Vadí mi, keď moje dieťa berie niekto na ruky
Ahojte baby,máme doma 2 mesačného synčeka...a veľmi ho ľúbime..ale akonáhle ho niekto zoberie na ruky, tten niekto myslím aj z rodiny, nie to ešte niekto cudzí,tak mi to vadí,je to normálne?že ho chcem mať len pre seba a pre manžela? 🙂 asi nie som normálna však...
tak toto vadi aj mne,je to asi prirodzene,aj ked napr. kamoska to vobec takto neberiat,ta svoju malu necha pestovat vselikomu s radostou 😀 ... mne jedine moja mama nevadi,tej maximalne verim,aj som ju uz nechala samu na hodinku s nou a vyrazila som von,to som sa prekonala...,ale na mm mamu kukam jednym ockom a kontrolujem,to ju len dvakrat drzala.. mm dostane tisic pokynov co moze a nemoze,az si zo mna robi srandicky..a neznasam,ked ju chytaju za rucicky,lebo si ich zuzle,to mam nervy a ideme umyvat ... ale ja som presvedcena,ze babatku je prve mesiace najlepsie len u mamicky a ocka,ze mu to prospieva a nemaju ho natahovat ini ludia,vela deti je prave z toho mrzutych...neskor je to uz o inom,samo si vyberie koho chce a koho nie...
@charlottte
moj ma 17 mesiacov a este stale sa tak isto citim !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
par ludi mam ok, ale zvysok... nozis sa mi otvara vo vrecku....
Mna by zaujimalo do akeho veku je to podla vas NORMALNE.....
Mne to po urcitom case pripada ani nie tak nenormalne, ako skor NEREALNE.... To sa s detmi aj sprchujete? Alebo chodite s nimi v rukach na zachod? Alebo v pripade, ze musite zabehnut do obchodu po jednu vec, tak vychystate novorodenca a idete spolu, aj ked je manzel doma? Alebo ako si to mam vysvetlit? Celkom ma to zaujima...
Tiez mi pripada dost nenormalne nedovolit rodine(aspon tej nablizsej-ako je brat, sestra, mama, otec, dokonca i manzel) potesit sa z noveho potomka v rodine...
Chapem, ze priatelia a daleki znami nemusia babatko hned brat na ruky.... Chapem, ze to moze trvat par mesiacov...
Ale aby moj manzel a rodicia nemohli zobrat na ruky svoje dieta/vnuca...to mi pripada absolutne nenormalne... 😒
Asi som nenormalna ja...alebo to je tym, ze doteraz sa ma vzdy kazdy spytal, ci moze moje dieta zobrat na ruky...hmmmm ( iny kraj-iny mrav)
@digysa Tak toto veľmi teda zaujíma aj mňa, môj prvý príspevok tu samozrejme netreba brať úplne doslovne 😉 ale švagriná decko nepustí z rúk a to má už malý 3 roky... no, minule ho pustila, ale to sme sa všetci divili, či sa nepomýlila, možno sa už začína normalizovať, fakt dúfam, ale doteraz vždy, keď sme ich videli, tak decko sa od nej nemohlo vzdialiť ani na pol metra a ešte mala okolo neho tak ochranne ruky, ako by sme snáď boli svorka vlkov, čo jej ho chcú zožrať.. 😒
to nie je ani o tom, ze to dieta nikdy nepustis z ruk, ze ho najblizsi nikdy nemôzu mat na rukach, ...je to skôr o tom pocite matky vnutri..taky ten pocit..poloz ho, nechaj ho..toto je len moje..mas potrebu si dietatko chranit / aj ked v podstate nie je pred cim /, chces ho len ty..je to take pocitove..teda aspon u mna..tak si myslim, ze to citia skoro vsetky prvomaminy..a potom , aj ked pride dalsie dieta, sa ten pocit vrati zas pri tom malom drobcekovi.. /ja to mam este aj teraz obcas...taky ten divny pocit, ked mi niekto zoberie Maťka na ruky..pozrite sa nanho..ale nechytajte mi ho..tento je len môj a som nanho hrda, neberte mi hooo .. tazko sa to opisuje..je to pocit, to co mam vnutri seba..ale nebranim nikomu ho vziat na ruky/
Tiež som nechcela, keď bol malý babo, aby ho brali iný na ruky a to hovorim aj o najbližších, ked si ho nachvílu zobrali popestovať tak som trpla, sama neviem čoho som sa bála, postupom času sa to vytratilo, asi som sa potrebovala uistiť, že nie len v mojich rukach je v bezpečí. No a u tých nie najbližších mi hrozne vadilo keď mi ho hladkali a obchytkávali, trpla som či majú čisté ruky. Dnes ma môj poklad 19 mesiacov, nebranim, keď ho chcu zobrať na ruky, malý aj tak rozhodne či chce íst alebo nie.
Nikdy se mi to nestalo, nikdy jsem se osobne nesetkala s takovym pocitem 😉
...a z toho mozna i vychazi ten fakt, ze moje deti nikdy nebyly uknourane, bojacne, zavisle.....vzdy max. spolecenske 😉
ahojky, tento pocit presne poznam. a mna najviac vytaca svokra, lebo ta do toho este zacne recnit co mam s malym robit atd... tak mam chut jej povedat ze nech prestane mudrovat, ze nema vo vsetkom vzdy pravdu ako si mysli, a ja som jeho mama a viem co je pre neho najlepsie.
k nam sa chcela nastahovat hned po porode na dva tyzdne, a to ja som okamzite zatrhla. ja sa o maleho s nou delit nebudem, je to moje dieta a ona si nema co dokazovat aka je ona respektive bola dobra mama. Teraz je rad na mne si uzit rodicovstvo... a popravde maleho jej nedavam vzdy, ja si musim vytvorit take svoje bezpecne prostredie a az potom maleho zverim inym na ruky, pokial nemam pocit ze som panom situacie ja (ze jednoducho dam najavo ostatnym ze ja som ten kto rozhoduje co sa s malym bude diat a co nie) tak nikomu maleho nedavam. Mna osobne take nieco strasne stresuje ked ludia maju predstavu co u nas budu robit s malym a ani sa nespytaju mna ako matky ci s tym suhlasim... tak si vytvaram take svoje prostredie, ze az ked citim ze je to vyslovene na mne a nie som pod natlakom maleho niekomu dat... ak az potom riesim...
Mozno sa vam to zda divne, ale toto je jediny sposob ked nie som pod taskym stresom... a pokial funguje tak ja som spokojna. Ostatni musia respektovat to ze som rodic. PS ked som svokru nechala s malym dlhsie samu (vybavovacky po uradoch) tak ta by mu bola rovno dala caj keby sa u nas vyznala v kuchyni... podotykam ze maly bol plne kojeny a mal tusim 4 mesiace iba.... no a vo mne to vrelo.. preto taky ochranny mechanizmus... a svokre maleho nechat... ehm dost si to pokazila pretoze mna vobec nerespektuje ako matku a stale recni o tom ako jej deti co uz robili vo veku maleho... no proste hruza 😖 takze ja som sa dostala do takeho stavu natlakom od ostatnych co mali ocakavania a vobec sa nepytali mna...
..to nechcem vidieť,keď Ti prinesie domov dievča,to ju budeš naháňať nožom?? 😉
@petkave nepoznám tvoju svokru,ale určite to nebude až také zlé,keď si si zobrala jej syna za muža..a určite sa cíti možno aj zle z tvojej reakcie..podľa mňa sa treba vžiť do jej kože,asi tiež by si bola z toho smutná,keby sa Tvoja nevesta takto správala,ako keby si mala lepru.. 😨 tiež je to babka ,len aby to tvoje malé neliplo na ňu viac,ako na tvoju mamu.. 😉
Ahojte maminy, ja sa hlasim, ze mam tiez asi podobnu diagnozu, ako zakladatelka temy, len ta moja je specificka v tom, ze mne sa jezia vsetky chlpy, ked si malu berie na ruky svokra. Je to jej prve vnuca, tesili sa nan, cele tehotenstvo mi pomahali aj viac ako som potrebovala (aj viac ako som si zelala), ved ja jej chcem dopriat aby sa potesila s malou, len uz ked sa priblizuje a vidim aka je mrna rozhadzana z toho, ze ja som rozhadzana z toho, ako sa jej moja svokra maznavo prihovara, uaaaaa uz teraz mi zostava trosku zima na chrbate... Este ju natriasa ked sa zacne mrvit a plakat, hovori jej: "ťi moja malinkata, ťi maš na to papiere aby si plakala, ľebo ši ešte maľinkata, len ši poplač, deti rastu s plačom, ňó" A posiela ma žehliť, alebo variť, že ona ju popestuje. Hned by som vzala malu a utiekla... ☹ ☹ ☹
Baby a možno by pomohlo tým ľudom povedať ako to cítite ved tiež boli matky. Proste slušne povedať: prepáčte ale ja mám teraz taký pocit že ho nechcem púštať z rúk a ked by to pochopili som si istá že na chviločku by ste im aj dovolili a zasa oni by to rešpektovali a aj by vám ho skoro vrátili. 🙂
@danjelca Myslím, že by si zaťukali na čelo... aj ja by som si... že je to prirodzený pocit na začiatku, keď je bábätko maličké, neznamená, že ho netreba prekonať, aj pre svoje psych.zdravie aj pre dobro dieťaťa a celej rodiny... dieťa nie je len moje... Zbytočne sa na takéto pocity netreba upínať, ako napísala @irriss, tí ľudia dieťa neberú na ruky, aby mu ublížili, alebo aby Vám sa ježili chlpy, ale preto, že ho milujú a tešia sa z neho, to dieťatku neublíži...
@eaka ale myslím že ide o ten pocit, že su to ludia, ktorý nemusia mat v sebe dobré energie a dieta je z toho nanervy. Má velmi citlivé vnímanie žiaden "ochranný obal" okolo seba, ten mu tvorí matka a preto tento pocit, lebo mama prirodzene cíti, že ho púšta z ochrany...na energetickej úrovni.
@danjelca O energetickej úrovni neviem nič, ale ak je dieťatko nervózne, tak to podľa mňa bude tým, že je nervózna jeho mamina, takže keď sa ukľudní, tak bude kľudné aj dieťa.. Ja sama som povedala, že ten pocit tam môže byť, nikomu ho nevyhováram ani nevravím, že sú maminy divné, nič, ale treba uvažovať racionálne a uvedomiť si, že milujúca rodina je pre dieťa len a len plus a robiť zbytočné negatívne vlny pre zbytočnosti..povedala by som... keď raz príde dieťa, málo vecí bude tak, ako si to predstavujem ja, netreba si za každú blbosť robiť nepriateľov... Ja viem, že dnešným trendom je presadzovať si svoju za každú cenu, ale proste si myslím, že vo vzťahoch s rodinou to nie je na mieste, nemôžu všetci všade len rešpektovať mňa, ak chcem rešpekt dostávať, musím ho aj dávať.. Ak je dieťatko v poriadku, napapané, prebalené, kľudné, prečo ho nedať na ruky babičke, tete, strýkovi, bratrancom a sesterniciam, bábo dá najavo, že toho už má dosť, že chce ísť k mame; mama je stále tam, ak bude mať pocit, že už dosť, tak si vie dieťatko zobrať naspäť k sebe, vie dať pozor na to, aby bábo nechytali za rúčky a upozorniť na to, aby bábo nebozkávali a nekašlali naňho, to všetko má pod kontrolou... nie je dôvod robiť zbytočnú paniku...
@danjelca Keď som v Amerike povedala, že k bábätku by sa prvý mesiac nemal priblížiť okrem najbližšej rodiny vôbec nikto, kvôli imunite, tak na mňa pozerali, ako by som padla z mesiaca, tam by nikto nevydržal tak dlho čakať, kým si uvidí vnúčatko, neterku či synovca... Samozrejme, všetko s mierou, určite nikto chorý, ani len trošku, a žiadne dlhé návštevy, veď aj mamička je určite vyčerpaná, to by zase mali rešpektovať aj návštevy... ja osobne sa na také skoré návštevy nepchám, ale keď porodila kamoška, tak u tej som nebola nasáčkovaná len preto, že som bola odcestovaná...
Ale samozrejme, z druhej strany, by to rodina mala rešpektovať, keď noví rodičia dajú jasno najavo, že prvý mesiac návštevy neprijímame... nič by som na to nepovedala, ani by som sa tak skoro na návštevu netrepala.. 😉
prvý mesiac tiež náštevy nepodporujeme..dostali fotky cez e-mail...je dost náročný prvý mesiac nieto ešte sa venovat náštevám..času dosť...
svokra to sme pohadaný a nebavíme sa od svadby takže máme klud a keby to tak nebolo tiež by som mala len nervy z nej
a to či citi dieta aké má energie - tak to si myslím že cíti lebo náš Matuš napr vie íst bez problemov na ruky aj cudziemu aj ked ho vidi prvý raz - ovšem musime byt nablizku - a sú ludia čo sa ich strani alebo odmieta vôbec k ním íst , napr k svokrovi a my to rešpektujeme ked nechce Matuš k nemu íst na ruky tak nechce..bohužial
@danjelca To je všeobecná tendencia, tiež som si kedysi myslela, že keď mi má niekto pomáhať, nech mi navarí a uprace a tak dá mi čas s dieťatkom bez povinností, ale aj mamičky priznajú určite, že keď majú bábo celý deň na rukách a na krku, tak aj pomoc rady uvítajú takú, že niekto sa povenuje dieťatku a ony majú voľné ruky na iné aktivity 😉 Ale pomoc treba samozrejme prispôsobiť tomu, čo potrebuje konkrétna mamina. Nie je problém sa opýtať 🙂
ahoj,ja som mala prve mesiace rovnaky pocit,nevadilo mi,ked maleho chytala moja mama,ale napr.otcova druha zena,alebo svagrina,ano,dokonca svokra bola taka hnusna,ze isla do zahrady pokukat,aky tam mame ,,bordel",pohladkala psa a potom mojho maleho,ktory bol 5 tyzdnov v inkubatore,narodil sa o 8t.skorej,toto som ja nevedela,ale mama ju videla,ale bala sa mi to povedat,nech niesu zvady,baby ja to vediet,tak asi explodujem,odvtedy som na nu davala bacha 😠 ten pocit sa tak do polroka vytratil,pri prvom mi to vadilo tiez,asi tak isto dlho priblizne...
.........zacinam mit strach byt babicka... 😢 😢 😢 😢 😢
p.s. a vzhledem k veku meho syna (21 let) je to dost aktualni... 😎
bojim, bojim, bojim....ze pry nesmim rikat nic...
A SAKRA ZE MUZU !!!! 😝
@xlucia Myslím, že je pekné a vhodné ponúknuť pomoc, akúkoľvek, ktorá konkrétnej mamine vyhovuje... je už na mamine, či ju prijme alebo nie, ale aj odmietnuť ju treba nejak normálne. Aj svokra je človek a zaslúži si, aby sa k nej ľudia správali ako k človeku (aj nevesta 😉 ). A keď chce niekto pomáhať, prečo mu neurobiť tú radosť a umožniť mu to?
@eaka @danjelca kedysi byvalo na Slovensku zvykom pocas sestonedelia zavesit ku posteli mamicky-sestonedieľky a jej dietatka plachtu, za ktorou boli chranene pohladom inych ludi (navstev, rodiny)... To kvoli zosilnenemu vnimaniu energii, ktore ma aj dietatko aj mamina po porode a velmi rychlo sa na nich nalepia energie co ludia so sebou nosia.
Mala ma este len 2,5 tyzdna, navstevy sa k nam hlasili, povedali sme im, ze este mame otvorene cakry a ozveme sa, ked budeme citit, ze uz sme pripravene na privitanie.
Svokre to nejde vysvetlit 😒 ked pride, mala je cely den aj noc rozrusena a my s nou. Minule povedal moj muz, ked sa babka detasovala o 11-tej vecer konecne do hostovskej izby, ze aj on ma asi otvorene cakry 😀
uplne normalne.. mne sa to stava stale..