tak aby mu to vyhovovalo a potom to bude tak ako má byť.

@alenka600
absolutne suhlasim, tiez mam pocit, ze je to tu coraz hustejsie; ked niekto nie je podla niekoho predstav tak mu hned treba nalozit a zvozit ho pod ciernu zem
a bohuzial viem, ze napatie, ktore je v nas prenasame na nase deti, a co je horsie, my si ho na nich aj ventilujeme 😠
ci chceme alebo nie, oni si vsetko zapamataju a bohuzial alebo chvalabohu budu mat tendenciu spravat sa podobne voci vlastnym detom ci partnerom
ja ako "krkavcia" matka 🙂 sa snazim dbat, na to, co synovi odovzdavam; nie vzdy je to idelane a lahke, ze...