Aké je to mať jedináčika?

@blavacka321 mám jedno a nikdy som nepociťovala túžbu po druhom. Takze nie neľutujem to...

@blavacka321 my mame 10 ročnú dcéru... Ci niekedy pride aj druhé.. Netuším.. Aj ked by som občas chcela zatiaľ sme sa nato nedali.. Zatiaľ ani neplanujeme☹️a úprimne moja dcera ani nechce surodenca😁ale ked by prislo nato ze sa rozhodneme pre druhé tak ma smolu 🤭🤭🤭no zatiaľ neplanujeme

@hederamonstera toto je tiez velmi indivualne. My sme 3 sestry a najmladsiu sestru mam mladsiu o 11 rokov a nikdy, naozaj nikdy som ju nemala na krku a nikdy som ju nemusela strazit. Moja mama tvrdila, ze si chce tu najmladsiu uzit.

Väčšinou som tu čítala že súrodenec je najväčší dar pre dieťa..a vieš čo? Ja sa Niekedy pytam sama seba, prečo som nemohla byť radšej jedináčik 🤦 ...ale sama mám tri deti 😁 ..je to o vzťahoch ktoré sa niekedy nedajú ovplyvniť

Som jedinacik a nikdy som nestradala, muz ma sestru a ked sme sa zoznamili si vravim super do buducna konecne zazijem rodinne oslavy, stretnutia a tak hoci sme od seba do 400km a realita chodime tam max, 2 krat do roka, zidu sa jedine, ked je vacsia udalost ziadne bezne oslavy povedzme narodenin. Volaju si tiez len, ked treba. Muzovho bratranca zena je z 8 deti a su strasne sudrzny ale maminu ma total znicenu po zdravotnej stranke. Svokra ma rozdiel s bratom 7 rokov a ziaden vztah. Medzi mojimi starsia dcera o 2 roky starsia a ziadne hranie spolu, ona je odmalicky velmi sikovna samostnatna, on no proste chalan, furt ho diriguje, stale ako pes a macka 🙂

@hederamonstera v detstve som to az tak nevnímala, ale dodnes sa mi sniva ako mam brata na starosti a ze som z toho zúfalá, ze robím vela veci namiesto rodičov 😶 takze nic take pre svojho syna nechcem. 😁

@luccija ja som ju za otcom poslala :D resp. hned som mu to splechla do ksichtu :DD neboj.. on z toho nevysiel bez nasledkov :D

Moj jedinacik ma 13 rokov. ja aj muz pochadzame z viacerych deti. Za mna je super mat surodencov a mrzi ma ze dcera je sama a zas manzel je z 5 deti a vsetci su rozhadani a on hovori ze nakoniec je rad ze mala je sama. Tiez som sa na viac deti necitila a z mojej strany som doteraz nikdy nelutovala ze mam jedno, ja som samotar a potrebujem svoj klud. Ale koli dcere mi je to luto. Ak nahodou by ostala raz uplne sama bez muza, rodicov, surodencov bude to asi pre nu velmi tazke.
Ale mozna casom si to ty rozmyslis, vacsi vekovy rozdiel nie je zly, ja tak mam s bratmi, detstvo som s nimi neprezila ale teraz v dospelosti je to super. Podla mna mas cas, zatial to pust z hlavy a bude ako ma byt 🙂

Ja som vyrastala ako jedinacik, hoci mam z maminej strany dvoch nevlastnych surodencov. No vekovy rozdiel medzi nami je obrovsky, moja sestra mala vek byt mojou matkou, ked som sa ja narodila. Ona a brat maju medzi sebou 5 rokov a su odstrasujucim prikladom surodeneckych vztahov. Tak nenavidiace sa osoby ste nevideli. Ja k nim nemam ziadny vztah, prakticky su pre mna ako cudzi ludia. Mam vela sirokej formalnej rodiny, ked je daka svadba ci pohreb, tak sa zlezieme, viem v akej oblasti pracuju, sem tam si vymenime nejake info. Mam aj bratrancov a kopu druhostupnovych bratrancov, ktori su vsetci starsi odo mna, no v rozpati 3 rokov sme mali vsetci deti. Avsak, nestretavam sa s nimi, naozaj musi ist o nejaku velku rodinnu akciu, kam sme vsetci pozvani. Nepisem si s nimi na fb, nesledujem ich na IG, nevolame si, nestretavame sa. Cisto formalny kontakt. Moja mama mi niekedy nadava, ze nemam rada jej rodinu- aku rodinu? Pre mna su to vsetko cudzi ludia. Je pekne sa na svadbe pri stole porozpravat pol hodinu s nejakou sesternicou, no najblizsie sa stretneme o 5 rokov. V tej rodine sa udrziavali kontakty len kvoli majetkom. My najmladsi nemame o take pletky zaujem a teda nam ani nechyba stretavat sa. Ja som vyrastala ako jedinacik a pamatam si obdobie,to som mala asi 4 roky, ked som si vymyslela imaginarnu sestru, dvojicku a s tou som sa hrala. Deti v urcitom veku chcu surodenca, ale idealne v rovnakom veku a rovnakeho pohlavia. To je idealny surodenec. Psychologicky, deti s rozdielom vacsim ako 3 roky su uz dvaja jedinacikovia. Ide totiz o to, ze psychologicky surodenec je taky, co s dietatom prechadza vyvinovymi stupnami zaroven. Zober si len skolku- mladsie diets nastupuje, starsie ide do skoly. Mladsie nastupuje do skoly, starsie ide na druhy stupen. Starsie ide na strednu, mladsie akurat zacalo druhy stupen. Mladsie ide na strednu, starsie ide na VS. Mladsie ide na VS, starsie uz skoncilo a nastupuje naplno do pracovneho zivota ... Niekde po 30tke sa dostanu na podobnu zivotnu uroven. Dovtedy sa stale obchadzali. Mam priklad taky aj taky. Jedna kamaratka ma o 5 rokov mladsiu sestru. Nasli si k sebe cestu az potom, co mala malá sestricka 18 rokov, lebo sice byvali s rodicmi, no kamoska o nej vzdy hovorila ako o svojej malinkej sestricke, ktora je zlata, ale je dietatko. Mala sestra nastupila na strednu vtedy, ked velka sestra na VS (chodili sme na 5 rocnu strednu) a ked bola mala sestra v 3/4 rocniku na ss, tak velka si k nej nasla cestu, aj ked to bola pre nu stale jej malinka sestricka a zblizili sa. Ked bola mladsia na VS, tak si vytvorili velmi pekny vztah. Az v dospelosti teda. Mali sa rad aj predtym, ale kazda bola inde. Po VS sa dostali na rovnku uroven. Opacnym prikladom su moji nevlastni surodenci, ktori spolu zili, vyrastali, tiez 5 rokov rozdiel, neskutocne si ublizovali, hlavne psychicky a uplne sa nenavidia, doslova z hlbky duse, ani si na meno nevedia prist. Moja mama ma brata, s ktorym cely zivot sutazili o priazen otca a jeden druheho by utopili v lyzicke vody. A maju medzi sebou len 3 roky rozdiel. Ked mama rozprava pribehy zo svojej mladosti, v ziadnom nie je jej brat. Od malicka sa nemali radi a kazdy zije v inom kute republiky a nestretavaju sa.Moj muz so sestrou mali klasicky surodenecky vztah v detstve, teraz sa raz za uhorsky rok stretnu u rodicov, ozaj velmi malo, raz za 5-6mesiacov, kazdy ma svoj zivot. Ja som ako jedinacik netrpela. Mne to vyhovovalo, mala som rada svoj pokoj, cez den som bola stale s rovesnikmi a vecer som bola rada, ze som mohla studovat, pisat, robit so svoje experimenty. Venovala som sa umeniu, sportu, vsade boli nejaki rovesnici. To, co maju mozno jedinacikovia spolocne- skor dospeju a osamostatnia sa, lebo v rodine maju iba dospele vzory. Ja mam jedno dieta a dalsie neplanujem porodit. Ak budeme mat na to prostriedky, tak si adoptujeme druhe dieta. Byt jedinacikom nie je ziadna tragedia, ma to svoje vyhody a nevyhody, rovnako ako mat dve a viac deti. Avsak uz zijeme v inej spolocnosi ako nasi rodicia, ci prastari rodicia. Ak clovek tuzi po viac detoch, nech ich ma, ale Len vtedy, an ich dokaze adekvatne uzivit a pripravit na zivot v svete 21.storocia. So vsetkym, co k tomu treba. Uz davno neplati, ze kde sa uzivi jedno dieta, uzivia sa aj dve aj tri. Nie. Dve deti znamena 2x kazdy vydavok. 3 deti znamena 3x kazdy vydavok. A rodicia su len dvaja a kazdy ma jednu pracu. Ak si niekto spravi dve/tri ci viac deti a za dôsledok to bude mat, ze obaja rodicia budu musiet mat 2 zamestnania a deti nikdy poriadne neuvidia, nikdy ich nebudu moct so spoluziakmi poslat na vylet ci lyzovacku, tak je to velmi zle rozhodnutie. Dve deti si navzajom nepomozu, ked budu obe hladne a vyclenene z kolektivu. Takze nech ma rodina tolko deti, kolko dokaze uzivit. Ja mam jedno, lebo jedno dokazem uzivit a aj to sa bojim, ked zacne chodit do skolky a enormne narastu vydavky. Ak v buducnosti budem mat na to, aby sme utiahli dve deti, tak si adoptujeme. Kazdy ma tie priority nastavene inde. Jedna rodina si povie, ze otec je pre dieta bezvyznamny, ale decko potrebuje za kazdu cenu surodenca, tak sa zariadia tak. Ini ked chcu mat dieta, tak chcu, aby malo dieta oboch rodicov a radsej mu dopraju rodicovsku vychovu ako surodenca. Potom su taki, ktori si mozu dovolit aj byt s dietatom aj mat viac deti, no nechcu viac a potom taki, ktori chcu mat viac a aj maju, aj ich vedia zabezpecit. Ja sa riadim tym, ze pocet deti je racionalno-ekonomicke rozhodnutie a tak zijem ja. Ked je niekto silne emocionalny typ, tak sa tym riadit nebude. Sprav si tak, ako to citis. Kazda cesta je dobra, ak vyhovuje danej bytovej jednotke ;)

Podľa mňa je super mať súrodenca s vekovým rozdielom max 3 roky.
Ak je rozdiel 5/7 rokov už je to podľa mňa ajtak jedináčik.Aspoň ja sa tak cítim celý život.

Normálne 😂a to sme s dcérou samé dve .Je spoločenská, šikovná Tak to asi osud zariadil Nikdy neviete, čo Vás ešte postretne ...😊

@blavacka321 a ved nemusis byt vystresovana,najhirsie su tie prve ,dva tei roky ale potom by to malo byt pohoda,mne skor oride divne ked idu na orechadzku mama ,otec a taka 10r jedinacka,ze mi tak chyba ten surodenec a asi aj jej surodenec.

Keď som bola dieťa chcela som súrodenca.
ROVESNÍKA.Nechcela som reálneho súrodenca od plienok 😂🤦.Cítim sa skôr ako teta a nie sestra.
Muž nechcel žiadneho súrodenca.Žiadneho ani nemá a je spokojný a veľmi láskavý človek.
Ani my nechceme 2.
Najlepší dar...no pre najstaršieho určite.

@ktochytavzite ty dokonca vieš čo chýba tomu cudziemu dieťaťu😂toto je jedna z tých tem ako kojenie, nekojenie, prirodzený vz cisarsky rez, byť na RD 3 r či nastúpiť do prace.Kazdy má svoju zaručenú pravdu a neprijme iný pohľad.No vidíš a ja zase môžem povedať, ze keď vidím rodinku s viacerými deťmi ako sú na prechádzke a deti sa tlcu, provokujú si poviem super mať jedno.Co človek, to pohľad😉

Ja mam tri deti ale úplne chápem ľudí ktorí uprednostnia vlastné pohodlie. Ja som bola mladšia v 33 troch som porodila už tretie a myslím že veľmi záleží na veku matky ako vládze. Ja som tiež niekedy na nervy z nich ale myslím si že je to pre deti výhodné.. Najstaršia dcéra má 9 rokov chodí sama zo školy aj do školy električkou, sama si večer musí urobiť desiatu, chodí robiť nákup keď niečo chýba, pomáha s varením. To iné deti na okolo vôbec.. Lebo rodič má čas na také veci. Ja chodím do práce a pri troch deťoch sa veľa vecí nedá.. Ale tak strašne sa vždy na ne teším domov keď vidím aké hlúposti ľudia v práci riešia a ja zavriem dvere a utekám za deťmi sa hrať 🙂 Ú nás je proste vždy veselo... A vždy neporiadok 😁😁😁🙈

Mam kolegyňu jedináčik, rodičia pomreli nevydáta bezdetna.... určite súrodenecké vzťahy sú rôzne ja moje vychovávam a snažím sa im vysvetliť ze súrodenci sú na celý život..
Mam o dosť staršiu sestru nás vzťah nie je ideálny ale bola potrebná starostlivosť o rodičov veľmi sme si pomohli bez nej by som to nedala aj keď mam skvelého manzela
Proste rôzne situácie v živote nám zrazu ukážu že som rada ze mam súrodenca nech je aký je ale určite veci si vedia povedať len surodenci

Ja som bola jedinacik a mala som uzasne detstvo. Mam len jedno dieta a nechystam sa mat viac.

@daren1 Surodnenci nie su na cely zivot. Hlavne ak to rodicia zanedbaju.
Ak sa ale surodeneckemu vztahu rodicia zodpovene venuju tak to moze dopadnut dobre.

Podľa mňa je super kompromis mať 2 deti. Viac ako dve je už veľa. Mám sestru a do dospelosti, kým sme sa každá neodsťahovala na iný koniec republiky, sme boli najlepšie kamošky.
Ja mám dvojičky, chlapca a dievča a myslím, že budú radi, že majú jeden druhého, keď budú starší (teraz majú roky).

Mám dvojičky ,chlapec a dievča . Taká dvojka ,parťáci . Spolu v triede. Čo nepovie jeden ,povie druhý 🙂 Minule si dcéra robila úlohy spolu so spolužiačkou online na videohovore..syn sa ma asi stokrát spýtal ,kedy už budú končiť ,a že je veľmi rád ,že nie je jedináčik .Za mňa rozhodne minimálne 2 deti.

@blavacka321 podstatne je ako sa nastavis ty, mat dieta je moznost, nie povinnost, dolezite je, aby si si to ty vnutorne obhajila pred okolim, aby ta “dobre” mienene rady okolia nevykolajili a nezacala si pri nejakom probleme pochybovat o spravnosti svojho rozhodnutia. Kazdy jedinacik ti asi povie, ze tuzil niekedy po surodencovi, ale my uz sme taki, ze vzdy chceme viac to, co nemame. Skus skor porozmyslat nad tym, preco si ukricana a vystresovana mama 😉

@lilisa27 super. Dvojky párik je podľa mňa to najlepšie, čo môže byť 🙂

Ja som tiez jedináčik a bolo to uplne na figu, ako píšu baby. Furt sama, za videla som všetkým súrodenca. Ze sa majú s kým hrať alebo aspoň nebyť sám... Mozno budeš nervózna kým sú deti malé ale potom snáď bude lepšie...

...ja mam tri deti, nelutujem, keby mozem mam aj dalsie. Nie som ani ukricana ani nervzna, uzivam si ich a aj zivot s nimi, skratka mam rada deti, a mam rada vsetky aktivity s nimi. Pochadzam zo 4 deti, vsetci surodenci mame vyborne vztahy, pravidelne sa kazdy tyzden stretavame, ked sa da aj castejsie, piseme si navzajom dennodenne nelkolko krat o vsetkom moznom, mame spolocnu skupinu. Som rada ze mam tolko surodencov, je vsetko take veselsie a jednoduchsie, keby cosi vzdy sa mam na koho obratit a aj oni. Moje deti sa maju radi, spolu robime vsetko, taham ich vsade vsetkych so sebou, zahraju sa spolu, aj s inymi detmi, aj sa hadaju aj sa pokusaju, beriem to tak ze to do surodeneskeho vztahu patri, ale stale sa maju radi, ked je niektory mimo domu, uz chyba tym dalsim. Nemozes sa na moju odpoved spoliehat ze takto je to lepsie, lebo kazda zena je ina. Nie kazdu bavi sa hrat s detmi, nie kazda chce stale riesit len deti, pre niektoru je to radost pre niektoru by to bolo utrpenie. Ak mas pocit ze si unavena uz z jedneho tak z dvoch budes este viac, ak ta to nebavi s jednym s dvoma to bude este horsie, zas mas byt z tych deti nervozna anestastna ze sa nemozes venovat sebe a cinnostiam bez deti, tak maj len jedno. Ale tiez musis mysliet na to ze tu nebudete ako rodicia vecne, ze jedinacik potom moze citit aj osamelost, ze nema aku sirsiu rodinu okrem zivotneho partnera a deti. Bratranci a sesternice to funguje kym su deti a kym sa vztahy pravidelne udrzuju, malokde to vydrzi do dospelosti. ten surodenec je predsa len blizsie puto. Mne napriek tomu ze uz mam svoju rodinu by surodenci v tomto veku chybali, menej by mi chybali ked som bola dieta.

@blavacka321 ak ťa druhé dieťa urobí vystresovanou a nervoznou,tak ani pri tom prvom až taká pokojná a vyrovnaná matka zrejme nebudeš...mám dvoch súrodencov,sme už dáááávno dospelí a veľa životných situácií by som bez nich dala len veľmi ťažko,naposledy smrť otca,byť na to sama,tak som už na psychiatrii....a ja mám tri deti a vidím ten úžasný vzťah a teším sa,že majú jeden druhého ....ako si zariadiš,tak to budeš mať,ale dáke tlieskanie jedináčikom ja nedávam,ak je možnosť súrodenca

@ktochytavzite Mne súrodenec nikdy nechýbal a ako dieťa som to brala ako trest a nie dar.
Vždy som chcela mať súrodenca vo svojom veku a nie bábätko.Vedela som, že je už neskoro.Matky to chápu zle.Tiež mi bolo povedané (tak si chcela súrodenca) rovesníka!!!! Čo má robiť 10 ročná s bábätkom 🤷.Žiadne dieťa nechce stratiť pozornosť rodičov.Keby jej doniesli domov novorodenca tak to by bola ,,šťastná,,.
Mám súrodencov a som od nich oveľa staršia.Bola som jedináčik dosť dlho a bolo mi dobre.Hrala som sa sama, bola som samostatná, skromná a vedela som sa aj deliť.Prišli súrodenci a už som bola totálny samotár lebo som bola druhoradá.Nedostala som sa ani k slovu.A to som sa len potrebovala porozprávať.Súrodenci ma vždy prekričali.
Budem mať asi 40 keď spolu prehovoríme viac ako len (ahoj).A to ich ľúbim ako kone, ale vekový rozdiel nie je dobrý.Ja som mala bratranca, sesternicu a bolo mi super.A muž tak isto mal sesternice.

@stanulienkat každý to má inak, ja som jedináčik a ako dieťa by som veľmi rada mala súrodenca. Všetci v okolí mali 3-4 súrodencov a ja sama. Niekto je samotár a tak mu to nevadí, ale nie pre každého je to bomba. Ja by som za súrodenca v tej dobe dala čokolvek.

@blavacka321 tak, tam nejde ani o teba ale to, že dáš dieťaťu súrodenca. Ja osobne som jedinačik a dcére som chcela dať súrodenca a tak aj je.
Tie dve sú rozdielne a chcela by som ešte aj tretie nemať toľko rokov. Deti sú krásne. A som ukričana, nervózna ale stojí to za to!