V dcérinej triede je dieťa s aspergerom a chystajú sa na školsky výlet (rada/názor)

@petulda333 To fakt ? A s tebou je o čom ?

Pustila, chlapec bude mať svoju mamu ako dozor, tak nevidím problém..

@chrumka120 V čom myslíš, že je dnes spoločnosť tolerantnejšia? Naozaj ma to zaujíma. Prosím uveď konkrétne príklady. Ale nie také, čo si myslíš, ale čo si reálne videla alebo zažila v súvislosti s inak obdarenými deťmi/ľuďmi.
Častokrát som počula túto vetu aj v tejto súvislosti, ale nemám pocit, že to tak skutočne je. Mám skôr pocit, že ide skôr o také "klišé".

@mandarinka555 to nie je len dnešnými deťmi, tak isto to bolo aj predtým

@amanta5 nie som povinná ti tu písať príklady a ešte konkrétne, ale v minulosti by tieto deti v škole s najväčšou pravdepodobnosťou vôbec ani neboli a určite sa robia rôzne “vylepšenia” pre napríklad nejako postihnutých ľudí aby sa im ten život uľahčil, take deti teraz maju určite kvalitnejší život ako pred 30-40 rokmi, ale ak myslíš to, že maju rodičia nechať svoje deti chodiť domov s modrinami a ešte ich vyhrešit, lebo asi provokovali tak mame asi iný pohľad na toleranciu 🙂

@chrumka120 nerozumiem teraz vôbec tvojej reakcii. Ja som sa fakt normálne pýtala 🤷🏼‍♀️
Mám inak obdarené dieťatko a aj som tu prispela asi o 1-2strany vpred v tom zymsle, že to nie je dobré a že mamine rozumiem. Tiež som vysvetľovala aj tú druhu stranu a popísala, že inklúzia na SR zväčša bohužiaľ nefunguje. Dohľadaj si to ak chceš.
Samozrejme, že mi nie si povinná uvádzať konkrétne príklady, nikde to nepíšem. Bola to ozaj iba otázka. Často krát počúvam túto vetu, ale moje skúsenosti sú iné, ako táto veta. Preto sa na to pýtam.
Áno, pred 20 rokmi by deti s autizmom dokonca nemohli chodiť ani do školy, čo je chvalabohu za nami. No tento konkrétny krok nemá s toleranciou ľudí nič spoločné. Vybojovali to totiž rodičia deti s autizmom (SPOSA), keďže aj tieto deti sú deti a majú právo na vzdelanie. Mám pocit, že ak by to stálo na názore spoločnosti, tak tie deti by nemohli byť vzdelávané doteraz 😔

@amanta5 čomu nerozumieš? Napísala som, že tieto deti sú teraz viac začlenené do spoločnosti, ako predtým a napríklad aj tými vylepšeniami a tým že chodia do školy, si myslíš že to financujú a robia len rodičia týchto deti? Že si to vybojovali? Keby to spoločnost neprijala tak to tak nie je. Nebudem ti tu predsa písať ako Jožko, ktorý je na vozíku chodí do školy, ma tam bezbariérový prístup a deti ho maju rady.

@amanta5 a tým som nechcela povedať, že sa pomáha dosť a že je to všetko v poriadku tak ako je, práve naopak, viem, že je to veľký problém a určite je potrebné aby sa všetko stále zlepšovalo

@chrumka120 mám len taký pocit, alebo cítim z tvojho príspevku 'hnev'.
Asi sme sa nepochopili, ja sa ozaj zaujímam o to ako bežní ľudia vnímajú väčšiu toleranciu k inak obdarený ľuďom.
Lebo prepáč, ale to že 'postihnuté' dieťa chodí do školy nemá nič spoločné s toleranciou ľudí, ale je to zákonom dané. Či sa im to páči, či nie. Aké ďalšie 'vylepšenia' máš na mysli, to netuším. Ale budem ozaj rada ak mi ich napíšeš. 😉
Žijem tým už niekoľko rokov, a dosť sa zaujímam o tuto tému. Aj sa aktívne angažujem. Mám prehľad čo kto financuje a do akej miery. Znovu však musím napísať, že to že môžu chodiť postihnuté deti do školy nie je o tolerancii bežných ľudí, nie je to postavené na ich rozhodnutí ale na zákonných právach.
Uvediem možno ja konkrétne situácie, ktoré mám na mysli: neviem, či si zažila, že potrebuješ ísť s dieťaťom k špecialistovi lekárovi, a ten ťa odmietne kvôli dg tvojho dieťaťa. To zažívame rodičia s inak obdarenými deťmi pomerne často. A nemusí ísť o agresívne deti, ale ako počujú autizmus máš proste smolu, darmo budeš vysvetľovať, že tvoje dieťa spilupracuje s lekarmi dobre. Tieto odmietnutia prichádzajú aj napríklad zo škôlky, aj keď to bežnú škôlku odporúčajú v niektorých prípadoch najväčšie odborné kapacity na Slovensku.
Neviem či si zažila niekedy odmietnutie zo školy, pretože je to pre učiteľov práca naviac a im to nikto nezaplatí.
Neviem, či si niekedy zažila ostré reakcie okolia, keď si tvoje dieťa (normálne) spieva u lekára (nejačí, ale pekne spieva, akurát to isté stále dokola lebo je v strese).
Neviem, či si niekedy zažila, že na ihrisku zdrapil svoje normo dieťa otec s hlasným komentom, že 'poď, na ihrisku s debilmi sa my hrať nebudeme'. Postihnuté dieťa nič zlé nerobilo, ale kvôli dg má motorické tešenie sa, teda keď sa teší, trasie celým telom.
Neviem, či si niekedy zažila to, že ti ľudia nadávajú, aké máš nevychované decko a zaslúži si na zadok. A to len preto, že na semafore prešla okolo s hukotom električka a tvoje dieťa sa hodilo o zem od toho 'strašného' hluku, ktorý nedokáže v hlave spracovať.
Mohla by som ti tu naše skúsenosti menovať aj ďalej, ak by si mala záujem.
Preto sa pýtam na tu väčšiu toleranciu v dnešnej dobe. Že čo to vlastne je 🤔

@amanta5 panebože, najskôr som rozmýšľala, či budem reagovať len na tvoju prvú vetu, alebo si všetko prečítam 🙂 k úcte k tebe som si to prečítala a prepáč ale zle si ma odhadla, naozaj, ja obdivujem a keď môžem určite podporím rodičov s takymto dieťatkom a som za tie správne veci... a chápem ta aj tomu čo píšeš... mám kamarátku, ktorá ma chlapčeka, ktorý je autista a niekedy a napríklad uteká, zo začiatku sa jej s nami nechcelo ísť ani prejsť lebo vie že je to s ním ťažké, že bude utekať ale už vie že mi to nevadi a že jej pomôžem a určite podporím a napríklad tento konkrétny príklad ma ani nenapadol, keď si ho chcela, lebo ju beriem proste ako kamošku s dieťaťom, mám aj ďalšiu kamarátku, tiež má chlapčeka s autizmom, čiže z diaľky viem o čom to je a moje predchádzajúce príspevky patrili skôr k tomu problému keď jedno dieťatko ubližuje druhému, nechcela som zabiehat ani k tomu problému so spoločnosťou 🙂

@amanta5 Dám Ti pohľad z druhej strany: Tak, ako bránia svoje deti rodičia tých postihnutých a oháňajú sa ich právami, tak sa bránia deti aj rodičia tých zdravých detí. Aj zdravé deti majú totiž právo na vzdelanie - garantované Ústavou - pritom stačí jeden iný, nezvladateľný žiak v triede a je po ich právach. Tie deti majú aj právo učiť sa v pokojnoma bezpečnom prostredí, nie za hluku a kriku spolužiaka, ktorý nezvláda hluk, pohyb, zmenu... Ich rodičia nechcú denne tŕpnuť, či sa ich deťom niečo nestane, či ich niekto nezraní... Pritom zdravé deti vzdelanie potrebujú - raz budú pracovať, platiť dane, vychovávať svoje deti... Tí iní sú zvyčajne "za vodou" - sú to od narodenia až po smrť celoživotní poberači rozličných dávok zo štátu, len máloktorý z nich bude po skončení školy aj pracovať.
Bežní učitelia nie sú psychológovia, ani špeciálni pedagógovia, asistenti sú často ženy, ktoré to berú ako super prácu, kde sa nenarobia a sú skoro doma so svojou rodinou (viď niektoré diskusie aj tu na MK), často nevedia reagovať, nemajú skúsenosti, právne povedomie a majú obavy z rodičov. Rodičia iných detí totiž idú za svojim s rovnakou bezohľadnosťou, z akej obviňujú okolie...
Keď je tu debata o autizme, každá matka takéhoto dieťaťa napíše, že je unavená, vyčerpaná, pritom je s ním doma, je to jej hlavná pracovná náplň. Dozvieme sa tu, že dieťa nemože do školky - treba predĺžený rodičák, nedokáže cestovať verejnou dopravou - treba príspevok na auto... Potrebuje lekárov, terapeutov, pobyty... Proste všetko sa točí okolo postihnutého dieťaťa. A zrazu takéto dieťa pokojne dajú do kolektívu detí (zvyčajne živých, divých, rozmaznaných) a má to fungovať? Lebo integrácia je dnes taká moderná...
Syn mal takéhoto spolužiaka v triede - pritom máme aj školu pre autistov, ale rodičia to chceli takto a mali na to predsa právo. Bol to horor, každý deň sa riešil len tento jeden žiak, ostatné deti akoby neexistovali. Učenie bolo druhoradé, riešili sa len vzťahy a správanie. A skončilo sa to tým, že chlapec zranil spolužiačku. Nechtiac, nie vážne, ale bol z toho riadny cirkus a otec dievčatka si nedával servítku pred ústa. Názvy, ako debil, kretén a pod. lietali jedna radosť. Potom prišla korona a v ďalšom školskom roku už v triede nebol. Ver, že všetci sme si vydýchli, aj keď to málokto verejne prizná, aby nebol osočovaný a urážaný, že čo je to za človeka, keď odmieta postihnuté dieťa...
Integrácia by mala mať jasné pravidlá. Jedna vec sú fyzické postihnutia, ale mentálne a psychické - po svojej skúsenosti tvrdím, že nepatria medzi zdravé deti. Nie za takýchto podmienok.

@heleninamama nedá mi nereagovať, ale takto hodiť všetkých do jedného vreca... Ako môžete na 100% vedieť a tvrdiť, že autista je za vodou a nikdy nebude pracovať... Nie je totiž autista ako autista. Veľa z nich vedie normálny život, majú prácu, rodiny, deti, ani by ste nepovedali že majú nejakú diagnózu alebo Nálepku. Ja mám dieťatko s PAS, dali mu zatiaľ diagnózu Asperger, ale nikto mi presne nepovie, či je to navždy, alebo z niečoho jednoducho vyrastie. Nemám žiadne výhody s jeho diagnózou spojené. Akurát tú nevýhodu, že nemôžem pracovať na plný úväzok. Malý je v normálnej škôlke, má síce asistentku, ale pekne sa zapája, pracuje, do škôlky sa teší a chodí tam rád. Dúfam, že to tak aj ostane a že to tak bude aj keď nastúpi do školy. Kto nevie, tak by ani nepovedal, že vôbec nejakú diagnózu má. A ja ho mám teraz podľa vás dať do špeciálnej školy pre podľa vás retardované deti? Len pre zaujímavosť, moje dieťa je nadpriemerne inteligentné, naučil sa čítať keď mal tri roky, pozná abecedu, čísla, dokonca aj v angličtine...

@mahuliena_biela Píšem o deťoch, ktorým stačí k zurivému záchvatu buchnutie stoličky, ktoré sa celé hodiny kývajú a vydávajú zvuky, škriekajú... Taký sa sotva začlení, zamestná a bude normálne fungovať. Deti, ktoré sa normálne zapájajú do vyučovania, sú iná kapitola. Lenže nie všetci autisti sú takí, mnohí nie sú ani špeciálne inteligentní, ani nezvládajú bežný život.
Ale stále trvám na tom, že takéto deti potrebujú inú školu, nie bežnú triedu s 20 a viac deťmi. Lenže u nás je všetko, čo sa názve iné, špeciálne chápané ako hanba. Presne tak to vidíte aj Vy, podľa vašej reakcie. Ten chlapec skončil v škole pre autistov. Mentálne postihnuté deti chodia (aspoň tu u nás) na úplne inú školu.

@heleninamama Nikto nespochybňuje, že každé dieťa má právo na vzdelanie, bez ohľadu na to, či má nejakú dg. Každé dieťa má právo aj na pokojnú výučbu a na to, aby nemalo ujmu na zdraví. Taktiež má každé dieťa právo na rovnaké možnosti a rovnaké zaobchádzanie. O tom, či sú práva všetkých detí uspokojené na oboch stranách môžeme viesť diskusie (vôbec stým nemám problém). Zväčša však ťahajú za kratší koniec deti so zdravotným znevýhodnením (nehovoríme len o autizme).
Problém je však už so samotnou integráciou/inklúziou. Na Slovensku je postavená úplne nešťastne pre všetky zúčastnené strany. Takto sa integrácia/inklúzia nerobí, to čo funguje na Slovensku by sa ani tak nemalo volať. Veľa príkladov úspešnej integrácie môžeme vidieť vo vyspelejších štátoch, napríklad sú nevyhnutné malotriedky, potrebný školený personál, a najmä edukácia na všetkých frontoch. U nás o tom môžeme bohužiaľ len snívať. Mnoho detí (najmä s autizmom) nezvláda našu formu integrácie, ale veľa z nich by integráciu zvládlo, keby sa robila ako je treba. Preto zdravotne znevýhodnené deti ťahajú za kratší koniec. Vzhľadom na ich zdravotný stav nedostávajú reálnu šancu na normálny život, kde by mohli v dospelosti adekvátne prispievať do spoločnosti.
Neviem, či si bežní ľudia uvedomujú ako nesmierne nákladná je celoživotná ústavná starostlivosť. To je generovanie čistej a vysokej straty. A pritom stačí skúsiť robiť veci inak. Nehovorím, že tým začleníme všetkých. No určite začleníme významne viac ľudí so zdravotným znevýhodnením do bežného života. V Anglicku si pred istým časom nechali urobiť štúdiu, koľko stojí takáto ústavná starostlivosť a koľko stojí poriadna včasná integrácia/inklúzia. Vyšlo im, že jednoznačne treba zamakať na včasnej dobrej integrácii/inklúzii a výdavky štátu budú v tejto oblasti niekoľkonásobne nižšie. Tam sa podľa toho aj zariadili. Na Slovensku sa politici stále tvária, že to nie je problém, prípadne, že to neexistuje ☹

"Tí iní sú zvyčajne "za vodou" - sú to od narodenia až po smrť celoživotní poberači rozličných dávok zo štátu, len máloktorý z nich bude po skončení školy aj pracovať."
Toto je nočná mora všetkých rodičov detí so zdravotným znevýhodnením. Stále rozmýšľam o tom, čo bude s mojim dievčatkom, ak tu nebudem. Ide mi až mráz po chrbte. Na Slovensku neexistuje starostlivosť o ľudí s autizmom. Existujú len klasické psychiatrické ústavy, o ktorých každý koho sa to týka dobre vie ako (nie dobre) to tam funguje. Pritom veľká časť ľudí s autizmom nemá mentálny postih. Autizmus je dg, kde vidíš svet inak ako my bežní ľudia. Inak mu rozumieš, inak sa správaš. Neznamená to, že máš automaticky mentálnu retardáciu.
Neviem, či vieš v akej výške sú tieto "super" dávky a že normálne žiť sa s nimi nedá. Ak ti ich vôbec priznajú. pretože nie každý "autista" má nárok na príspevky, ale to je iná kapitola. My poberáme "až" jeden príspevok, iné ani nemáme šancu dostať.

"...každá matka takéhoto dieťaťa napíše, že je unavená, vyčerpaná, pritom je s ním doma, je to jej hlavná pracovná náplň"
Ako matka dieťaťa s autizmom ti poviem, že táto veta veľmi človeka zamrzí. Neviem, či si bežní ľudia uvedomujú, že je to naozaj starostlivosť 24/7 a po mnoho rokov. Viac ako pri bežných deťoch (mám aj bežné dieťa). Táto práca je nesmierne náročná. Teda ak sa k tomu rodič stavia zodpovedne. Mohla by som ti tu písať o tom, ako spávam bežne len 5-6 hodín, pretože, keď moje deti zaspia vyrábam pomôcky na mieru. Koľko času a úsilia to stojí. Ja nemám čas toto robiť cez deň. Pri jednom bežnom dieťati by som mala. Neviem, či si vieš predstaviť, že sa ti dieťa v 5 rokoch stále v noci budí a nemôže spať, a ty nespíš s ním. Neviem či si vieš predstaviť, že často sú tieto deti na špeci diétach a stále sa im špeci varí, aby nemali kŕče a bolesti. Táto práca nie je zaplatená, veľa z nás ju robí zadarmo, alebo za úplne smiešne peniaze. Kto nezažije, nevie.

Tiež však rozumiem, že rodičia bežných detí majú strach, najmä ak príde k nejakému "výbuchu". Avšak, bežnému dieťaťu s autizmom nestačí ako podnet k agresívnemu výbuchu vrznutie stoličky. To tak nefunguje. To sa muselo zbierať veľa podnetov a potom prišla posledná kvapka. Samozrejme to neznamená, že na to má právo, že je to ospravedlniteľné. To nie. Ale je potrebné zapájať do toho vždy obe strany. Teda urobiť integráciu tak, aby reálne fungovala. A nie len tak, aby sme si odškrtli, že robíme integráciu.

Ja tiež nesúhlasím s tým, aby dieťa ktoré ubližuje iným deťom, chodilo do bežnej školy. Také dieťa tam nemá čo robiť, bez ohľadu na to, či má alebo nemá nejakú dg. Toto nie je akceptovateľné.

@heleninamama Nevidím nič zlé na špeciálnych školách. Neviem, čo je na tom zahanbujúce. Práve naopak. Avšak pokiaľ viem na Slovensku existuje len zopár špeciálnych škôl, či skôr tried, ktoré môžu navštevovať deti s autizmom, ktoré majú normointelekt. Na jednu sú čakačky aj 3 roky a nemáš isté, či ti tam dieťa vezmú.

Tu máme v školskom systéme také vákuum dokonca. Dieťa s autizmom a normointelektom ti do bežnej špecky nevezmú, lebo nemôžu. Nechcú ich zväčša ani v bežných školách, pretože s nimi nevedia pracovať. A rodičom neostáva nič iné ako mať dieťa doma na individuálnom vzdelávaní. No a toto je strašne frustrujúce. Máš už o príjem menej, a veľmi často končia maminy na antidepresívach lebo sa stanú defacto "väzňami" systému. O tom akú šancu má takéto dieťa na zaradenie do spoločnosti ani nepíšem, myslím, že je to jasné.
Tým nehovorím, že má chodiť nasilu do bežnej školy (najmä ak tá škola nemá záujem o skutočnú integráciu). To nie je riešenie. Len sa snažím reálne ukázať aké my s našími deťmi máme, teda vlastne nemáme možnosti. A nikto kompetentný to nechce riešiť, bohužiaľ ☹

@heleninamama áno všetko sa točí okolo inak obráteného dieťaťa, a aj bude.
Pretože možno toto dieťa nebolo prijaté do MŠ, kde sa už malo socializovat, pretože toto dieťa je ochudobnené o iné autority ešte v rannom veku, pretože inkluzia je povinná až od 5r či školského veku. Toto tento štát zanedbáva. A potom ich hádže štát ,,do vody".
Keby tieto detičky s normointelektom len s malými muskami mohli denne navštevovať ms a vytvárať si priateľstva a učiť sa režimu v kolektíve, mimo domu, boli by v škole ako medik.
Lenže im to umožnené nie je!
Už MS sa boja diagnóz, vybaviť asistenta alebo nebodaj dovzdelavanie učiteliek v MŠ, je niekedy nad sily.
Dieťa, ktoré má normointelekt, je sebestačné v hygiene, jedeni, obliekaní, komunikácii, nepatrí do špeciálnej MŠ.
A ver mi, aj autisti pracujú a odvádzajú dane, mnohých máš možno vo svojom okolí, ani o nich nevieš, majú deti, rodinu.
Netreba hneď pred týmito ľuďmi zatvárať dvere.

@miminkanase To, že zanedbáva štát a šetrí nesprávnom mieste, je jedna vec. Nie sú peniaze na špeciálne školy, (pre tieto deti, nie pre mentálne postihnuté), dokonca ani na triedy, kde by ich bolo menej. Učitelia sú aj bez integrovaných detí nezaplatení za svoju robotu, na asistentov nie sú peniaze a aj tí, ktorí sú, robia za smiešnu sumu... A za málo peňazí je len málo muziky. To všetko, je pravda. Ale prečo by na to mali doplácať nevinné zdravé deti? Treba riešiť problém, nie presunúť ho na iné miesto a tváriť sa, že je to vlastne ok a sú to deti ako všetky ostatné a zvládnu to.
Ver mi, že keď u nás začala matka tohoto chlapca vykrikovať na Zrpš, že všetko sa bude točiť okolo jej syna, rýchlo sme ju usadili. Vzniklo napätie a boj. A veru mu to dali aj deti časom vyžrať. A to, čo si vypočula po tom poslednom incidente na seba a na svojho syna ju asi zranilo, keďže chlapca vzala zo školy preč. Lebo to, čo sa dialo v triede, bolo poškodzovalo ostatných. Neustály stres, stráženie dverí, aby neušiel, nemohol zostať ani na minútu sám, vyrušovanie a doslova znemožnovanie učenia, keď celá trieda sedela mlčky a učiteľka, asistentka, privolaná psychologička a špeciálny pedagóg sa snažili utíšiť amok. A mater ešte riešila, či ho nechytili a nestihli prisilno... Srandičky typu, že celú hodinu si vyspevoval, búchal knihou o stôl do taktu, behal dookola po triede a mával rukami, museli ho pravidelne vyvadzať z triedy... Samozrejme, vypočuli sme si, že to nerobil naschvál, bol psychicky unavený, nevládal spracovať podnety, mal zlý deň, ale zároveň aj, že doma si máme deti doučiť sami.
Celý tento experiment spôsobil, že škola, deti aj rodičia sa oblúkom vyhnú takýmto ľuďom. Nieto, aby sa s nimi priatelili a snažili sa ich prijať. Presný opak toho, čo sa malo dosiahnuť.
Keď máte doma postihnuté a zároveň aj zdravé dieťa tiež ho zanedbávate a neriešite, lebo len to postihnuté je dôležité?

@heleninamama smutne je,ze su triedy,kde to nefunguje a triedy,kde to funguje.Chyba moze byt na strane dietata s dg,ale aj na strane zdravych deti,ktore nie su pripravene a naucene akceptovat inakost.a to je velka skoda.Stale su tam 2 strany mince.Len jedna je vacsinou v nevyhode od prirody a tazko sa to meni.Ta druha ma vacsie moznosti to vykompenzovat...V skolke bol chlapcek,co vsetkych hryzol.Nechcel tam chodit,mal nervy.Rodicia to riesili,ucitelia spolupracovali a po case to robit prestal.Co myslis,co by sa stalo,ak by to bol auti chlapec?A ano,ak su doma dve deti,jedno s dg a druhe bez,tak sa kazde z nich musi prisposobit do takej miery,do akej dokaze,agresivita nie je pripustna v ziadnom pripade.Ale ak je niekto slabsi,tak sila toho druheho je v tom,ze mu poda pomocnu ruku a nie,ze si vymedzi svoj komfort.O tom by podla mna mala byt spolocnost.Od mala vedena takymi rodicmi,ktori to beru ako samozrejmost.Ale ano to je utopia,ze 🙂

@tululu Integrácia nie je všemocná a keď v nej niekto vidí úplnú spásu, býva sklamaný, keď nefunguje.
My sme spoločnosť idúca od extrému k extrému a inakosť v akomkoľvek smere dnes kladieme a piedestál. Aj na úkor normálnosti.
Ja som racionálny, priamy človek a nepáči sa mi ani označenie - inak obdarené deti, lebo v tom dar nevidím. Len tragédiu pre rodinu aj spoločnosť. Je smutným faktom, že takéto dieťa často rozvráti rodinu a doslova ju zničí. Bývalá kolegyňa má mentálne postihnutú dcéru - už dospelú a druhá, zdravá dcéra jej dnes vyčíta, že v detstve sa všetko prispôsobovalo tej druhej a na ňu kasľala. Pritom v detstve a v puberte sa o sestru starala, pomáhala a kamarátka verila, že budu mať dobrý vzťah vždy. Dnes je matka ako medzi mlynskými kameňmi a vyčíta si to. Dcéra jej doslova ušla, ona je doma s tou postihnutou a trápi sa. To dievča je na úrovni 6-7 rokov a rado sa hrávalo s mojou dcérou. Vedela všetko o poníkoch, monsterkách... A dcéra ju dlho vyhľadávala, obdivovala, vydržali sa spolu hrať celé dni. Dnes je dcéra v puberte a hoci ju dievča stále volá, pozýva... nechce sa jej, nezaujíma ju to, má iné kamarátky. Ako ju k tomu donútiť?
Proste, život s iným dieťaťom nie je ľahký, a nie vždy sa dá pomôcť, nie vždy je to preklenutie dvoch svetov možné a ľudia pritom nemusia byť zlí...

@heleninamama Suhlasim.No vacsinou ta integracia nie je robena spravne.A ani inkluzia.Urcite by to islo lepsie,ak by vsetky strany vedeli,o com to je,pretoze je fakt,ze ani normalne dieta z normalnej rodiny sa takmer nikdy nezacne spravat agresivne.Ak sa dieta sprava agresivne,ci uz normotypove alebo s nejakou diagnozou (ale normalnym intelektom) tak je za tym nieco.U normalneho dietata vacsinou problemy doma v rodine,u toho ineho pretazenie,nepochopenie alebo u oboch provokacia,sikana....V kazdom pripade treba riesit pricinu...Pred 80 rokmi sa snazili kazdu inakost vymazat z povedomia ludi.Teraz ju netreba davat na piedestal,treba sa s nou ucit len normalne zit.Tiez mam znamu,ktora sa 20 rokov stara o leziaceho syna.Maju aj druhu dceru,ktora je uplne v pohode, s bratom ma dobry vztah,rodicia ju nezatazovali nad mieru.Matka sa v tomto pripade popasovala s touto situaciou ako hrdinka.Jej praca,kamosky,zivot isli na dlhe roky do uzadia,az kym dcera nevyrastla a ta matka si nasla pracu na ciast. uvazok a mohla si k synovi na par hodin dovolit opatrovatelku.Vzdy je to o ludoch,ako to zvladnu,kde cerpaju silu...Nikto to necaka,nikto si to nepraje.Moze sa ti narodit take dieta,vnuca...Ale teda ak je dieta s normalnym intelektom ale ma aj diagnozu,vacsina rodicov bojuje za to,aby malo co najviac normalny zivot.Mam kamosa,ma postihnutu nohu,na nohe len 3 prsty,cize kriva.Pred 35 rokmi neboli take moznosti a tento moj uplne v pohode a inteligentny kamos chodil do speci skoly pre deti s mentalnym postihnutim.Lebo do normalnej ho nechceli,ze bude zdrziavat deti,problem pri presune medzi triedami a bla bla bla.To su strasne veci.Co si on prezil a nezlomilo ho to.A ako si povedala,dar to podla mna tiez velmi nie je,aj ked od Einsteina,cez Teslu,Edisona,Newtona az po Elona Muska,vsetci su/boli na autistickom spektre.To je tiez fakt.

@heleninamama Nejdem sa zastavat toho chlapca v tvojej triede, lebo nepoznam situaciu. No ale ta tvoja veta: A veru mu to dali aj deti časom vyžrať.
Ta hovori za vsetko. Bohvie ako dlho mu to davali vyzrat. Bolo by asi vhodnejsie nepisat tie ostatne "nevinne" deti, take nieco neexistuje.
Moj znamy ma dve deti, starsieho problemoveho chlapca, na ktoreho sa stazovali rodicia, neskor aj ucitelia. Otec to vzdy zmietol pod stol so slovami, sprosta ucitelka, ale co, nech si deti vybavia medzi sebou ucty. POtom mu nastupila do skoly mladsia dcera a ta nezapadla, deti jej robili zle. Otocil zrazu o 180 stupnov, a chodil dohovarat tym detom, nech sa tak nespravaju. Tym chcem povedat to, ze kazdy to vidime cez tu svoju perspektivu, podla toho, v akej sme prave situacii.

@lilitela Už len toľko k tomu: Deti mu dali vyžrať najmä aroganciu jeho matky, ktorá neustále útočila, obviňovala ich z provokovania, okrikovala, vyhrážala sa všetkým - deťom, rodičom, učiteľke, vychovávateľke, asistentke a to pri každej príležitosti. Aj keď na to nebol dôvod.
Otec chlapca bol iný, aj na triednej schôdzke ochotne odpovedal na otázky a vysvetľoval situáciu, ale myslím, že boj s manželkou vzdal. A chlapec bol zrejme aj nárazníkom ich sporov. To už je jedno. Ja som len rada, že to skončilo. Môj syn chodí od vtedy do školy v kľude a verím, že aj ten chlapec je na lepšom mieste.

Nuž, ani sa nečudujem, že "iné" deti nemajú šancu sa integrovať v tomto štáte. Keď čítam tie príspevky tu, aj v iných témach, to samá netolerancia, osočovanie... nulové pochopenie. vychovávame zrejme to isté ako sme my.

@lilitela Samozrejme. Vždy je chyba z tých zdravých, iní, to sú vždy stelesnení anjeli a všetci im len ubližujú. 😂
A matky takýchto detí sú láskavé a chápavé - ale len k svojim deťom. Svoj hnev, frustráciu a pocit krivdy si vylejú rady na ostatných. Lebo celý svet môže za to, že jej dieťa je iné a proste niekde nezapadá, niečo nezvláda...

@lilitela vieš ale je iné ak máte v triede integrované dieťa s telesným postihom, ktoré nijako iným deťom neubližuje fyzicky a výrazne nenarúša vzdelávací proces a iné mať také, ktorému škola nevie vytvoriť podmienky, aby to bolo bezpečné pre všetkých. V prvom prípade to naozaj všetkých zúčastnených obohatí, v druhom všetci trpia. A to my máme v škole od detí s pohybovým obmedzeniami, cukrovkárov, epileptikov, s načúvacím prístrojom a podobne.
Ja by som povedala, že v prípade autorky nie je problém v inakosti, ale v agresivite, zlej, nezvládnutej integrácii.
A za mňa agresivita do školy nepatrí a úplne jedno či zdravý či chorý žiak.

@heleninamama
tak, ako mama autistu ti poviem, že si povedala peknú sprostosť. Že každá matka autistického dieťata je doma a je vyčerpaná, smutná atď... ja mám doma dieťatko s poruchou autistického spektra. Môj syn nie je postihnutý takže Ťa poprosím aby si nehádzala všetky autistické deti do jedného vreca a nebagatelizovala autizmus ako taký pretože porucha autistického spektra môže mať 1000 podôb, niektoré deti majú zanedbateľné priznaky a následky. Radšej si prosím naštuduj viacej informácií o autizme ako takom, lebo čítať toto od laika je prinajmenšom pre matku ako som ja smutné.

na mojom dieťati by si Ťažko badala, že je iné, pretože sme diagnózu zachytili včas. pracovali s ním terapeuti zo zahraničia. áno bolo to vyčerpávajúce - ale neboli sme doma na zadku a neplakali do vankúša.. žili a žijeme veselý život. teraz, keď je už po terapiách, po súkromnej škôlke kde mal svoju asistentku a pekne sa zaintegroval sme ho dali do štátnej školy. normálnej klasickej školy kde má svoju asistentku. A poviem Ti iba jednu vec - mať v triede autistické dieťa je pre všetkých ostatných výzva a cesta zároveň. už tam sa môžu deti učiť, že každý sme iný. učiť sa trpezlivosti, pochopenia. Stretla som sa aj s tým, že niektoré "Zdravé deti" sa posmievajú "tým iným - druhým"--- ako bolo spomenuté u autistu nie je typická resp. prvoplánová agresia z ničoho. buduje a rastie v ňom na základe podnetov ako -posmech, výsmech, robenie zle zdravým dieťatom tomu "inému"... stretli sme sa s tým. aj s tým, že moje dieťa kopol chlapec, lebo len tak sedel a kreslil si a nechcel sa s nikým hrať.

@heleninamama Ja neviem, ci mam este reagovat, lebo sa budem opakovat. Napisala si, ze deti mu to dali vyzrat. V druhom prispevku si napisala, ze deti mu to dali vyzrat za jeho matku. Napisala si to stylom zadostucinenia, a ze snad je to este aj podla teba v poriadku a stojis si za tym. Aj tvoj smejuci sa smajlik v tej ironii asi hovori za vsetko.

Ja osobne som nikde nenapisala, co mi podsuvas, ze "ine" deti su ti anjelikovia.
Naopka, to ty veris, ze tie zdrave deti su "nevinne" a to citujem teba.

Nekontrolovatelne agresivne deti ozaj nemaju co v skole hladat, osobne sa mi nezda, ze by pedagogovia dovolili, aby to zaslo az tak daleko.
Ked vylucim toho agresivneho, a pozriem na tie ostatne, co ostali, tie neagresivne, tak nikdy, ale nikdy som este nepocula, ze by sikanoval niekto, kto je na voziku, alebo ma Aspergera a pod. Cize sikanuju zdrave deti. Akurat si to ich rodicia nedokazu priznat. Dokonca ani ucitelia si castokrat nevedeia priznat (nechcu), ze v ich triede je sikana.

@heleninamama ďakujem za tento pohľad a presne ste to vystihli. Aj pri najväčšej tolerancií voči ,,inakosti." To majú ostatné deti trpieť nepredvídateľnými reakciami ,hlukom, agresivitou a podobne ? Oni nemajú právo na pokojnú výuku? V našej triede je presne tento scenár a sme z toho všetci unavení už len z počúvania, čo musia naše deti denne zažívať kvôli jednému žiakovi. Podľa mňa je toto maximálne neohľaduplné chcieť od ostatných 20 detí aby súhlasili a správali sa podľa neovládateľného jedinca. Skúste vy pracovať na niečo novom, na čo sa potrebujete povedzme zaškoliť pričom vám bude niekto nonstop niečím trieskať kričať a inak vás vyrušovať. Chcem vidieť čo by ste sa naučili takýmto spôsobom. Prečo to máme očakávať od našich detí !